štvrtok, 30. decembra 2010

Ježiš superstar

Slávni ovládajú svet. Vyjdi z virtuálnej reality a pozri, kto je ozaj slávny. Pozri, kto slávny je hoden, aby mal slovo nad tým Tvojim svetom.

Skutky 2.33a: „Bol vyvýšený Božou pravicou...“

Odkedy bývam v Kalinove, tak nepozerám televízor. Mohli by sme si zaviesť anténu, aj sme sa o tom s manželkou niekoľkokrát rozprávali, ale takto sme sa rozhodli. Sme v Kalinove viac ako 2 roky a vidíme, že to bol dobrý krok. Jednou z vecí, prečo sme sa tak rozhodli je, že sa nepotrebujeme „debilizovať“ slávou ľudí. V poslednej dobe silno preráža televízny hit – túžba po ľudskej sláve. Rôzne šou, súťaže, hľadajú sa manželky... Všetky tieto programy majú spoločnú vec a to takú, že sa ľudia chcú ukázať Slovensku a svetu, že stoja za to. Byť trochu hviezdou, to je niečo. Byť na tej istej obrazovke ako Pitt, DiCaprio či Sandra Bullock. Tá obrazovka má silu v tom, že tí, ktorí tam sú, majú pocit, že svojou slávou ovládajú svet. Ale čuduj sa svete, majú pravdu. Státisíce, milióny, a dokonca viac ako miliarda ľudí to hltá, sú tými hviezdami fakt oslnení.

Tak sa stáva zvláštna vec. Hviezdou, vzorom, mienkotvorným človekom, vychovávateľom detí a ľudí sa nestávajú osobnosti, ktoré sú hodné nasledovania, ale ľudia, pre ktorých ich sexuálni partneri majú menšiu hodnotu, ako vlastné topánky. Vzorom, hviezdami, ktoré oslňujú milióny ľudí sa takto často stávajú ľudia, ktorí vedia máločo iné, ako sa správať IN a ukazovať polovicu svojich pŕs, či sexi úsmevy. Ja telku nekritizujem ako celok, som rád, že mnoho programov dokazuje, že nemám 100% - tnú pravdu. Hovorím iba o tom, aké hviezdy a príbehy nás oslňujú a tým „debilizujú“.

Ježiš nepotreboval televíziu, aby sa stal slávnym. Nepotreboval žiadne masové médiá, aby ukázal celému svetu svoju vyvýšenosť. Ježišovi stačilo žiť tak ako žil a robiť to, čo robil. O Jeho slávu sa postaral Boh. Napríklad tým, že sa verejne ozval a povedal všetkým ľuďom: „Toto je môj milovaný syn...“ Ježišova sláva bola založená na tom, že pred jeho príchodom boli stovky proroctiev o tom, ako zostúpi na zem Boh; ako príde medzi nás Záchranca ľudí; Kráľ našich duší a životov; Dieťa, ktoré prinesie mier medzi nezmieriteľných ľudí a podobne. Tých proroctiev, ktoré hovorili o príchode Ježiša sú v Starom Zákone desiatky až stovky.

A Ten prišiel. Keď sa narodil, tak celý zbor anjelov zostúpil na zem, aby spieval ohromujúcim hlasom: „Sláva Bohu na výsostiach...“ Keď žil, tak robil znamenia, démoni sa mu klaňali, uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych a hovoril slová s mocou, ktoré dávali srdciam život. Keď napoludnie (okolo 12 hodiny) na kríži zomrel, tak nastala úplná tma. Vstal z mŕtvych a chodil po zemi z deravými rukami a prebodnutým bokom. Potom ho Boh slávne vzal do nebies, aby si zasadol na nebeský trón. Ježiš bol a je slávnym. Jeho sláva sa nemusí dokazovať obrazovkami, ale životom, pravdivosťou a silou k tomu, aby menila mŕtve duše na živé, choré duše na zdravé, slabé duše na silné.

Máš odvahu pozrieť sa na niekoho, koho život bol a je slávnejší, ako život televíznej hviezdy? Máš odvahu zmeniť svoj pohľad na to, kto je Tvoja superstar? Nebojíš sa toho, aby Božia sláva naozaj oslovila Tvoje srdce?

Vkroč do dobrodružstva premýšľania o pravdivej Božej sláve.

