piatok 26. februára 2010

Ako si na tom - naozaj?

Ako si na tom?

Boh hovorí do Tvojho života. On jediný má na to právo.

Ján 4:16-19: „Riekol jej: Choď, zavolaj si muža a príď sem! I odpovedala žena: Nemám muža. Ježiš jej riekol: Správne si povedala, že nemáš muža; lebo mala si piatich mužov, a ten, ktorého teraz máš, nie je ti mužom; to si správne povedala. Žena mu povedala: Vidím, Pane, že si prorok.

Ak si si prečítal niekoľko posledných „raňajok“ (ak si to neurobil, tak to môžeš urobiť teraz), tak si mohol vidieť, ako sa Ježiš správa k normálnemu, bežnému smrteľníkovi. Ježiš normálnych ľudí neobchádza! Dokonca ani tých, ktorí majú sami so sebou problémy. Morálne, sexuálne, depresie, klamstvá, intrigy, vtieranie sa, pretvárky, lenivosť, stupidné myslenie, kŕče hnevu... Nehovorím, že to nie sú vážne defekty človeka, ale priznajme si: kto je bez viny? Pochybujem, vážne pochybujem o tom, že takýto človek má chuť chodiť do „kostola“. Ak áno a tvári sa ako duchovný, tak je buď pokrytec, alebo vážne so sebou bojuje. To druhé je samozrejme lepšie.

No dobre, ale keď taký človek nepríde do kostola, tak čo? Potom Ježiš ide za ním. Áno, aj za človekom, kto je trochu, možno dosť, povedzme... pokrivený.

Áno, Boh miluje aj takého človeka. Aj mňa, aj Teba.
Je to pekné a pravdivé. Ale je to celá pravda? Stačí to, že Boh ma miluje? NIE! Bohu tak záleží na človeku, mne a Tebe, že ide ďalej. Chce aby Tvoj život bol nielen povzbudený Božou láskou, ale aby bol ňou aj premenený. Boh chce viac. Boh chce praktické zmeny. Boh chce pre Teba život radosti a slobody od hriechov.

PRETO je potrebný nasledovný krok. Dovoliť Bohu, aby konfrontoval našu prax života s Jeho normami. Aby pozrel aj do nášho vnútra. Do zákutí nášho života. Do tých miest, kde nikto nevidí, lebo tam nikoho nechceme pustiť. Áno, tam sú schované dôvody toho ako žijeme. Tam sú dôvody prečo padáme, prečo upadáme do pokušení, závislostí. Táto „vec“ v mojom a Tvojom vnútri sa volá hriech. Hriech spôsobuje to, za čo sa vo svojom živote hanbíš a možno už ani nehanbíš...

Bohu to ale zveriť môžeš. Prečo? 1)On o tom aj tak vie. Je nanajvýš hlúpe si myslieť, že Boh, Tvoj Stvoriteľ nevie, čo sa V Tebe odohráva. Akým hriechom si zviazaný. 2)Ak sa Ježišovi s tým zveruješ, tak Ťa za to NIKDY neodsúdi. Práve naopak. Prejavil si, že je Ježiš pre Teba viac, ako mŕtva náboženská ikona. 3)Práve toto je krok, aby Ježiš začal hlbokú zmenu a uzdravenie Tvojho vnútra. Práve toto je krok k tomu, aby Ťa zbavil hriechov, závislostí a hnusu, ktorý skrývaš pred všetkými.

Ak sa nebudeš báť vyznávať Ježišovi svoje viny a hriechy, zázračne bude pôsobiť v Tvojom živote a Ty zistíš, ako sa (aj keď veľmi pomaly) začneš podobať na Neho. Na obraz Ježiša. Na obraz pre ktorý si bol stvorený.

E.

pondelok 22. februára 2010

Ježiš je iný

Ježiš je iný



Pred chvíľou mi napadlo, že už niekoľko „raňajok“ venujem jednému obyčajnému príbehu o Ježišovi a jednej obyčajnej žene. Nebolo to príliš plánované. Skôr niečo prirodzené. Pri sebe samom som si uvedomil, že príbeh o Ježišovi „pri studni“ je fascinujúci. Čím viac o ňom premýšľam a píšem, tým viac si uvedomujem, ako je Ježiš odlišný od mojich, našich, ľudských konceptov myslenia. Veď, ako sa dá spojiť príbeh obyčajnej, trochu „povoľnej“ ženy s príbehom najväčšieho náboženského vodcu v dejinách ľudstva? Nie je to prízemné? Nie je to pre Ježiša ponižujúce?

