utorok, 22. decembra 2009

Vianočná milosť

Vianočná milosť

Milosť, ktorá poteší a posilní.

List ap.Pavla Tesalonickým 2:16-17: „Ale náš Pán Ježiš Kristus a Boh, náš Otec, ktorý si nás zamiloval a dal nám večné potešenie a dobrú nádej milosti, nech vám On sám potešuje srdcia a utvrdzuje ich v každom dobrom skutku a slove!“

O 2 dni nastane veľká chvíľa na ktorú sme sa 1-2 mesiace pripravovali. Mnohí z nás, ktorí sme nakupovali darčeky, očakávame, ako budeme vidieť radostné oči tých, ktorých máme radi. Ja sa veľmi teším na to, keď môj syn Filipko nájde pod stromčekom lietadielko s vrtuľkou na baterky. Dnes ráno ma poprosil, aby som zatelefonoval Mikulášovi, aby mu to lietadielko priniesol pod stromček. Možno sa tešíte aj na to, čo sa objaví pod stromčekom aj pre Teba. Tešíš sa na to, aby si videl, kto na Teba myslel, pre koho si cenný, kto si Ťa váži.

Darčeky povzbudia srdce, potešia dušu, spríjemnia atmosféru na niekoľko... dní? Týždňov?

Biblia hovorí o dare milosti, ktorý je ponúknutý mužom, ženám, deťom, starým ľuďom, tým, ktorí darčeky dostanú, tým, ktorí darčeky dávajú, tým, ktorých niekto navštívi, ale aj tým, ktorých nenavštívi nikto... Boh ponúka dar milosti všetkým. Áno, aj Tebe.

Čo v ňom je? Ako dlho vydrží? Je v ňom minulosť: Ježiš Kristus a Boh Otec si Ťa zamiloval. Urobil to dávno. Dávno na Teba myslel a Ťa miluje. Je v ňom prítomnosť: dal Ti večné potešenie. Je to radosť, ktorou sa radujú anjeli, Boh, Ježiš, tí, ktorí poznajú veľkú Božiu lásku. Je to radosť tých, ktorým Ježiš odpustil VŠETKY previnenia. Nebeská radosť, ktorú môžeš mať dnes! Je v ňom budúcnosť: dobrá nádej. Očakávanie dobrého, lepšieho, najlepšieho. Je to dar, kde život neide dolu kopcom ale hore! Život s víziou. Život so zmyslom. Život, ktorý je plný!

Boh Ti ten dar ponúka so slovami: „kiež by; kiež by...; kiež by...!“ Ťa ten dar potešil. Kiež by si prežil potešenie svojho srdca! Kiež by si prežil pri tomto dare utvrdenie pre svoj život!

Kiež by si dnes, zajtra, o týždeň, o mesiac, o rok, o 5 rokov, o 20 rokov – mal to najväčšie potešenie vo svojom živote, radosť z toho, že Ťa Ježiš osobne miluje, že máš slávnu budúcnosť.

Kiež by...

E.

štvrtok, 17. decembra 2009

Človek

Dar z troch zdrojov – 2.od človeka

Človek

List ap.Pavla Galatským 4.4: „...narodeného zo ženy...“

Nepoznám človeka, ktorý by nepoznal vianočný príbeh o narodení Ježiša. Zvlášť na vianoce a veľkú noc sa v TV programoch objavujú o ňom filmy. Popoluška, Perinbaba, Mrázik... a Ježiš. Žiaľ, nie som si istý, či pri ľuďoch, ktorí sa na to pozerajú, nie je všetko jedna kategória.

Dokonca takmer všetci vedia, že sa narodil zo ženy, panny, Márie. Znovu, ak by sme išli do detailov: teenegerka, panna, navštívi ju „anjel“, svojmu priateľovi povie „som tehotná“. Priateľ: „Kto to bol!!?? Od koho??!!“ Mária: „Boh“... Znovu, myslím si, kategória Mrázik a pod.

ALE! Rozdiel je, že tento príbeh nie je vymyslený. To, že sa Ježiš narodil človeku, že sa narodil ako človek má obrovský význam!

Nemáte niekedy pocit, že Boh je ďaleko? Pocit, že Boh Ti nerozumie, lebo je niekde „v nebi“? Pocit, že Boh takúto bolesť, ktorú prežívaš, neprežil? Že Boh (ak vôbec existuje) vôbec nevie o čom je drsný život na Slovensku? Že nevie, čo znamená, keď otec zbije svoju ženu? Že aký je to pocit, keď tvoja sestra berie drogy a šliape chodníky?

Žeby to všetko Boh nevedel, necítil? Ale veríte tomu, že človek bežne cíti chlad, smäd, strach, bolesť a podobne, však? Presne toto je dôvod, prečo sa stal Boží Syn človekom. Aby sa stal AKO Ty. Aby prežil TVOJU bolesť, strach, samotu, hriech. A nielen Tvoju...

Je veľmi potrebné, aby si vedel, že Ježiš naozaj žil v Tvojej koži! Prečo? Lebo ak sa modlíš: „Bože pomôž mi v tej... tej... situácii.“ Môžeš vedieť, že ON to vie, v akej situácii naozaj si. On to vie. Pretože Bol človek.

Vianoce sú o dare, kedy sa Boh stal človekom.

E.

utorok, 15. decembra 2009

Drahý, veľmi drahý dar

Dar z troch zdrojov – 1.od Boha

Drahý, veľmi drahý dar.

List ap.Pavla Galatským 4.4: „...poslal Boh Syna svojho...“

To je ale zvláštny dar. Ak kupujeme alebo vyrábame pre niekoho dary, tak si to pripravujeme. Premýšľame o ňom, šetríme si peniaze. Väčšinou to robíme, alebo mali by sme to robiť vo svojom voľnom čase. Tak je to správne a normálne. Na druhej strane, možno nás to posunulo do takej polohy, že myslíme na druhých, na dar, len ak máme na to „mentálny“ čas. Alebo zvyšné peniaze.

Prakticky: Keď budem mať čas... Nemyslím, po pracovnom čase, ale čas, kedy nás onudí telka, počítačová hra, chatovanie, surfovanie na webe, časopis, pivo s kamošmi. Teda, ak nám ostane nejaká hodinka, možno 30 minút, alebo aspoň 15 minút na e-shope... Vtedy sa povenujem mojim „milovaným“ a kúpim, dám kúpiť, alebo objednám darček cez internet.

Tak isto to je s peniazmi. Ak mi ostane, tak z nadbytku niečo kúpim. Samozrejme, ak chceme kupovať desiatkam ľudí darčeky, tak sa nedá kupovať za tisíce. Myslím na to, keď mi ostane zo 5 – 10 eur, tak každému kúpim niečo za 2. Teda, kupujeme z časového, finančného, mentálneho nadbytku. Len tak.

Boh to urobil trochu inak. Mal jediného syna. Milovaného syna. Drahocenného. Bol a je jeho partnerom v „práci“. Proste, jeho najbližší. On keď daroval ľudstvu svojho Syna, tak nedaroval z nudy, nadbytku, alebo keď mu na to zvýšil čas. Boží dar, Ježiš je iný. Je daný tak, že Boha to niečo stálo. A veľa. Príliš veľa.

Vedel, že potrebujeme niekoho, kto sa obetuje za Tvoje a moje hriechy. Vedel, že to je jediná cesta, aby si Ty a ja raz boli s Bohom. Vedel, že Tvoja záchrana zo smrti je drahá. Vedel, že treba zaplatiť drahým, veľmi drahým darom.

Boh dal svojho Syna...

Ďakujeme. Veľmi veľmi veľmi si to vážime.

E.

piatok, 27. novembra 2009

Správny dar v správnom čase

Správny dar v správnom čase

Ježiš prichádza do srdca, ktoré ho potrebuje.

List ap.Pavla Galatským 4.4: „Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho...“

V tomto období mnohí z nás trošku viac začíname myslieť na druhých. Čo asi by sme mohli kúpiť „pod stromček svojim blízkym?“ Aký dar by potreboval? Má alebo to ešte nemá? Čo by ho potešilo. Najlepšie by bolo, keby bol praktický alebo estetický. Ale hlavne, aby bol vhodný. Aby ten dar neodložil do tmavej skrine.