E.

utorok, 28. decembra 2010

Vstanem

Stáť vzpriamený nie je jednoduché, ale aj na to si bol stvorený a máš k tomu podporu.

Filipanom 4:13: „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“

Skončili vianočné sviatky, včera som trochu popracoval, dnes som popracoval, nejak mi to však ide ťažko. Mám nejaký spomalený režim. Veľmi sa mi nechce. Nejaký som vyšťavený. Najhoršie je začať premýšľať. Ale musím. Ale sa mi nechce. Ide to ťažko. Niekedy, ako napríklad dnes mám pocit, že by som svoju prácu na tento týždeň vymenil za lúpanie zemiakov... Som strašne rád, že tieto chvíle nemám príliš často, ale niekedy, po náročnejších týždňoch či mesiacoch, prídu.

Máš niekedy podobné pocity aj Ty? Niekam sa schovať a neriešiť niektoré veci? Máš niekedy pocity, že nejak je toho veľa? Ani nevieš popísať, čo sa deje, ale povzbudenie neprichádza, posilnenie neprichádza? Nemáš ho odkiaľ vziať? Ono, niekedy to môže byť o to zložitejšie, že v tom nie sú len nejaké pocity o ktorých tu píšem, ale reálne životné situácie. Nejak nevieš pozitívne pohnúť svojimi financiami. Nejak sa nedarí presvedčiť ľudí okolo Teba, aby sa správali trochu normálnejšie. Nejak sa Ti nedarí presvedčiť seba samého/mú, že je všetko v Tvojom živote v poriadku.

Kto ma zdvihne? Kto ma posilní? Kto mi dodá odvahy, pozitívnu myseľ a silu?“ Jeden z dôvodov, prečo Ježiš prišiel na našu zem je, aby tieto naše povzdychy nešli do vzduchoprázdna. Môže sa zdať, že sa teraz bavíme len o nejakom potľapkaní po ramene a o lacnom potešení. Hovoríme však o pravdivých situáciách, ktoré si vyžadujú pravdivú pomoc. Sám apoštol Pavol, keď píše tieto riadky, sedí vo väzení. Čiže, my sa tu nebavíme len o nejakých blbých náladách, aj keď aj tie sú súčasťou našich životov. My sa bavíme o tom, že Ježiš prišiel, žil život na tejto zemi, aby mu rozumel, aby si aj Ty naozaj mohol vstať z tej zeme a vystrieť sa. Ježiš je ozajstnou podporou, aby si vážne mohol pozdvihnúť svoju hlavu a povedať svojej budúcnosti: „Idem dopredu!“ Tvojou a mojou podporou pre naše životy nie je talizman, či amulet, ale živý Boh, ktorý stojí pevne.

Si stvorený pre to, aby si stál vzpriamený. Ty to potrebuješ. Tvoje srdce to potrebuje. Tvoji blízki to potrebujú. Tvoji priatelia to potrebujú. Okolnosti, ktoré Ťa zdrvujú sú vážne, vôbec ich nepodceňujem. Preto potrebujeme niekoho, kto je mocnejší nad nimi.

Vzpriamujem sa vo viere, so slovami na perách a v srdci: „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ Viem, čo budú moje najbližšie kroky. Zajtra skoro ráno vstanem, pôjdem na dlhú prechádzku a porozprávam sa s Tým, ktorý ma posilňuje.

E.

sobota, 25. decembra 2010

Dar nad všetky dary

Rozbaľ si ten najkrajší a najhodnotnejší dar.

Lukáš 2:14: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje“ (ekum.preklad)

Veľmi rád premýšľam o ľuďoch. Mám rád Facebook. Viem, že veľa ľudí ho kritizuje a majú rozumné dôvody. Ja mám rád FB preto, lebo môžem vidieť Vaše tváre, myslieť na Vás a modliť sa za Vás. FB mi pripomína, čo je v živote to najdôležitejšie. Nie, nie je to ten FB samotný, ale sú to tí, ktorí vo svete FB sú. Sú to tie živé bytosti, ktoré Pán Boh tak miluje. Ste to Vy. Veľmi rád na Vás myslím a veľmi rád o Vás premýšľam.