Okrem toho... ten príbeh ma fascinuje aj svojou aktuálnosťou. Je postmoderný, akoby z dnešnej doby. Poznám jednu ženu. Má tretieho muža (videl, som ju naposledy pred 2 rokmi, možno aj to sa zmenilo...) a tri deti. Každé z nich má iné priezvisko, iného otecka, inú rodinu. Nie je to „zlý“ osud. Je to veľmi smutný osud. Je mi jej ľúto. V žiadnom prípade však nesmiem hovoriť len o jej osobnostnom a rodinnom chaose. Myslím, že u mužov to môže byť ešte horšie...

Poviem Vám pravdu. Mnoho „nábožných“ ľudí sa s takými ľuďmi nezaoberajú. Ježiš však bol iný. Ježiš je iný aj dnes. Neexistuje tak morálne defektný alebo zničený človek, aby sa Ježiš k nemu nesklonil a nevolal ho do zmeneného života.

Platí to o mne, o Tebe, o každom z nás. Nádej pre zmenu existuje. Nádej pre zmysel života existuje. Nádej pre radosť existuje. Ja, Ty, my ju možno nevidíme. Ale Ježiš je iný.

On ju u Teba vidí.

E.

sobota 20. februára 2010

Voda

Voda

Ježiš je jediný, kto má vodu života.

Ján 4:10: „Riekol jej Ježiš: Keby si poznala dar Boží a kto ti hovorí: Daj sa mi napiť, - ty by si Jeho prosila, a On by ti dal živú vodu.

Ježiš prichádza za Tebou, prekračuje spoločensky „vhodné“ chovanie. Jeho nezaujíma to, čo si ľudia myslia, ale to, kto si a to, že potrebuješ Jeho dotyk. Robí tak z lásky voči Tebe a z dôvodu, že to Ty a ja, my všetci, bytostne potrebujeme.

Často, až príliš často si ľudia myslia, že ak Boh chce vstúpiť s nimi do vzťahu, tak strácajú. Musia sa vzdať toho, tamtoho... V mysliach ľudí (možno aj v Tvojej) je: „Čoho všetkého sa musím vzdať...? Aké všetky pleasures mi vezme...?“

Viete, Ježiš premýšľa ináč. On neprichádza ku morálne slabej žene preto, aby jej niečo bral. On prišiel niečo dať. Dať niečo, čo ovplyvňuje všetko. Ježiš dáva dar, ktorý ovplyvňuje to, ako premýšľaš, aké sú Tvoje priority, aké sú Tvoje túžby. Ježiš Ti nechce brať život, ale naopak, On Ti chce život dať.

Ponúka Ti živú vodu. Voda spolu s kyslíkom sú dve azda najdôležitejšie látky, ktoré pre život potrebuješ. Bez vody vydržíš maximálne 4 dni, bez kyslíka, max 4 minúty.

Žena Samaritánka si síce žila (na divoko), ale vodu potrebovala. Nedá sa to zaprieť. Nedá sa tváriť, že ju nepotrebujeme. Potrebujeme ju, bytostne, pre život.

Týka sa to len fyzického života? Nie. Platí to aj pre naše duše. Naše duše tak isto potrebujú vodu. Je to ale iný „druh“ vody. Je to voda života, živá voda. Je to voda, ktorá uhasí Tvoj a môj duševný a duchovný smäd. Je to voda, ktorá Ťa nenechá duchovne zomrieť. Je to voda, ktorá Ti dá silu a zmysel života. Je to voda, ktorá Ťa obnoví a občerství. Je to voda, ktorou Boh utíši bolesť a žiaľ Tvojej duše.

Stále máš pocit, že Ti Boh chce niečo vziať? Ja (Ervin) som kresťanom viac ako 10 rokov. Milujem Ježiša a poslúcham Ho tretinu svojho života. Ježiš mi dal viac vecí, dal mi viac radosti, dal mi viac života, dal mi viac sily, dal mi viac zmyslu prečo žiť – ako by som si vedel predstaviť. Božia voda života je milión krát lepšia, ako som si myslel.

Jedine Ježiš Ti ponúka vodu života.

E.

štvrtok 11. februára 2010

Proste, musel ísť...

prepáčte, že trošku dlhšie, ale snáď to stojí za to...



Musí to urobiť

Ježiš prekročil pravidlá, aby prišiel za Tebou, pretože to urobiť „MUSEL“.

Ján 4:4: „Musel však ísť cez Samáriu.