Minimálne my by sme mohli dostať takýto typ daru... čo vy na to?

Biblia nám hovorí, že ten najväčší a najdôležitejší dar pre ľudstvo prišiel, keď sa čas naplnil. Vo vhodnom čase. Narodenie Ježiša Krista je historická udalosť. Bolo presne dané náboženské podnebie. K židovskému ľudu 400 rokov neprehovoril Boží prorok. Očakávali Spasiteľa. Presne dané politické. Rímska ríša. A dané kultúrne prostredie. Jednotný (grécky jazyk), vybudované cesty, kultúra „komunikácie a premýšľania“ a pod.

Boh sa rozhodol, že práve toto obdobie je najlepšie a správne, kedy poslal Ježiša na svet.

Niekedy premýšľam, ako je to s nami, ľuďmi. Sme plní svojich názorov, svojej pravdy, presvedčenia. Nie vždy vieme svoj svet popísať. Niekedy je viac chaotický, ako by sme si želali. Často sa v ňom nevyznáme. A čo je najhoršie, je formovaný médiami, ktoré presne vedia, čo nám majú povedať, aby sme boli „šťastní...“ - ale – nie sme.

Vtedy premýšľam nad tým, prečo človek tak dlho odoláva tomu, aby prijal Spasiteľa, Ježiša Krista, pre svoj život. Aby sa Mu odovzdal.

Možno preto, lebo „neprišla plnosť času? Príhodnosť času?“. Je možné, že preto,lebo človek EŠTE dúfa, že ide správnym smerom? Dúfa, že to sám zvládne? Dúfa, že sa prederie týmto svetom a niečo dosiahne? Dúfa, že niečo z jeho detí bude (aspoň z nich)? Dúfa, že nikto nevidí jeho strach a vnútornú bolesť? Dúfa, že TV utlmí jeho túžbu po ozajstnom, naplnenom živote?

Boh poslal Ježiša na svet, keď sa čas naplnil. Som presvedčený, že jeden z dôvodov, kedy sa odovzdáš VIAC Bohu, Ježišovi Kristovi bude, keď sa ten čas naplní, keď bude na to vhodný čas. Boh vie, kedy to bude. Je skoro 100% - ne isté, že na smrteľnej posteli to nebude... Ale Boh vie, kedy za Tebou príde a sa Ťa dotkne.

Očakávaj na to. Pripravuj sa na Neho. Hľadaj Ho. Boh poslal svojho jediného syna – pre Teba.

E.

utorok, 24. novembra 2009

Nepriateľstvo

Nepriateľstvo

Ďakujem za dar „nepriateľstva“.

1.Mojžišova 3.15: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom...“

Nepriateľstvo? Prosím, dobre čítam? Veď čo majú vianoce s nepriateľstvom spoločné? Možno si myslíte, že si robím srandu, alebo som sa zle vyspal...

Vďaka Bohu za nepriateľstvo! „Nepriateľstvo“ je prvým vianočným darom od Boha pre človeka, pre Teba. Dostali ho prví ľudia, ktorí boli oklamaní a postavili sa Bohu chrbtom.

Predtým, pred pádom, predtým, ako Adam a Eva zhrešili voči Bohu, mali s Ním takmer dokonalý vzťah. Veľa sa s Ním rozprávali. Boh im pomáhal pri práci. Vedeli, že majú istoty pre svoje životy. Ich duše boli úprimné a naplnené. Adam a Eva prežívali hlboké potešenie a vášeň bez toho, aby sa za niečo medzi sebou hanbili. Spoločne budovali svoj domov. Všetko bolo v poriadku.

Po tom, ako ich diabol oklamal, chceli sa stať „ako Boh“. Nestali sa ním, ale začali prežívať hanbu, strach, obviňovanie jeden druhého, obviňovanie Boha. Čo si myslíš, aký je život v strachu, hanbe pred svojim najbližším človekom, obviňovaní sa navzájom, bez toho, aby boli medzi Tebou a Tvojim blízkym pochopenie a úprimná vášeň. Bez istoty, že kráčaš správnym smerom v živote. Bez istoty, že Boh Tvoje bolesti cíti a Tvoje prosby počuje... Ja teraz nehovorím o náboženskom živote! Ale o normálnom živote.

Boh na tomto mieste vkladá nepriateľstvo. Medzi dvomi stranami. Medzi Diablom, zlom, ktoré to celé spôsobilo a ktoré vždy pôsobí medzi nami. A medzi potomstvom „ženy“. Tu sa s najväčšou pravdepodobnosťou hovorí práve o Márii, ktorá porodí Ježiša.

Teda, Boh vložil nepriateľstvo medzi Diabla a Ježiša. Boh daroval ľudstvu, Tebe a mne nepriateľstvo. Že prečo je to dobré?

Diabol a Ježiš. Sú dva proti-póly života. Diabol má v rukách smrť, choroby, bolesti, žiaľ, hanbu, strach, ponižovanie, klamstvá, zločiny, oddelenie človeka od milujúceho Boha. Toto všetko je Diablov svet.

Práve tým, že Boh pred niekoľkými tisícročiami zasľúbil nepriateľstvo Diablovi, tak nám, Tebe a mne ukázal, že je iná možnosť života! Áno, Tvoj život má inú alternatívu! Má alternatívu voči smrti a zranenosti. Tá alternatíva je, že Boh vyhlasuje Diablovi nepriateľstvo, vojnu.

Narodí“ sa niekto, kto Ťa znovu vráti preč od Diabla, späť ku Bohu. Toto sa objektívne naplnilo na prvé vianoce v dejinách ľudstva. Toto je nádej pre Teba!

E.

Vianoce pre dušu

Vianoce pre dušu

Ahojte. Pomaly sa nám blížia vianoce. Ak sme si to ešte kvôli pracovným a školským povinnostiam nevšimli – mne sa takéto veci často stávajú – tak sme si to mohli všimnúť cez reklamy. Napríklad mobilných operátorov. Každý druhý rok si kupujem mobil práve na vianočné akcie. Už som si ho aj kúpil, takže som si všimol, že vianoce prichádzajú...

Ľudia si pod „vianocami“ predstavujú mnoho vecí. Pre niektorých je to najkrajšie prázdninové alebo dovolenkové obdobie. Pre niektorých to znamená, že môžu obdariť tých, ktorých majú radi. Pre niektorých zas veľa práce a míňanie peňazí...

Nasledujúcich niekoľko „raňajok“ chcem venovať významu vianoc. Stále z trochu iného uhla pohľadu. Mojim cieľom je, aby popri všetkých povinnostiach a radostiach, ktoré naše vianočné sviatky prinesú, ste sa mohli aspoň trochu dotknúť aj pôvodného zámeru, plánu, daru, túžby – vianoc. Túžim po tom, aby cez „raňajky“ mohli mať vianoce naše a Vaše duše.

E.

piatok, 20. novembra 2009

Vládni

Vládni



Máš výsadu a zodpovednosť vládnuť – to si TY.



1.Mojžišova 1.26, 28: „Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby, aby panoval... naplňte zem; podmaňte si ju a panujte nad...“



Pán Boh stvoril človeka predivne. Venoval mu svoj čas, lásku, kus seba, určil dokonca aj to, že človek bude stvorený podľa Božej podoby. To však nie je koniec, iba začiatok toho, kým človek je. Boh mu dáva zodpovednosť. Boh Ti dáva zodpovednosť vládnuť.



Čo to znamená? Znamená to, že Boh tvorí celého človeka podľa svojej podoby. Myslenie, cítenie, reč a zodpovednosť. Kým človeku nie je daný zmysel činov, kým nemá daný mandát a víziu toho, čo vlastne má robiť, tak nemôže vykročiť dopredu. Boh nielenže bol a je (existuje), ale aj koná, tvorí. Nie hocijako, ale premyslene, s plánom, s láskou a múdrosťou.