Čo všetko sa dá o ľuďoch poznať a hovoriť? Možno sa ale pýtaš, čo to má spoločné s vianocami a darčekom? Práve to, že všetky veci Ťa omrzia. Všetky. Veci chytíš, pohráš sa s nimi, prečítaš knihu, pozrieš film a hotovo. Keby totiž vianoce boli o veciach, ktoré dostávame, tak nič moc. O tých veciach sa dá síce hovoriť, ale tie témy majú hranice a tým pádom aj vianoce o „veciach“ majú svoje hranice.

A teraz k podstate a o FB. Ak chcem myslieť na ľudí, tak je to úplne iné, ako keď myslím na veci. O ľuďoch sa dá premýšľať a mať s nimi vzťahy v podstate donekonečna. Ľudia sa vyvíjajú. Ľudia Vás neomrzia. Ľudia vytvárajú v nás emócie, vášne, radosti, bolesti, sklamania, ľudia sú život.

A preto sú vianoce nie o veciach, ale o živote. Na Božie vianoce sa preto neobjavujú veci, ale človek, dieťatko, pravý a dokonalý život. Vianoce sú o tomto živote. O Ježišovi. A čo sa dá o tomto Ježišovi povedať? Je to konečné, uzavreté, ako keby som popisoval veci? Nie. Dar, Ježiš, je veľmi bohatý. Preto ten zoznam, ktorý Ti prináša je len jemným odrazom toho, čo sa Ti na vianoce ponúka... ale aj to je nádhera.

  • Ježiš ťa spája s nebom
  • Ježiš ti prináša večnosť a teba prenáša do večnosti
  • Ježiš ti odpúšťa všetky tvoje viny a hriechy
  • Ježiš ťa spája s večným Bohom
  • Ježiš ti prišiel porozumieť
  • Ježiš prišiel, aby ti bol nablízku a dokonca, aby bol s tebou vždy, ale ešte viac, aby žil v tebe
  • Ježiš ti prišiel ukázať, aký je Boh
  • Ježiš prišiel, aby vzal, absorboval ako špongia všetko zlo, ktoré je v tebe a okolo teba
  • Ježiš prišiel, aby všetko toto zlo z tvojho života naveky odstránil
  • Ježiš prišiel preto, aby ťa stále dvíhal keď ty padáš
  • Ježiš prišiel, aby si mohol mať šancu na zmenu celého tvojho života dnes
  • Ježiš prišiel, aby ti dal nádej v beznádejných situáciách
  • Ježiš prišiel, aby si mohol zakúšať nadprirodzený život
  • Ježiš prišiel, aby ťa bolesti života nezničili, ale aby ich zničil práve On
  • Ježiš prišiel, aby sa tmy tvojho života zmenili na nekonečné a jasné svetlo
  • Ježiš prišiel, aby sa tvoje trápenia zmenili na radosti
  • Ježiš prišiel, aby si mal ozajstnú slobodu a aby nikto a nič nebolo tvojim otrokárom
  • Ježiš prišiel, aby bol obdivuhodným radcom tvojho života
  • Ježiš prišiel, aby bol tvojim mocným Bohom
  • Ježiš prišiel, aby priniesol pokoj, mier do tvojej duše a vzťahov
  • Ježiš prišiel, aby tvoj život niesol dobré ovocie
  • Ježiš prišiel, aby tvoj život mal zmysel

Je toho ešte stokrát viac. Toto všetko môžeš odkryť v najväčšom dare, ktoré ľudstvo mohlo poznať. Prajem Ti krásne sviatky s tým najkrajším darom pod stromčekom.

E.

štvrtok, 23. decembra 2010

Požehnané vianoce!

Prajem Vám krásne pravdivé vianoce.

Lukáš 2:14: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje“ (ekum.preklad)

Tak, a máme to tu zas. V roku je niekoľko silných udalostí, ktoré nám pripomínajú, že sme o rok starší... ako ten čas rýchlo letí... ako nemáme poriadok a musíme upratovať... koľko by sme potrebovali mať platy, aby boli vianoce, akosi, ehm, štedrejšie... reklamy, reklamy, reklamy... priania, vinšovačky pokoja, mieru, šťastia všetkým ľuďom na svete. Tak, a máme to tu zas. Vianoce sú azda najkrajším sviatkom roka a právom.