Ježiš neobišiel národ, ktorý Židia bežne obchádzali. Neobišiel sektárov, zblúdilcov, pohanov, zmiešancov... ale išiel k nim, pretože: MUSEL. Ježiš neobišiel nemorálnu ženu. Ježiš neobchádza hriešnika, človeka s otázkami, človeka, ktorý nevie kade ďalej. Ale na rozdiel od mnohých „čistých duchovných ľudí“ za tou ženskou, za tým človekom a za Tebou išiel a pôjde, pretože to urobiť: MUSÍ.

V minulých raňajkách si čítal/la, aké prekážky, spoločenské normy a mravy Ježiš „musel“ prekročiť aby sa dostal k človeku. Teraz budeš čítať to, prečo ísť k takejto ženskej, ku mne a k Tebe ísť musel a musí.

Sú 2 hlavné typy motivácií, prečo človek niečo urobí. Prečo to chce a musí urobiť. Prvá je: Lebo BU-BU-BU. Je to motivácia aj pozitívna. Tá hovorí, že ak niečo urobíš, dostaneš cukrík, počítač alebo lyže, alebo dievča... Čiže robíš niečo, aby si niečo dostal. Druhý typ motivácie je negatívny: ak „to“ neurobíš, tak niečo nedostaneš, alebo budeš potrestaný. Napríklad: ak donesieš v škole 5, tak sa nebudeš môcť hrať s kamošmi. Takýto typ sa ale veľmi často vyskytuje aj v katastrofálnych scenároch: „ak sa so mnou nevyspíš, tak na Teba kašlem...“ Hádajte či typ motivácie: BU-BU-BU funguje. 100%-ne. Zanecháva však za sebou neskutočné zranenia duší.

Druhý typ motivácie je motivácia z presvedčenia. Tam netreba bu-bu-bu. Je to čin z hlbokého presvedčenia. Táto motivácia je tak silná, že ju často nezastavia ani prekážky. Táto motivácia za niečo stojí. Táto motivácia, pretože jej základ je presvedčenie, prežije krízy. Táto motivácia je silou dospelého človeka.

Ježiš za Tebou ide, kvôli tomu, že je motivovaný. A tá motivácia mu hovorí, že to urobiť MUSÍ. Tu je niekoľko dôvodov PREČO:

  • Boh človeka, Teba miluje. Je to Božia láska, ktorá ide smerom k Tebe.
  • Boh Ježiš rovnako miluje človeka, Teba. Pretože pôsobí tá istá Božia láska.
  • Videl nebesia a to, čo sa tam deje (ako jediný človek!). Videl tam obrovskú radosť nad jedným hriešnikom. Preto za Tebou ide, lebo vie, že sa nebo a anjeli nesmierne radujú nad Tebou, ak sa mu odovzdáš.
  • Je to Boží plán, aby za Tebou Ježiš išiel. Ježiš svojho Otca poslúchal na 100%.
  • Ak by Boh k nám, k Tebe neprišiel, NIKDY by si nenašiel cestu do večného života. NIKDY by si nemohol ísť k Bohu, stretnúť Ho.
  • Boh vidí, že si stratený/á a že Ho potrebuješ. (Nie je to hanba!)

Preto Ježiš „musel“ a „musí“ ísť za ľuďmi, ako si Ty a ja.

E.

utorok 9. februára 2010

Spoločenské mravy

Spoločenské mravy

Ježiš prekročil pravidlá, aby prišiel za Tebou.

Ján 4:3-4, 9: „opustil Judsko a šiel zase do Galiley. Musel však ísť cez Samáriu. … Povedala Mu žena Samaritánka: Ako môžeš Ty, Žid, pýtať si vody odo mňa, ženy Samaritánky? Židia sa totiž nestýkajú so Samaritánmi.

Bolo by super, keby sa Ti (kvôli pochopeniu kontextu) podarilo prečítať celých 8 veršov, ktoré sa týkajú dnešnej myšlienky. Môžeš si ich nájsť napríklad na: http://www.ceit.sk/wwwisis/biblia.htm text je Ján 4:3-10.

Už sa Ti stalo, že si chcel niekoho obísť. Proste, prechádzal si sa v meste a v diaľke si zahliadol človeka, ktorého si obišiel. Niekedy sa Ti to podarilo, niekedy nie. Najlepšie bolo, ak si ťa ten človek nevšimol...