Boh hovorí Adamovi, človekovi, Tebe a mne: „panuj, podmaňuj si... zem...“. Vo väčšine ľudí tieto slová vyvolávajú negatívne pocity. S „panovaním, vládnutím“ máme spojené zlé zážitky a skúsenosti. Boh však má na mysli nie tyranstvo, slepú poslušnosť a autoritárske povýšenectvo. Všimnite si, ako Boh prejavuje svoju autoritu. S láskou plánuje, tvorí, premýšľa, skláňa sa k zemi, hovorí ku svetu, vdychuje život, dáva slobodu, spúšťa život, tvorí ho a chráni ho... Toto je „vládnutie“ Božie. Božia autorita je, že má moc, stará sa, spravuje, správa sa k stvoreniu zodpovedne.


Teraz hovorí človeku, Tebe a mne, aby sme robili to isté! Je nesmiernou výsadou to, že Boh nám dáva takúto zodpovednosť. Dáva Ti možnosť vstupovať do chaosu, ktorý je v Tebe a okolo Teba. Dáva Ti výsadu, aby si menil svoju rodinu, svoje vzťahy, aby si robil veci pre dobro zeme a ľudí.


Že nevieš, ako to máš robiť, lebo to okolo seba nevidíš? Pozri si programy ako „Modré z Neba“, alebo projekt „Dobrý Anjel“. Tvoje okolie potrebuje človeka, ktorý bude tvoriť pokoj, bude sa múdro starať a budovať to, čo je rozbité. Najlepšie to budeš robiť vtedy, ak sa budeš učiť od samotného, dobrého, múdreho Boha.


Je to veľká vec, že Ti Boh dáva takéto zodpovednosti. Teším sa z toho, ako si Ťa Boh chce používať.


E.

utorok, 17. novembra 2009

Podoba

Podoba

Božia podoba, radosti a bolesti – to si TY.

1.Mojžišova 1.26: „Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby...“

Po konferencii Božích osôb Trojice sa Boh Otec, Ježiš Kristus a Duch Svätý rozhodli, že učinia človeka podľa svojej podoby. V posledných „raňajkách“ som písal o tom, prečo si tak hodnotný v očiach Božích. V prvom rade preto, lebo si Jeho stvorenie. Boh nad tebou premýšľal, plánoval Ťa stvoriť, modeloval Ťa v lone Tvojej matky, trávil nad Tebou svoj drahocenný čas a preto aj Ty si... drahocenný.

Dnes Ti chcem povedať o tom, na koho sa podobáš. Neboj sa, nesledujem Ťa na Tvojej web kamere. Ak Ťa nepoznám, neviem, ako vyzeráš. Neviem presne, kto teraz číta tieto riadky.

Keď Boh tvoril človeka – Adama a v ňom celé ľudstvo, aj Tvojich rodičov, aj Teba, tak tvoril: „... na svoj obraz, podľa našej podoby...“. Waw. Boh si nielenže na mňa urobil čas, ale mi dal schopnosť podobať sa na Neho? Nejedná sa tu len o fyzickú podobu. Koľko a akej farby mám vlasy. Či vážim 130 alebo 60 kg. Ide síce aj o fyzickú podobu, ale hlavne o duševnú, myšlienkovú, citovú a duchovnú.

Človek sa podobá Bohu v tom, že cíti radosť – podobne ako Boh. Že cíti smútok – podobne ako Boh. Že rozmýšľa - podobne ako Boh. Že prežíva lásku – podobne ako Boh. Že vie pohladiť – podobne ako Boh. Že vie hovoriť – podobne ako Boh. Všetky ľudské vlastnosti sú poznačené hriechom, sebeckosťou, aroganciou a pýchou a v tom sa na Boha naozaj nepodobáme. ALE základná podoba tu je.

Druhým dôvodom, prečo si pre Boha drahocenný je, že si stvorený na Božiu podobu. Dokonca aj róm, narkoman, nechcené dieťa, postihnutý, buddhista alebo moslim je stvorený na Božiu podobu.

Človek je pre Boha drahocenný, pretože: 1Na neho si určil zvláštny čas a 2.pretože je stvorený na Božiu podobu.

Áno, hovorím aj o Tebe...

E.

piatok, 13. novembra 2009

Izrael

Čaute kamoši. Izrael je prekrásna krajina. Nejak postupom času bude dávať dokopy fotky a pokec k tomu. Keď to bude pripravené, tak sa pokúsim to vyvesiť na webku. Dám Vám vedieť. Majte sa.

Si

Si

Božie myšlienky, láska, čas a dotyky – to si TY.

1.Mojžišova 1.26a; 2.7: „Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby... Vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol mu do nozdier dych života; tak sa človek stal živou bytosťou.“

V úplnom úvode Biblie, v prvej knihe Starého Zákona, nám Boh zanecháva správu o tom, ako a za akým účelom stvoril svet a všetko, čo na svete existuje. Boh cez aktívne, mocné, múdre slová riekol – a stalo sa. Stvoril – svetlo, slnko, hviezdy, vody, oblohu, trávu, kvety, stromy, zvieratá a … človeka. No človeka, trochu ináč.

Vzniká porada medzi osobami Božej trojice. Boh, ktorý tu tvorí je nazývaný (hebrejsky) Elohim. Slovo má tvar množného čísla, doslava „Bohovia“. Teda, Božia Trojica - Boh Otec, Boží Syn – Ježiš Kristus a Duch svätý sa radia, ako bude človek, Ty, ja, Tvoj brat, sestra, manžel, manželka, Tvoj otec, Tvoja babka vyzerať. Je nádherné, že si na Teba Boh urobil zvláštny čas. Pozastavil sa nad Tebou a dával si otázky: „Aký budeš? Ako budeš vyzerať? Aké budeš mať charakterové vlastnosti?“ Pri kvetoch, stromoch, vode, zvieratách Boh až takú námahu nevynakladá. Ale na Teba a na mňa áno. Človek je výnimočný, ľudstvo je výnimočné, Ty si výnimočný.

Pán Boh sa Tebou naozaj zaoberá. Nie, nezabudol na Teba. Myslel na Teba, keď Ťa stvoril a myslí na Teba počas celého Tvojho života. Boh miluje svoje stvorenia. Vytvoril si niečo vo svojom živote? Nejakú pieseň? Obraz? Fotografie? Báseň? Rodinu? Počítačový program? Alebo vzťah s niekým?

Aj keď to neboli a nie sú dokonalé diela, sú výnimočné. Vieš prečo? Lebo si o nich premýšľal. Plánoval si ich. Strávil si nad nimi čas. Tvoje ruky, srdce, myseľ tie veci modelovali. Možno si sa pri tom zašpinil, porezal, odišiel Ti hlas, alebo si sa zabudol navečeriať. A preto sú Tvoje výtvory výnimočné. Vždy sa na nich budeš pozerať akosi... ináč.

Vieš, Pán Boh na Teba práve preto pozerá... ináč. Miluje to, čo stvoril. Dal do toho kus svojho srdca, mysle, lásky.

Áno, hovorím o Tebe...

E.

utorok, 27. októbra 2009

Izrael

čaute. 2 týždne sa "neuvidíme". Cestujem na poznávací zájazd do Izraela. Budem robiť plno fotiek a zapisovať si poznámky, aby som Vám mohol lepšie približovať Biblické udalosti. Vraj tam ľudia niekedy dostanú črevné problémy, no, dúfam, že niečo z toho poznávania Izraela bude... ;)

piatok, 23. októbra 2009

Odvaha konať

Odvaha konať

Na zdolávanie veľkých úloh potrebuješ – konať.

Jozua 1.7: „Len buď silný a veľmi odvážny, aby si konal celkom podľa zákona, ktorý ti prikázal môj služobník Mojžiš. Neuchýľ sa od neho ani napravo ani naľavo, aby si mal úspech, kamkoľvek vkročíš.“

Niekedy, vlastne aj dosť často, čelíme veciam, ktoré sú trochu vážnejšie. Nie všetky veci, ktoré sú pred nami, ale myslím, že veľa. Keď sa pozriete na svoje životy – vlastný hnev, závislosti, skúšky v škole, kolegovia v práci, ktorí sú niekedy... hrozní, manžel/ka, partner, ktorý nerobí to, ako by mohol, ochorenia detí... Nechcem všetko menovať, veď to sa ani nedá. Chcem len povedať to, že Tvoj život nie sú len „hry o fazuľky“.