Máme však naozaj sviatok? Prežívame ho s takou radosťou, akou by sme chceli? Prinášajú nám vianočné sviatky naozajstný pokoj a radosť? Verte mi, že by som to každému z Vás veľmi veľmi prial! A milión násobne! Ale, je to realistické? Ak vinšujeme a želáme si pokoj a radosť pre celý svet, alebo stačí – pre náš svet, tak príde? Nie aj áno. Záleží od toho, akým smerom sa pozeráme, akým smerom sa pozerám ja a akým smerom sa pozeráš Ty.

Som kazateľ, ale to ste si asi už všimli a ak ste si to nevšimli, tak ste ma tým úprimne poctili. Mám tak, ako každý z Vás aj radosti aj starosti s vianocami. Jednou z mojich starostí je to, že si vianoce veľmi neužijem. Len tento „pokojný adventný týždeň“ kážem 5 a viac kázní... Proste, ak chcem, aby z mojich úst počas vianoc išlo viac, ako len vôňa vianočných koláčov a rybky, tak musím trochu pomakať. Ten budúci týždeň bude podobný. „Požehnané vianočné sviatky!“ Možno aj Ty musíš makať, ale inak. Premýšľaš, prečo si sám? Prečo máš viac stresov, ako radostí? Prečo musíš toľko pratať? Prečo musíš mať práve Ty menší plat, ako Tvoj sused a prečo to nie je naopak? Prečo musíš robiť to a to a ten vianočný pokoj neprichádza? Ak by sme pozerali na svoje životy a na vianoce z tohto uhla pohľadu, tak diky.

Je tu však aj iný uhol. Ten lepší. Ten trvácnejší. Ten, ktorý ostane aj keď príde realita prázdnej peňaženky po sviatkoch, či problémov s trávením, či klasické problémy s tým, kde zhodíš svojich 300 gramov navyše. Počas tohto adventu a vianoc som trochu viac premýšľania, rozjímania, štúdia, čítania venoval adventu a vianociam. Bol a je to čas, počas ktorého mi Pán Boh stále viac a viac otváral oči, aby mi ukazoval na silu, trvácnosť a zázrak vianoc. Boh mi ukazoval a ukazuje ten najväčší, najosobnejší, najsilnejší dar, ktorý sa vôbec na tejto zemi objavil. Bol to Boží Syn Ježiš Kristus, ktorý sa narodil ako človek. Boh navštívil moju, Tvoju, našu zem. Ja viem, všetci tú „rozprávku“ poznáme. Ak však ostane rozprávkou, tak tie najkrajšie vianoce nikdy nezažiješ. Ak sa ale táto pravda stane realitou Tvojho života, myšlienok, vzťahov, rodiny, tak Tvoje vianoce NIKDY NEPRESTANÚ.

Vďaka svojej práci som vianočnými sviatkami uchvátený.

Úprimne, s modlitbou, s vďačnosťou a bázňou voči Tvojmu životu Ti prajem nádherné a požehnané sviatky pri stretnutí sa s najväčším darom, Záchrancom Tvojho života. Prajem Ti krásne chvíle so svojimi priateľmi a rodinou.

Zajtra v zopár bodoch stručne popíšem, čo všetko priniesli a prinášajú vianoce s Ježišom.

E.

streda, 22. decembra 2010

Ježiš, fakt s tým niečo robíš? II.

Ježiš sa znížil k človekovi, aby sám vyriešil... viac zla, ako si to vieme predstaviť.

Izajáš 53:3-7: „Opovrhnutý a opustený ľuďmi, muž bolesti, ktorý poznal utrpenie, pred ktorým si ukrývali tvár, opovrhnutý, a my sme si ho nevážili. Naozaj, on niesol naše choroby a naše bolesti ho obťažili. My sme si mysleli, že je ranený, Bohom doudieraný a opovrhnutý. On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie. Všetci sme zblúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou, ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých. Bol trápený a on sa nechal ponižovať, neotvoril ústa, ako baránok vedený na zabitie; neotvoril ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom.“