Judsko je od Galilee vzdialené približne 80 km. Medzi nimi však bola Samária. Samaritáni boli pre židov sektári, zblúdilci, miešanci. Pre Židov bolo nepredstaviteľné sa so Samaritánom stretnúť a rozprávať sa s ním. Židia ten kraj obchádzali. Čiže si pridali 20-30 km, aby do sektárskej Samárie nevkročili. Ak Ty chceš niekoho obísť urobíš max. 30 metrov navyše. Židia boli ochotní urobiť navyše 20-30 km! Teda, kvôli spoločenským zvykom, urobili namiesto 80 km, 110-120 km.

No Ježiš ich neobišiel. Biblia dokonca hovorí o tom, že to urobiť „musel“. Pri studni stretol ženu Samaritánku a začal sa s ňou baviť. Ďalší prešľap. Ježiš, Žid, sa nielenže stretol so Samaritánkou, ale sa ozval k žene. Ešte aj dnes sú v tradičných arabských krajinách za toto tvrdé postihy! To sa nerobí!

Prekročil 5 spoločenských zvykov:
1) Náboženské – Žida sa so Samaritánmi nestretávali. 2) Sociálne – ženy s mužmi nekomunikovali. 3) Spoločenské – bola to nemorálna žena. Mala 5 manželov a teraz žije s „milencom-priateľom“. Len si spočítajte, koľko asi musela mať v posteli chlapov. Veď Ježiša mohli obviniť, že bol iba ďalší v poradí! S takými ľuďmi sa proste nestýka! No, Ježiš to urobil. 4) Teologické – s takouto ženskou sa bavil o duchovných veciach. 5) Misijné – na to, aby sa zmenil jej život, stačilo, že hlboko v srdci spoznala Božieho proroka. Že uverila, že to (na koho sa pozerá) je Kristus, Záchranca. Vo vtedajšej dobe, ak by sa chcela stať „veriacou“ musela by podstúpiť mnohé katechézy, ceremónie, očisťovania. Aj dnes to tak je... No pri Ježišovi to tak nebolo.
Ježiš prekročil 5 vážnych spoločenských mravov. Lebo mu na nej záležalo.

Myslíš si, že Ježiš neprekročí prekážky, ktoré sú medzi Tebou a Ním? Prekročí. A prečo? Pozývam Ťa na nasledujúce „raňajky“, aby si zistil – PREČO to Ježiš urobil pri tejto žene a prečo prekračuje konvencie, aby prišiel aj k Tebe.

On to urobil a znovu urobí. Aby sa k Tebe mohol prísť.

E.

piatok 5. februára 2010

Bludisko

Bludisko

Idem za ním.

1.list Petra 2:24-25: „na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti; Jeho krvavé rany vás uzdravili. Boli ste ako blúdiace ovce, ale teraz ste navrátení Pastierovi a Biskupovi vašich duší!

Boh k sebe navracia naše duše, aby sme žili s Ním a aby sme pred Ním boli spravodliví.

Môj syn, Filipko (4 r.), miluje bludiská. Na papieri, v detských časopisoch a hrách. Vyzerá to tak, že chodí prstom po bludisku. Keď natrafí na slepú uličku, povie: „o, ó...“ a vracia sa na inú cestičku. Zopárkrát to zopakuje a potom trafí von. Je to pre neho zaujímavá hra.

Ak by bol v naozajstnom bludisku, tak by som s ním musel hľadať východ aj ja. Ak by sme boli v zrkadlovom, tak by nám dosť trvalo, kým ten východ nájdeme. Myslím, že by nebol vystresovaný len Filip, ale určite aj ja.

No dobre, to je hra. Ale ako je to v reálnom živote? Máme radi bludiská? Tu katastrofa, tam nespravodlivosť. Tejto situácii, do ktorej sme sa dostali nerozumieme... Prečo sa to stalo? Ako z toho vyjsť von bez problémov, bez zranení, škôd? Len si predstavte, že by ste boli v situáciách ako napríklad: čakáte dvojčatá a vy ste vôbec nič čakať nechceli..., že ste absolvovali potrat, že trpíte vážnou chorobou, že Tvoj manžel, manželka, priateľ sa začína veľmi divne chovať, že ste stratili peniaze pri nejakej investícii alebo podnikaní, že ste stratili prácu...

Prečo? Čo teraz? Kam ísť? Prichádzajú pocity, ktoré nás začnú (až príliš) ovládať. Potom nás premôžu. Pocity vyvolajú v nás zmeny, reakcie, činy a výsledky sú: bludisko, nespravodlivosť, hriech... a iné.