Čo si veľmi vážim na Bohu je, že to vidí. Nehrá sa s našimi životmi. Nie je len nejakou barličkou. Vidí, že život je vážnejší A nechce riešiť banality: ako sa oblečieš do školy, ako si nafarbíš vlasy, koľko a akých prsteňov si dáš na ruky alebo akú hudbu práve počúvaš. Na Bohu si vážim to, že mu záleží na podstatných veciach v našich životoch.

Na to, aby sme im mohli čeliť, meniť, víťaziť nad nimi, ťažkými bolesťami, nepochopením atď., Boh zasľubuje, že bude s nami a že nám dá silu a odvahu – AK – vykročíme.

Načo by nám bola Božia sila a odvaha, keď ostaneme v teplom kresle s pivom a TV ovládačom v ruke? Na nič. Odvahu, silu a Božiu prítomnosť potrebujeme, ak sme ochotní: „konať celkom podľa zákona, ktorý ti prikázal môj služobník Mojžiš. Neuchýľ sa od neho ani na pravo, ani na ľavo...“.

Na to, aby sme mohli víťaziť Božou prítomnosťou, Jeho silou a odvahou potrebujeme to, aby sme boli ochotní robiť kroky poslušnosti Božiemu slovu. Potrebujeme aktívnu vieru. Na to nepotrebuješ prečítať tisíc kníh, nepotrebuješ chodiť na všetky cirkevné stretnutia, nepotrebuješ sa modliť 2 hodiny denne. Ale potrebuješ vykročiť na základe informácie, ktorú si od Boha dostal. Potrebuješ robiť aktívne kroky na základe Božieho slova, ktoré si práve prečítal.

Boh daruje obrovské povzbudenie do Tvojho života – Jeho prítomnosť, moc, odvahu. Ale aktívnym životom.

Na zdolávanie veľkých úloh potrebuješ – konať.

E.

streda, 21. októbra 2009

Chcem byť odvážnym

Chcem byť odvážnym

Jozua 1.5b-6: „Budem s tebou, ako som bol s Mojžišom. Nenechám ťa a neopustím. Buď silný a odvážny, lebo ty do dedičstva pridelíš tomuto ľudu krajinu, ktorú som prísahou zasľúbil dať ich otcom.“

Ľudia si o viere v Ježiša často myslia mnoho vecí. Dve z nich sú zaujímavé: 1.Je to o Tvojom pocite istoty. Chudáčik, nevie a postaviť na nohy a potrebuje nejakú cirkev. Keby bol zo silnejšieho cesta, ako som napríklad ja... tak by to zvládal aj bez toho, ako ho volajú...? Ježiša. 2.Je to pre slabochov. Viera je pre tých, ktorí sú slabí a potrebujú oporu. Ja ju nepotrebujem.

Jozue vyrastal pri jednom z najväčších mužov sveta. Bol 40 rokov pri Mojžišovom boku. Mojžiš bol výnimočný Boží služobník. Boh cez neho vyviedol Židov z Egyptského otroctva, dával im jedlo, vodu, staral sa o nich duchovne. Ale do zasľúbenej zeme ich nepriviedol. Do zasľúbenej zeme ich mal priviesť práve Jozue. Židov bolo niekoľko sto tisíc a práve Jozue bol vybraný, aby ich tam doviedol.

Mal pred sebou dve obrovské výzvy: 1.Nikdy nič také ešte nerobil. Neviedol ľudí do nejakej zeme. 2.Žili tam veľmi silné národy a Jozua mal byť generálom židovských vojsk, aby mohli nad nimi zvíťaziť.

Dostáva zasľúbenia od Boha: 1.Budem s tebou. 2. Buď silný a odvážny.

Všimli ste si tu toho ustráchaného slabého Jozuu? Ktorý nevie odkiaľ kam a potrebuje barličku viery? Ktorý sa nevie postaviť životu zoči voči, lebo je slaboch? Ktorý potrebuje svoj vnútorný pocit istoty v neistom svete?

Kresťanstvo, viera v Ježiša, nie je novodobý druh psychologickej terapie.

Je to viera, ktorá je silná a nebojí sa čeliť životu nie ako ten, kto je bitý, ale ako ten, kto je leader. Ten, kto ide do situácií prvý. Ten, kto je odvážny ísť ďalej, ako „tak to robia kámoši“. Keď niekto nechce nasledovať Ježiša, lebo sa bojí výsmechu svojich rovesníkov, alebo svojho frajera za to, že nechce s ním sexovať, tak slaboch je on. Nie kresťan, ktorý získava odvahu nerobiť hriešne veci a nasledovať Ježiša za každých okolností. Verte mi, že žiť s Ježišom je viac odvážne, ako sa ožrať alebo kukať na porno.

Ak túto odvahu naberiete, tak Vám Boh daruje 2 vážne zasľúbenia: 1.Budem s tebou. 2. Silu a odvahu.

E.

utorok, 20. októbra 2009

Jarka o milosti

Zázračná milosť

V poslednom čase veľa premýšľam o milosti. O tom, čo je jej podstatou, o tom ako sa  bez nej dá žiť...O tom, že nebyť milosti ktovie kde by som dnes bola alebo nebola?
Milosť je záhada, ktorú celý život objavujem. Vlastne odkedy som dostala Boží kompas do rúk, otočila svoju loď a rozhodla sa plaviť smerom ku kráľovstvu jediného existujúceho Boha.. Bol to v podstate zázrak, ktorý má veľa spoločného s touto záhadou...pretože v samej postate som tohto Boha ani nehľadala  ani nepotrebovala!
Čo som vo svojich pätnástich potrebovala bolo prijatie svojich nových spolužiakov na gymku, podporu a úspech v divadelnom krúžku, ktorý som navštevovala, pochopenie svojich potrieb zo strany rodičov, kamarátov apod. Boh vstúpil do môjho života nečakane, tak ako na tento svet.. Dozvedela som sa o Ňom od svojich veriacich spolužiakov a jednej učiteľky. Bolo to veľmi obyčajné ,asi také obyčajné ako Ježišove stretnutie s Filipom. Zaznela pre mňa otázka, či Ho chcem nasledovať a ja som povedala „áno“, bez toho aby som bola svedkom nejakého zázraku alebo vyslobodenia. Tie sa začali diať neskôr... .Toto všetko bola milosť Božia, ktorá sa mi dala poznať skrze hŕstku ľudí, ktorých tiež raz zasiahla a oni sa rozhodli ňou zasahovať iných... .
Milosť prichádza zadarmo a nečakane, je nenásilná a zároveň tak neodolateľná, nemá nič spoločné s mocou a silou. Takúto milosť som spoznala a tužím ju ďalej objavovať a zjavovať vo svojom okolí. Je to niekedy ťažké lebo si myslím, že jej potrebujem veľmi veľa, ale v skutočnosti stačí mala štipka. Na konzervovanie šunky tiež netreba lopatku soli, stačí šunku jemne poprášiť. Mnohokrát sa stačí iba usmiať,  opýtať sa "ako sa máš" alebo ponúknuť s čokoládou, vtedy ma milosť zelenú!
S milosťou sa stretávame denne, aj s nemilosťou... .Kde inde by jej malo byt najviac ako v cirkvi, ktorá by mala tvoriť nebeskú kolóniu uprostred nepriateľského sveta. Dwight L.Moody raz povedal:" Zo sto ľudí si prečíta Bibliu jeden, ale 99 si prečíta kresťana!"
Želám si, aby naša cirkev, aby som ja a ty ,boli pochodňou záhadnej zázračnej milosti, ktorá dokáže zmeniť až cely svet!!

Mgr. Jarmila Šimonová

Čo chceš, aby som urobil...?

Čo chceš, aby som urobil...?