Každý z nás má pred sebou jednu realitu života, ktorej neunikne. Aj keby sa na hlavu postavil, aj keby neviem čo urobil. Žiaľ. Aj keď by sme sa klamali, alebo robili čokoľvek, niektoré veci neskryjeme a my sa pred nimi neschováme. Nie je príjemné na nich myslieť a už vôbec nie o nich hovoriť, aj keď sú ľudia, ktorým to spôsobuje isté potešenie... o tom však inokedy. Úplne iné však je, že našim myšlienkam nie vždy vieme rozkázať. Keď sa pozrieme úprimnejšie a hlbšie do našich životov a sŕdc, tak zistíme, že nielen myšlienky sa nám veľmi ťažko ovládajú, ale dokonca aj naše pocity, či dokonca skutky. V predošlých „raňajkách“ som sa trochu nepríjemne zaboril do našich negatívnych oblastí života a neviem, ako to pôsobilo na Teba, ale na mňa trochu temne. Ale čo s tým? Akú máme šancu vymaniť, či vysporiadať sa so všetkým tým našim hriechom, bolesťami, chorobami, slabosťami, nemohúcnosťou, neschopnosťou, ranami života, minulosti, prítomnosti, beznádejnej budúcnosti...? Ach, stačí. Vieme o čom je reč. Čo teda s tým všetkým? Buď sa v tom tak trochu kocháme, alebo sa budeme tváriť, že zlo v nás a okolo nás nevidíme, alebo strčíme pred krutými pravdami života hlavu do piesku, či si zapcháme svoje životy rôznymi zátkami, iste tomu rozumieme, že toto nie je ktovie aký život. Ale nejak žiť musíme...

Prežiť sa „nejak“ bude dať, ale je toto život, ktorý sa oplatí žiť? No, neodbočujme.

Ak si si prečítal horný text, tak si si mohol všimnúť jednu zaujímavosť. Je tam veľa temnoty, hriechu, bolestí a relatívne málo pozitívnych vecí. Vieš prečo to je? Lebo Ježiš vzal na seba toho viac. Omnoho viac, ako si teraz vieme predstaviť a pripustiť. Vzal všetky zlé veci na seba. Vzal všetky zlé veci na seba. Neopakujem sa náhodou, ale preto, aby si si to dobre zapamätal. Ježiš nielen niesol Tvoje bolesti, hriechy, trápenia, choroby, rany života, ale ich vzal na seba. Ako by prišiel k Tebe a povedal Ti: „Daj mi svojich 300 kíl reťazí, ktoré si so sebou stále ťaháš.“ Ono, tých reťazí je viac, ako 300 kíl. A okrem toho, týka sa to státisícov, ba miliónov ľudí. Takže, je toho viac. Ježiš vzal toto všetko na seba.

A čo teraz? Čo s tými našimi ranami (a všetkým trápením) urobil? Vzal a vyniesol na to miesto, kam patria. Von za mesto. Preč od ľudí. Preč od života. Von z existencie, z civilizácie. Na kríž. Tam nechal pribiť všetko absolútne zlo Tvojho a môjho života. Toto tajomstvo vzatia Tvojich vín, slabostí, hriechov, a všetkého ostatného na kríž je obrovské. Nedá sa popísať na jednej stránke.

Teraz je pre Teba a pre mňa podstatné, že Ježiš všetko zlo na seba vzal. Všetko Tvoje zlo a dôsledky zla vyniesol na svojom krvavom tele na kríž a tupými klincami ich tam nechal pribiť. Prečo sa toľko trápiš nad temnotou? Lebo je jej v našich životoch a okolo nás strašne veľa. Prečo je v hornom Biblickom texte toľko temnoty, trápenia a hriechu? Lebo Ježiš vzal na seba a niesol veľmi veľmi veľa.

Čo to pre Teba a mňa znamená? Pozri, zahlaď sa, odovzdaj sa mu, otvor oči a začni dôverovať tomu, kto sa s krížom Tvojho zla, hriechov, trápení a bolestí pozerá teraz do Tvojej tváre a hovorí Ti: „Prečo to všetko chceš ďalej niesť? Prečo mi nedôveruješ, že ten TVOJ kríž nesiem ja? Ty viac neznesieš, Ja VIAC znesiem.“

Ježiš sa narodil a žil na tejto zemi, aby niesol a vyniesol všetko moje a Tvoje zlo na kríž.

E.

pondelok, 13. decembra 2010

Ježiš, fakt s mojim krachom niečo urobíš?

Ježiš sa znížil k človekovi, aby sám vyriešil ľudské čierne diery.