Niekto do toho vstúpil. Niekto išiel tým bludiskom a vzal všetko na svoje plecia. Vyniesol chaos, hľadanie, hriech a nespravodlivosť na kríž. Tam za to všetko trpel. A zvíťazil. Bol to Ježiš, Boží Syn.

Preto dnes môže natiahnuť k Tebe svoje pevné rameno a pýta sa: „Chceš von z tohto bludiska? Chceš von z tých postojov nespravodlivosti a hriechov?“

Na Tvojej strane môže byť jednoduchá odpoveď: „Chcem. A natiahneš k Nemu ruky...“

E.

streda 3. februára 2010

Moc pri Ježišovi, možnosť pri Tebe

Moc zásahov

Moc pri Ježišovi, možnosť pri tebe.

Lukáš 4:40: „Potom pri západe slnka všetci, ktorí mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k Nemu, a On kládol ruky na každého z nich a uzdravoval ich.

Ježiš mal zvláštnu moc. Uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych, vyháňal démonov, rozkazoval počasiu. Ľudia, ktorí žili v okolí, kde sa Ježiš mihol, stále sa zhromaždili okolo neho a žiadali ho o pomoc. Je to úplne pochopiteľná reakcia.

Teraz trochu o mne, o tebe, o nás v 21.stor. Sme ľudia. Sme normálni. A normálne je, že v našich životoch máme aj problémy a starosti. Teraz nehovorím o starostiach, či si dostal v škole 2 alebo 3. Alebo, či máš plat 350, alebo 450 EUR. Myslím na vážnejšie starosti ako: skrachovaný vzťah s otcom, s mamou, s priateľom. Možno si v strede manželskej krízy a začínaš nenávidieť svojho manželka/ku. Možno ťa trápi Tvoja závislosť na pornografii. Možno si veľmi chorý. Možno si veľmi osamotený... Pokračovať netreba. Iste súhlasíte so mnou, že v živote problémy – a nie sú ľahké. No dobre, ale čo s nimi?

Ľudia v dobe, keď žil Ježiš, brali za samozrejmé, že to je práve On, kto im pomôže. Chcem ťa pozvať k tomu, aby bol Ježiš tým, za kým sa obrátiš, keď vo svojom živote riešiš podobné problémy. Prečo?

1) Lebo Ježiš je Boh a Záchranca. Starý Zákon (3 tisícročia pred Ježišovým narodením) hovoril o tom, že tak spoznajú ľudia Mesiáša, Boha, ktorý príde medzi ľudí, že bude robiť zázraky, ktoré nikto nikdy nerobil. Práve aj zázraky, ktoré Ježiš robil, boli dôkazom toho, že Boh je medzi ľuďmi.

2) Lebo Ježiš má moc. Mal zvláštnu moc, ktorú iné náboženské elity nemali. Len vypuľovali oči, že Ježiš, tesár, obyčajný človek viac pozná Písmo, ako oni. Že mal väčšiu duchovnú moc, ako oni. Že rozumel ľuďom viac, ako oni. Pritom duchovné elity Ježišovej doby neboli žiadny suchári. Mali také duchovné vedomosti, že by sa mnohí duchovní dnes mohli schovať. Ale Ježiš mal moc. A má ju aj dnes.

3) Tretí dôvod, prečo za ním môžeš ísť so svojimi ťažkosťami a zápasmi je ten, že ťa k tomu volá. To, že je Ježiš Bohom a to, že má moc nad všetkým je dostatočným dôvodom k tomu, aby za ním išli stovky a tisícky ľudí, ktorí potrebovali pomoc. Dnes je to viac ako miliarda ľudí.
Ježiš je Bohom, Ježiš má moc zasiahnuť do Tvojho života a uzdraviť to, čo je choré, narovnať to, je nalomené, zapáliť to, čo zhasína. Máš možnosť. Nečakaj. Choď, za Ním.

E.

Prestávka

Ahojte všetci "raňajkoši".

Po časovej prestávke sa znovu chcem vrátiť k pravidelnému písaniu "raňajok". Dôvod, prečo som nepísal bol, že som sa intenzívne venoval písaniu absolventskej práce do školy. Musel som krájať z každého času, ktorý nepatril do mojich priamych pracovných povinností. Sorry, raňajky sú jednou s tých aktivít, ktoré som musel obmädziť. Dúfam, že Vám to neodobralo chuť znovu sa pustiť do čítania zamyslení, ktoré sú raňajkami pre Vaše duše (aj keď si ich dáte niekedy na obed, alebo až večer :).

Teším sa na čas, ktorý je pred nami.