Skutky 9.6: „Trasúc sa a diviac, spytoval sa (Saul): Čo chceš, Pane, aby som činil? Pán odpovedal: Vstaň a choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť.“

Saul. Horlivý ničiteľ Ježišových učeníkov. Nábožný, teologická špička, stojí oslepený pred Ježišom, padá na tvár a pýta sa ho dve otázky: „Kto si, Pane...?“ a „Čo chceš, aby som učinil...?“ Vidíte to dobre? Prenasledovateľ Ježišovho učenia padá pred Ním a chce Ho poznať a poslúchať. Tak Boh mení srdce človeka.

O prvej otázke som hovoril minule. Prejdem k druhej: „Čo chceš, Pane, aby som učinil?“.

Predstav si, že Ťa pozvem ku mne ku stolu. Začnem jesť Guavu, Karambolu alebo Liči. Budeš sa na mňa pozerať ako si budem vychutnávať svoje ovocie. Budem jesť ďalej, budem vidieť na Tebe, že by si si aj tak trochu dal... Potom sa nad Tebou zmilujem a poviem Ti: „Kámoško, však nevieš, ako výborne tá Guava chutí? Poviem Ti to... Je výýýýbornááá. Keď si ju dáš do úst, tak cítiš jej sladkú šťavnatú chuť... Porozprávam Ti o každom tom ovocí, vykreslím Ti ich chute a to, ako lahodne steká dolu hrdlom“.

Myslím si, že ak by si bol dostatočne múdry tak mi povieš: „Čo Ti šije? Ja nechcem, aby si mi to Liči opisoval, ale aby si mi z neho dal ochutnať. Len vtedy budem vedieť, ako chutí... a nie z tých Tvojich divných opisov...“. Bingo. Chceš si to chytiť, vyskúšať, ochutnať.

Presne o tom je viera v Ježiša. Saul vo chvíli, keď sa pýtal Ježiša (Kto si?), nepotreboval biblické prednášky na mp3 formátoch, alebo 4 hrubé teologické spisy. Potreboval spoznať Ježiša prakticky! Chytiť sa ho. Ochutnať. Vyskúšať. Mať skúsenosť. Len vtedy by naozaj mohol poznať Ježiša.

To platí aj pre Teba. Nikdy nespoznáš Boha len tak, že o ňom dostaneš informácie. Super kázne, teologické knihy, prednášky (všetko sú veľmi dobré a dôležité veci) Ti nezaručia, že budeš Boha poznať, alebo, že Ti Boh pomôže keď budeš potrebovať.

Keď sa ho však opýtaš aj tú druhú otázku: „Ježiši Kriste, čo mám robiť?“. Vtedy nastupuješ na tú najkrajšiu a najdobrodružnejšiu cestu, akú si len vieš predstaviť. Začneš Ježiša naozaj nasledovať. Ale, načo Ti o tom budem rozprávať... Urob to a uvidíš sám.

E.

piatok, 16. októbra 2009

Kto si...?

Kto si...?

Skutky 9.4-5: „padol na zem a počul hlas, ktorý mu vravel: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? A on povedal: Kto si, Pane? Odpovedal mu: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.“

Saul bol jeden z najnáboženskejších a najhorlivejších ľudí v Jeruzaleme. Veľmi dobre poznal židovskú bibliu (ktorá je súčasťou našej kresťanskej!). Vedel presne, kto bol Ježiš. Je takmer isté, že ho niekoľkokrát v živote videl. Toho „hnusného“ sektára, ktorý teraz šíri svoje pa-židovské náboženstvo. Mnohých Kristových učeníkov zatváral do väzenia a schvaľoval ich zabitie. Náboženský človek.

Na Slovensku máme dve hlavné skupiny ľudí. Je veľmi pravdepodobné, že do jednej skupiny patríš aj Ty. Obe skupiny hovoria: „Viem, kto je Ježiš“. Jedna skupina, mladí s náboženským pozadím, sú aktívni v náboženstve a hovoria: „Viem, kto je Ježiš. Treba chodiť do kostola, na sviatky, krstiť, birmovať, ...“ Druhou skupinou mladých sú tí, ktorí hovoria: „Viem, kto je Ježiš. Moja babka ma niekedy brala do kostola. Som pokrstení. Ale viete, to je také staromódne, sú tam samé zákazy, ja na kresťanstvo z vysoka se..m. Nechcem s ním nič mať.“

Raz Saul ale stretol Ježiša a oslepený sa ho pýta: „Kto si, Pane?“ Tá otázka je ale zvláštna, hlavne od nábožného človeka. Tá otázka je zvláštna aj pre Teba.

„KTO si Ježiš?“. Je tak kľúčová, že určuje aj to, či si, alebo aký si kresťan. Je to otázka Tvojho srdca voči Bohu, ktoré sa naozaj pýta. Je to prvý krok k Bohu, naozajstný krok k Bohu.

Ak si niekto myslí, že ho dobre „pozná“, keď sa nikdy tú otázku nespýtal, tak je šaško. Poviem Vám prečo. Je to, ako byť odborník na problematiku makroekonomiky Venezuely a pritom tam nikdy nebo . Ako môžeš poznať Ježiša, Božieho syna, ak nemáš v srdci otázku: KTO si JEŽIŠ?

Boží Syn Ježiš je oveľa väčší a lepší, ako si vieš predstaviť. Pozývam Ťa do Tvojej vlastnej hlbokej modlitby s jednoduchými slovami: „Ježiš, ukáž mi, KTO SI a AKÝ SI. Chcem Ťa poznať. Chcem Ťa viac poznať.“

E.

utorok, 13. októbra 2009

Možeš byť múdrym

Múdrosť a bázeň

Žalm 90. 10,12: „Čas nášho života je sedemdesiat, pri dobrej sile osemdesiat rokov; ich pýchou je námaha, strasť; on rýchlo prejde, a my odletíme. Uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali.“

Tam, kde pracujem ako duchovný je v týchto dňoch zvláštne obdobie. Za posledných niekoľko dní zomreli traja ľudia. Mám 29 rokov. Tak ako vy, aj ja som vo veku, kedy smrť a myšlienky na večnosť ma nemusia vôbec trápiť. Veď „je to ďaleko...“. Áno, aj nie. Ak sa v jeden deň stretnete a rozprávate s človekom a o tri dni zistíte, že zomrel, tak si uvedomíte, že smrť nie je až tak ďaleko. A teraz si všetko strojnásobte...

Múdrosť pre život získavaš tam, kde si uvedomuješ svoju pominuteľnosť a zároveň Božiu večnosť.

Videli ste film „Zoznámte sa Joe Black“? Odporúčam. Nie kvôli mojim obľúbeným hercom (B.Pitt, A.Hopkins), ale kvôli obsahu. Smrť navštívi bohatého podnikateľa a oznámi mu, že má zopár dní do konca života. Film bude ukazovať, ako sa zmenia priority tohto muža. Zrazu bude chcieť tráviť každý večer so svojimi najbližšími. Chce vidieť ich tváre a nerozprávať s nimi len o „pikoškách“, o tom, či na narodeninovej torte maju byť farebné guličky alebo tyčinky alebo čumieť do telky s pivom v ruke. Bude sa rozprávať s nimi o živote, o nich.

Som si skoro istý, že by mnohí z Vás tak isto reagovali. A viete ako sa volajú tie reakcie? Múdrosť. Životná múdrosť je to, ak robíte veci, ktoré majú zmysel. Múdre srdce máš, ak sa Tvoje priority zmena. Začneš sa zameriavať na podstatné veci a otázky. Začneš vnímať ľudí ako dar. Áno, aj svojich rodičov, súrodencov, manžela a manželku. Sú darom od Boha. Zároveň múdrosť je aj mať vzťah ku svojmu Stvoriteľovi na ktorom si bytostne závislý. Naozaj nemáš v ruke svoj život. Nerozhodol si sa, kedy sa narodíš a nerozhoduješ sa, kedy a ako zomrieš.

Si však zodpovedný za to, či budeš alebo nebudeš s Bohom žiť, naveky. A taktisto, aký vzťah budeš mať ku svojim blízkym.