Izajáš 53:3-7: „Opovrhnutý a opustený ľuďmi, muž bolesti, ktorý poznal utrpenie, pred ktorým si ukrývali tvár, opovrhnutý, a my sme si ho nevážili. Naozaj, on niesol naše choroby a naše bolesti ho obťažili. My sme si mysleli, že je ranený, Bohom doudieraný a opovrhnutý. On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie. Všetci sme zblúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou, ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých. Bol trápený a on sa nechal ponižovať, neotvoril ústa, ako baránok vedený na zabitie; neotvoril ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom.“

Asi pred mesiacom som sa zúčastnil jedného duchovného cvičenia. Jednou z úloh, bolo napísať na polovicu papiera svoje dobré, silné stránky a na druhú svoje zlé, slabé a hriechy. Poviem Ti, nemám úlohy tohto typu rád. Som takej povahy, ktorý sa nerád nad sebou zamýšľa. Nerád sa v sebe šprtám. Nerád riešim seba, ani čo sa týka mojich silných, ani mojich slabých stránok. Najlepšie by bolo, keby ma neriešili ani ľudia (no žiaľ, tomu sa vyhnúť neviem), ale iba sám Boh. Hmm... To by bolo super jednoduché však? Ako by dopadol Tvoj papier? Prekonal som sa. Začal som o sebe uvažovať. Dokonca neviem, či som sa pritom mierne nezapotil a začal som písať. Čuduj sa svete, čo sa stalo. Začal som svojimi slabými stránkami, bolesťami, chorobami, hriechmi, zraneniami a nie a nie sa zastaviť. Nejak nasilu som to ukončil a prešiel som na tie dobré, silné, nádherné, kvalitné oblasti, inteligenciu, zdravie, asertivitu, sebavedomosť môjho nádherného života. Niečo sa tam síce objavilo, ale výsledok bol prekvapujúci. Hádaj aký. No, taký istý, ako to bolo u všetkých ostatných priateľov, ktorí boli so mnou. 65% papiera moje slabosti a 35% moje silné stránky. A pritom nie som žiaden melancholik! Nechcem si predstaviť, že by túto úlohu dostal sebahĺbavý človek, veď by na papieri mal možno len 10% svojich silných stránok!

Kámo, som taký rád, že sa tým nemusím ssstttrrraaaaššššnnnneeeee trápiť. Nie, nie preto, že by som bol slepý, to by mi nepomohlo. Ale je pravda, že tak mnohí z Vás, ktorí tieto riadky čítate (určite nie všetci a preto berte tento odstavec s rezervou), pred svojimi slabosťami, bolesťami, problémami a všetkým ostatným strkáte hlavu do piesku. Veď, čo iné s tým máte robiť?!

Buď to máš stále pred očami – čo prináša depresiu. Neodporúčam, aj keď viem, že sa to nie vždy dá dobre ovládať. Ďalej, môžeš sa tváriť, že ich nevidíš. V tomto prípade sa stane, že všetci okolo Teba vidia slepca, puka, či zraneného človeka, ale Ty sa považuješ za Brada Pitta či Angelinu Jolie. Ani to neodporúčam, lebo si budú ľudia o Tebe myslieť zaujímavé veci, ale dobré to nebudú. Tretia možnosť, ako sa postaviť voči svojim slabostiam, žiaľom a bolestiam je, že ich zametieš pod koberec. Aj to je spôsob! Stačí, ak sa vyspovedáš a pomodlíš 10 krát nejakú modlitbu. Alebo môžeš vstúpiť do nejakej sektičky a nechať si zatláčať korkové zátky do dier svojho života. A čo ak by si riadne zapil, či zamariškoval, či zasexoval tie svoje diery? Dobrý nápad však? Princíp zamietania svojich slabostí a bolestí pod koberec je vždy rovnaký! Má však malý háčik. Začne to tam plesnivieť, alebo si prilákaš zaujímavých hlodavčekov, ktoré Ti Tvoje rany budú krásne a ne-príjemne, pomaly nahlodávať.

Joj. Nedostal som sa k pozitívnym veciam. Vidíš, aké je hnusné, ak sa zahľadíš do svojich slabostí? Je možné ich brať vážne, ale pritom nezblbnúť?

No, nezblbol som, pretože mám nádej a moje slabosti niekto vzal a s nimi niečo urobil. Žiaľ, ak by som to písal dnes, tak by si „raňajky“ pre ich dĺžku nečítal. Ale, aj tento týždeň má viac dní, však? Zatiaľ je hore biblický text, kde je aj nádej. Odporúčam čítať ho a meditovať nad ním. K odpovediam spolu dôjdeme...