Rick Warren: „Keď zomrieš, nebudeš ľutovať svoje nenaplnené sny, ale tie o ktoré si sa nepokúsil. To prvé je realita, to druhé je tragédia.“

E.

piatok, 9. októbra 2009

Cesta

Cesta

2.Korintským 4.16: Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň.

Ľudský život je cesta. Najprv má deň, týždeň, mesiac, mesiace, roky, desaťročia... Potom skončí. Nikdy nevieš kedy, ale skončí. Na dlhej ceste sa všetko opotrebuje, ničí. Ak by si išiel pešo 1 milión kilometrov, tak by si musel použiť niekoľko desiatok alebo stoviek párov topánok. Jednoducho sa Ti po ceste zničia. Tak je to aj s naším telom. Koža, zuby, nohy, tráviace orgány, myseľ sa časom opotrebovávajú. Viem, že dnes, ak máš okolo tridsiatky, tak Ťa to nemusí (?) trápiť. Ale je to tak.

Cesta má aj druhú stránku. Stále sa viac a viac približuje k cieľu. Biblia hovorí o dvoch cieľových staniciach života. IBA o dvoch. Jednou je peklo. Je to miesto bez Boha. Je to miesto, kde lásku, milosť, radosť a pokoj nikdy nestretneš. Ježiš mnohokrát hovorí o tomto mieste ako o mieste, kde je nekonečný hrik, plač, bolesť, kvílenie, oheň, síra a škrípanie zubov. Druhou možnosťou, kde končí cesta sú nebesia, mesto Božie. Tam, kde je Boh. Kde prebýva a kde je Jeho plnosť. Nie sú to nudné obláčiky. Je to miesto života. Miesto hojnosti, radosti, lásky, porozumenia, pokoja, vášne. Je to miesto, kde ste s... tým, kto Vás miluje.

Život je cesta. Dočasná cesta. Tým, ktorí majú všetkých päť pohromade napadne, že na nej nie získavame, ale strácame, opotrebúvavame svoje telá. Skrátka, naše telá pomaly hynú. Čo však znamená, že náš vnútorný človek sa obnovuje deň čo deň? Aká to je obnova? Aká je to sila? Je to získavanie svojej nebeskej, večnej duše. Je to Božia prítomnosť, jeho láska a vášeň Božia k nám a naša k Nemu. Je to obnova, ktorá viac a viac premieňa Tvoje vnútro Kristovou dokonalosťou.

Všetci sa blížime k cieľu. Získavaš Božiu obnovu zo dňa na deň? Je to možné, zmysluplné a dobré.

E.

Viera sa nebojí ťažkej reality

Viera sa nebojí ťažkej reality

4.Mojžišova 13.30: Avšak Káléb utišoval ľud, reptajúci proti Mojžišovi a hovoril: Smelo vystúpme hore a zaujmime krajinu, lebo ju určite premôžeme.

Kvôli kontextu by bolo veľmi dobré, aby ste si prečítali sami 4.Mojžišovu 13 a 14 kapitolu. V týchto riadkoch sa pokúsim načrtnúť situáciu a východisko pre Teba.

Boh hovorí a koná v Tvojom živote s plánom. Ak Boh prehovorí, ak Boh niečo prikáže, alebo ak prežiješ nejakým spôsobom Boží dotyk (napríklad pri čítaní niečoho, pri rozhovore), tak vedz, že Boh hovorí tak, že Ťa chce niekam doviezť. Ten dotyk Boží je iba začiatok, aby si došiel do cieľa – do Božej prítomnosti navždy.

Život s Bohom nie je slepá viera. V roku 1445 pred Kristom boli vyslaní 12 muži, aby išli preskúmať zem, ktorú im Boh zasľúbil (Božia reč, Božie slovo!), že im ju dá. Preskúmali ju, naozaj bola krásna a plodná, ale mala jeden háčik: žili tam silné národy. Čo teraz? 10 mužov začalo plakať, že nepriatelia sú veľmi silní a že všetci zomrú. Len dvaja z nich kričali: čo ste sa zbláznili? Či nám Boh nezasľúbil, že nám tú zem dá? Či ich Boh nepremôže, keď nás tam posiela?

Ak sa Ťa Boh dotkne a volá Ťa do života s Ním dnes a naveky, tak to nie je bez prekážok. Boh Ťa nevolá do života bez problémov, bolestí, sklamaní, strachu, nepriateľov, bláznivej byrokracie. Nie, volá Ťa do života viery s Ním, ktorá vidí realitu. Viera v Boha nie je slepá! Na druhej strane. Ak Boh k Tebe prehovorí, tak si môžeš byť istí dvomi vecmi. 1.Boh nie je blázon, že nevie čo robí. On vie, že budeš mať prekážky. Vie, že to nepôjde len tak. Vie, že sa Ti budú smiať, nadávať a hnevať sa na Teba pre (novú?!) vieru. 2.Boh je väčší ako Tvoji a Boží, nepriatelia. Stvoril všetko, patrí MU všetko, všetko riadi. Tak nie je trochu primitívne to, že pustíme do gatí pri prvej prekážke? Či Boh, ktorý Ťa volá do života viery nie je väčší?

JE! Preto, viera v Boha sa nebojí ťažkej reality.

E.

Bože, prehovor ku mne

Bože, prehovor ku mne

1.Mojžišova 1.1,3, 10: Na počiatku stvoril Boh nebo a zem... Vtedy riekol Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo.... A Boh videl, že to bolo dobré.

Spôsobom: „Boh riekol (povedal, vyslovil, prikázal)... a bolo...: obloha, moria, oceány, tráva, kvety, stromy, slnko, hviezdy, vodné, suchozemské zvieratá, vtáky, človek.

Nevieme presné detaily. Nevieme presne, či Boh všetko stvoril za 7 kalendárnych dní, za 7 tisíc rokov, alebo za 13 miliónov rokov. Technické detaily tu nie sú podstatné. Podstatný je pôvod, význam, cieľ, plán. Teda, Boh mal plán a SLOVOM stvoril.

Chcem Ti dať dve základné otázky? Pri každej stvorenej veci (oceány, stromy, …) povedal Boh spätne, že „je to dobré“. Mali funkčnosť, krásu, nádych Boha. Otázka prvá: Ak Boh chcel a stvoril dobré, krásne a funkčné veci, chce Boh stvoriť dobré, krásne, funkčné, emocionálne zdravé veci aj v Tvojom živote? Myslím, že v tom by sme mohli všetci súhlasiť. Jasné, že nechce, aby boli vojny, zlo, znásilňovania, lúpeže, krádeže... Tu je však reč o Tebe. Veríš, že ak Boh chce, aby si mal funkčné, radostné, nádejné, pravdivé, krásne, uzdravené – NOVÉ srdce, dokáže ho vytvoriť? Veríš, že Boh dokáže svojim slovom (príkazom, prehovorením, pomenovaním) stvoriť v Tebe nové srdce, nového človeka? Veríš, že Boh Teba dokáže zmeniť, uzdraviť, dať Ti zmysel a večný život?

Logicky povedané. Dokázal zmeniť a stvoriť oveľa oveľa väčšie a komplikovanejšie veci, ako si Ty a Tvoje srdce. Otázka je, či máš odvahu povedať Bohu: „Hovor ku mne. Zmeň ma. Daj mi nové srdce.“

E.

Chcem žiť sväto...

Chcem žiť sväto...

1. list apoštola Petra 1.16: „ Buďte svätí, lebo aj ja som svätý!“
1. list Korintským 1.1: ...posväteným v Kristu Ježišovi, povolaným svätým...
Efezským 1.1: ...svätým v Efeze...

Svätý je len Boh. Je bez hriechu, čistý, oddelený od smrteľnosti. Nikto, nikdy a nič nepríde do Jeho svätej prítomnosti – len sväté. Preto, ak sa Ty chceš niekedy dostať k Bohu – na zemi (bližšie) alebo vo večnom živote (úplne blízko), tak musíš byť svätý aj Ty.

Ako? Najprv musíš vidieť, že svätý nie si – teda si nesvätý, hriešny, porušený. Následkom čoho činíš pokánie zo svojich skutkov, hriešnych myšlienok a túžob. Druhým krokom je, že si vierou privlastníš Kristove dielo (narodenie, život, pokušenia, nesenie kríža, ukrižovanie, zmŕtvychvstanie) a Jeho osobu – kým bol a kým je.

Tak si povolaný k vzrušujúcemu životu viery. Týmto sa stávaš svätý Ty. Svätým sa staneš raz a navždy.

Dnes Ti chcem ukázať druhý základný krok ako sväto – žiť.

Stále ma fascinujú géniovia. Sú to makači vo svojich odboroch. Sú to ľudia, ktorí celou dušou a silou sa venujú jednej veci. Medzi nimi sú špičkoví hudobníci ako Bono, Lenny Kravitz, zosnulý M.Jackson. Takto by som mohol menovať rôznych ľudí z rôznych odvetví, ako sú historici, filozofi, režiséri a pod. Fascinujú ma tým, že sú charizmatickí, lebo ich práca je ich najhlbšou vášňou a PRETO sa stali špičkami. Byť pri nich blízko je ako byť pri zdroji elektrizujúcej vášne, energie, geniality, výdrže, driny.

Poviem Vám jedno tajomstvo. Ak by ste mohli tráviť s Kravitzom jeden týždeň. Byť pri jeho ranných meditáciách, tréningu, improvizáciách, rozhovoroch, koncertoch. Okrem toho, že by Ti oči vypadli z jamiek a nevedel by si vydať normálne slovo zo svojich úst, jedine koktavo... to-to-to je fakt re-re-realita...? Garantujem Ti, že by tvoj život bol zmenený. Nezostal by si tým, kým si bol predtým. Teraz nechcem rozoberať psychologický a osobnostný rozsah tohto faktu. Chcem povedať jedno: ich vášeň a osobnosť by s Tebou navždy pohla.

Tak je to so svätým životom. Ak sa dotkneš Ježiša, je to fascinované elektrizovanie na celý život. A čím viac si s Ním, tým viac Jeho geniality na Teba prechádza. Tým viac jeho vášne, pokoja, milosti, radosti, lásky, moci, víťazstva, čistoty a slávy. Zoznam je nekonečný.

Viete, kresťania nie sú bezduché bábky. Sú to svätí, ktorí horia vášňou pre Ježiša a Božie kráľovstvo. Fascinujúca realita.

E.

Radostná viera

Radostná viera

Neviditeľná viera ma mení.

1 list apoštola Petra 1.8-9 „Nevideli ste ho a predsa ho milujete. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte v neho a radujete sa nevýslovnou radosťou, plnou slávy, že dosahujete cieľ svojej viery – spásu duší.“

Dnes všetko môžeš vidieť ešte skôr ako sa akokoľvek rozhodneš. Od malička si videl plno rozprávok. Mal si plno hračiek, ale vždy si chcel ďalšie. Chodil si do školy, ale sa ti to nepáčilo. Skúšal si partnerov, ktorí sa Ti budú páčiť. Skúšal si rôzne adrenalínové hry a zábavy. Videl si kus sveta. Skúšal si rôzne práce...

Vidíš, vieš strašne veľa. Dotýkaš sa a skúšaš mnoho vecí. Z tých dôvodov sa Ti môžu zdať zvláštne, až dokonca bláznivé to, čo hovorí dnešný text: „nevideli ste ho a predsa ho milujete...“.

Kresťania len veria bez toho aby videli? Ja skúšam a nič nevidím. Napríklad život s rôznymi babami, a mal by som vidieť, ktorá je tá správna na základe čoho sa mám rozhodnúť, ktorú si vezmem...

Veď práve. Ak chceš skúšať, vidieť, dotknúť sa, zažiť všetko, pochopiť všetko (v niektorých prípadoch to má zmysel) môže sa stať, že: človeka už nemilujete, len sa s ním zabávate. Že nikomu by ste nezverili svoje životy. Že nemáte hlboké potešenie zo života.

O nasledovníkoch Ježiša hovorí apoštol Peter, že vedia, čo je láska, čo je dôvera a čo je hlboká radosť. Nie je to iba pocit. Sú to cnosti, ktoré menia všetky postoje, vzťahy, rozhovory, činy, reč. Viera v Ježiša je veľmi veľmi praktická.

Premýšľaj. Stojí viera v Ježiša za to, aby si mal život plný lásky k ľuďom? Aby Teba mal niekto úprimne rád? Dôveru v to, že Tvoj život je v pevných rukách a nie dielom hlúpej náhody? Dôveru, že niekto Ti chce to najlepšie a na Teba myslí? Že máš nezastaviteľnú radosť z toho, že poznáš Boha a seba? Že sa niekto úprimne teší z toho, že sa s Tebou priatelí?

Som 10 rokov Ježišovým nasledovníkom. Svedčím, že 100%-ne stojí za to – veriť.

E.

Jedno

Jedno

Na to, aby sme boli jedno, stačí Ježiš.

Ján 17.22: „A slávu, ktorú si Ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako my jedno sme. “

Namiesto toho, aby Ježiš hľadal možnosť úniku pred smrťou, pred utrpením robí zvláštne veci. Modlí sa za Teba. Aby to, čo prišiel vykonať a ukázať, sa stalo realitou v Tvojom živote.

Modlí sa za to, aby si mohol byť jednotný s Bohom. Teda, aby medzi Tebou a Bohom neboli žiadne prekážky. Aby medzi Tebou a Bohom zavládlo odpustenie, radosť, láska a zymsluplný vzťah.

Zároveň sa Ježiš modlí za to, aby si mal tekýto vzťah s ľuďmi, ktorých máš okolo seba. Aby medzi Tebou a nimi zavládlo odpustenie, láska, radosť a zmysluplné vzťahy.

Ježiš počas celého svojho života ukazoval na to, aký má vzťah so svojim Otcom a Duchom Svätým. Je mnoho príkladov, spomeniem iba jeden: Lk 3:21-22 „Keď sa všetok ľud dal pokrstiť a bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo a Duch Svätý zostúpil na Neho v telesnej podobe holubice a z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v Tebe sa mi zaľúbilo.“

Medzi Ježišom, svojim Otcom a Duchom Svätým bol a je nerozlučný, jednotný, zmysluplný, priateľský vzťah. Mnohí z nás vôbec takéto vzťahy nepoznáme... ale to sa môže zmeniť ak budete jedno s Ježišom.

Vaše vzťahy s Bohom a ľuďmi zmenia kvalitu. Bude to kvalita z Boha.

E.

Reality Show

Reality show

Boha zaujíma to, čo naozaj prežívaš.

Ján 17.1: „...pozdvihol svoje oči k nebu a hovoril...“

Naučili sme sa ako sa máme kresťansky správať. Naučili sme sa, ako sa máme obliecť do kostola alebo do zhromaždenia. Naučili sme sa, ako sa máme tváriť. Naučili sme sa ako máme odrecitovať modlitby. Naučili sme sa správať kresťansky. Naučili sme sa vyzerať kresťansky pred ľuďmi a hlavne farármi a kazateľmi. Naučili sme sa úspešne oddeliť naše vnútorné prežívania a vonkajšie formy. Úspešne.

Prišli reality show, seriály a filmy, kde vidíme ľudí v reálnych situáciách. Vidíme ich ako regujú v stresoch. Vidíme ich vzrušujúce zápletky. Vidíme, ako Don Fernando získa srdce krásnej Klaudie a z očí nám kvapnú slzičky – aj ja by som chcela takého Fernanda, ktorý o mňa bude tak bojovať, tak milovať, ktorý bude tak voňať. Alebo aj ja chcem takú poddajnú, milú, nevadí, že trochu primitívnejšiu Klaudiu.

Reality show a filmy naplnia viac naše emočné túžby a pocit blízkosti ako...

Ježiš Kristus, v reality show – Biblii, prežíva agóniu, úzkosť, bolesť, strach, samotu a opustenosť. Ale namiesto „vypnutia pred telkou“ alebo plačom nad tým, že jeho kamaráti spia (keď je jemu najhoršie) ide na kolená k Bohu Otcovi. Hovorí s Bohom o ťažkej situácii, ktorú práve prežíva. A viete prečo? Pretože Boha naozaj zaujíma, čo prežívaš.

Fľaška vodky sa nezaujíma o to, čo prežívaš. Žena na pornografickej stránke sa nezaujíma o to, čo prežívaš. Telka sa nezaujíma o to, čo prežívaš.

Náš Boh sa o to zaujíma.

E.

Osobný Boh

Osobný Boh

Boh sa veľmi snaží o to, aby Ti bol blízko.

Ján 16.7: „... Vám prospeje, aby som odišiel … pošlem Ho k vám.“

V týchto slovách Ježiš pripravuje svojich učeníkov na svoj odchod. Je veľa vecí, ktoré sa človeku nevmestia do hlavy, mysle. Jedna z vecí bola práve táto. Ako ľudia prirodzene skúmame, premýšľame o veciach, hľadáme odpovede, ale nakoniec (ak sme pred Bohom úprimní) musíme priznať, že Boh musí prehovoriť, aby sme niečo pochopili.

Tak to bolo aj pri učeníkoch. Až kým nevideli Ježiša vzkrieseného, nevedeli pochopiť čo tu celé tri roky Ježiš robil! A to boli učeníci, ktorí s ním boli deň čo deň. Čo potom my? Ty a ja?

No a práve preto Ježiš posiela Ducha Svätého, aby bol pri nás, okolo nás, v nás. Je to dobré preto, lebo nie sme závislí na posvätných miestach, na posvätných osobách. Boh – Duch Svätý je všade.

Duch Svätý je osobný Boh, ktorý ťa chce učiť o tom, čo Ti bráni poznať Boha VIAC. Je osobným Bohom, ktorý ťa chce učiť o tom, že jedine Kristus je spravodlivý a akákoľvek Tvoja snaha je MÁRNA. Je osobným Bohom, ktorý ťa chce učiť o tom, že ježiš Kristus zvíťazil nad VŠETKÝM zlom, ktoré ťa ničí.

Nie je teoretickým učiteľom s hrubými popolníkovými okuliarmi a prútom v ruke. Nejde mu o to, aby si vedel správne odpovede... a, b, alebo c. Ide mu o viac, aby si osobne a radostne poznal Boha, Ježiša Krista. Aby si sám zakúšal, že... Boh je dobrý.
Každý deň a každú chvíľu.

Boh – Duch Svätý je osobný učiteľ, Radca, ktorý si na Teba urobí čas aj dnes a aj v tejto chvíli.

E.

Boh, ktorý počuje

Boh, ktorý počuje

Najlepší začiatok je pýtať sa Boha.

Sudcov 1.1: Po smrti Józuovej dopytovali sa Izraelci Hospodina...

Izraelci mali za sebou 20 plodných rokov. Boh im daroval územia, ktoré sa na storočia stali ich domovom. Nedostali ich zadarmo, ale ich museli dobíjať. Veľmi strategické, dôležité kroky. Veď ak by zvolili zlú stratégiu boja, tak by mohli veľmi ľahko prehrať.

Dvadsať rokov ich viedol Józua, je po jeho smrti, čo teraz...

Pamätáte si na obdobia, keď ste mali všetko pripravené? Boli ľudia, ktorí sa o Teba starali, dávali Ti jesť, poslali Ťa na správnu školu, pomáhali, viedli. Pre niekoho to boli rodičia, súrodenci, politický režim. Proste, boli pravidlá, ktorých, keď ste sa držali, všetko išlo relatívne v poriadku.

Čo však teraz? Keď sa musíš sám rozhodovať? Iste si si všimol (dúfam), že život nie je hra o fazuľky. Ak nezarobíš, nebudeš mať na splátky za auto alebo byt. Ak nebudeš múdry, poštveš si voči sebe svojich najbližších. Ak nebudeš pracovať, tak Ťa vyhodia. Ak urobíš to a ono, prinesie to dôsledky.

Otázka pre Teba a pre mňa je: odkaľ mám vedieť čo presne mám robiť? Ako sa mám presne zachovať? Izrealci sa po 20 rokoch museli postaviť sami na nohy a aj Ty sa musíš postaviť sám na svoje nohy.

Nepoznám lepší štart ako pýtať sa Hospodina na to, akým smerom sa vyberať, aké konkrétne kroky robiť v rôznych situáciách, kedy sa treba rozhodnúť. Je to o každodennom živote. Je to o každodennom rozhodovaní sa.

Skús to.

E.

Moc a odvaha

Moc a odvaha

Verte si čo chcete, len si to nechajte pre seeba...

Rim 1.16: Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi.

Približne pred desiatimi rokmi som sa z kresťanstva smial. Pripadalo mi hlúpe a nezmyselné. Prečo by som sa mal správať morálne a „neužívať“ si?

Neskôr som sa stretol s mladými kresťanmi. Boli zvláštni z niekoľkých dôvodov. Spomeniem dve.

Boli autentickí. To, čomu verili, to aj žili a o tom aj rozprávali. Nebolo to naučené, nebolo to nacvičené. Oni boli celou bytosťou tými ľuďmi, aké bolo ich najhlbšie presvedčenie. A to bolo vidno. Nehanbili sa za Krista.

Druhým dôvodom bola ich sloboda. Neboli poviazaní zákonom. Musíš toto robiť... Musíš sa takto správať... Musím sa denne modliť toľko a toľko modlitieb. Boli jednoducho zachránení Bohom a nie otroci. Ich kresťanstvo nebolo založené na ich aktivite, ale na moci Božej, ktorá ich zachránila.

Kresťanské presvedčenie je o tom, že si zažil oslobodenie od svojich hriechov, pretože Boh má moc Ťa zachrániť od nich a odpustiť Ti ich. Zároveň je o tom, že si navonok taký, ako a v čo veríš. Je o tom, že sa za Ježiša nehanbíš.

E.

Životná sila, ktorá nezhasína

Životná sila, ktorá nezhasína

5.Mojžišova 34.7: „Mojžiš mal stodvadsať rokov, keď zomrel. Jeho oči nezoslabli a jeho životná sila nezmizla.“

Vždy môžete žiť tak, aby vaša životná sila rástla. Je to vtedy ak vnímate Božiu lásku a večný život v Ježišovi.

Mojžiš, o ktorom hovoria, že jeho životná sila nezoslabla nežil vo vákuu. My by sme hneď mohli povedať: „neviete, aký mám život... neviete, ako som drel... neviete, ako ma ľudia klamali... neviete, ako som chorý... neviete akú mám svokru...“. Jasné, odborníci na život ste len vy sami a nikto ničomu „nerozumie“...

Mojžiš ale životu určite rozumel. 40 rokov prežil v prepychu, bohatstve s najlepším vzdelaním. Ďalších 40 rokov prežil ako pastier oviec! Ďakujem pekne. Aké sklamanie! Keď mal 80 rokov, tak si ho Pán Boh zavolal, aby vyviedol Izraelský ľud von z Egypta. Pán Boh si ho veľmi požíval, ale Izrealčania sa len sťažovali: nemáme grilované kurčatá, naše deti nemajú adidasky a I-Phony. Prečo si nás vyviedol z Egypta, kde nie je nič? No, ďakujem pekne. Mojžiš ich zachránil z mnohogeneračného otroctva, kde síce mali kde spať a mali jedlo, ale spolu so svojimi deťmi museli drieť 12-16 hodín 7 dní v týždni.

Mojžiš sa na nich nahneval a za to mu Pán Boh nedovoli vstúpiť do zasľubenej zeme. Tam, kde 40 rokov putovali! Tam, kde mali prísť! Načo sa trápil s Izrealcami??!! 40 rokov je stratených!Áno, logicky, sú to stratené roky.

Mojžiš však neskončil ako žobrák, ako invalidný dôchodca, ako stály klient psychiatrie. Zomieral ako človek života, nádeje a nazeranie dopredu.

Život s Bohom je život s nádejou na lepšie časy v Ježišovej prítomnosti. Život s Bohom je život získavania a nie straty. Vďaka Ježišovi vždy môžete povedať: „naša životná sila rastie.“