E.

piatok, 10. decembra 2010

Ježiš, fakt cítiš to čo ja?

Ježiš sa znížil k človekovi, aby sám niesol ľudské čierne diery.

Izajáš 53:3-7: „Opovrhnutý a opustený ľuďmi, muž bolesti, ktorý poznal utrpenie, pred ktorým si ukrývali tvár, opovrhnutý, a my sme si ho nevážili. Naozaj, on niesol naše choroby a naše bolesti ho obťažili. My sme si mysleli, že je ranený, Bohom doudieraný a opovrhnutý. On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie. Všetci sme zblúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou, ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých. Bol trápený a on sa nechal ponižovať, neotvoril ústa, ako baránok vedený na zabitie; neotvoril ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom.“

Máš niekedy otázky, prečo pri Tebe niekto nie je a dokonca keď to práve veľmi potrebuješ? Máš bolesť a nikto s Tebou. Máš trápenie a nikto pri Tebe. Máš starosti a nikto o Teba nezakopne. Znášaš rôzne bremená života a iní len kývnu plecom... „taký je život“. Iste to tak nie je vždy, ale žiaľ niekedy je to častejšie, ako by sme chceli. Iná vec je, že fakt sú niektoré veci, ktoré musíš sám niesť a iní Ti v tom naozaj nemôžu pomôcť. Napríklad, ak si sám chorý, tak to nikto za Teba neprevezme. Máš hriechy, určité čierne diery v srdci, ktoré pohlcujú radosť z Tvojho života a tiež zisťuješ, že prítomnosť iných Ťa síce poteší, ale nerieši problémy.

Práve v tomto je Boh Ježiš veľmi výnimočný. V podstate nemá dvojníka, páru, podobného nikoho na svete. Len si predstav, že zostúpil z nebeského trónu. Boh, cez ktorého bolo všetko stvorené. To, že zostúpil na túto zem, ako krehké dieťa je jedna vec. Ale čo urobil? (viem, že sa to celé zdá byť filozofické, ale prosím, skús sa trochu sústrediť na to, čo teraz napíšem, lebo toto je z celého kresťanstva asi to najdôležitejšie) Boh prišiel, aby bol viac, ako pri Tebe. Boh zostúpil do Tvojho sveta, aby bol viac, ako s Tebou. Viac, ako Tvoj pomocník. Viac, ako podporovateľ. Viac, ako sila k životu. Viac, ako učiteľ života. Ešte by som mohol veľa menovať a všetko toto platí, ale Ježiš je viac!

Ježiš prišiel, aby žil Tvoj život. Aby niesol Tvoje bolesti, Tvoje choroby, Tvoje pády, Tvoje čierne diery srdca, Tvoje trápenia. Neprišiel len, aby bol pri Tebe, ale aby žil Tvoj život. Prišiel sa s Tebou naplno stotožniť. Znamená to, že ak Ty trpíš, Ježiš trpí s Tebou. Ak si Ty chorý, Ježiš trpí túto chorobu s Tebou. Nie je vedľa Teba, je v Tebe a Ty v Ňom. Ak Ty hrešíš a zraňuješ seba, svojich blízkych, tak toto všetko sa deje aj Ježišovi. Všetko, absolútne všetko, čo žiješ a kde dostávaš rany – tie rany sa objavujú na Ježišovom tele!

Ježiš prišiel, aby žil Tvoj život. Ak máš trochu času, skús ešte raz prečítať biblický text hore. Na ďalších raňajkách budem hovoriť, prečo to je dôležité vnímať a aký má táto realita vplyv.

E.


Ak by mal niekto z vás záujem o detailnejšie informácie o našej službe - práci na novej komunite evanjelia v Košiciach, napíšte mi na e-mail: mozaikakosice@gmail.com . Môžem vám potom posielať aj pravidelné info.

utorok, 7. decembra 2010

Bože, naozaj Ťa môžem vidieť?

Ježiš sa ponížil na našu úroveň, aby nám ukázal Boha Otca v akcii.

Ján 14:8-9: „Ozval sa Filip: Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí! Ježiš mu povedal: Filip, toľký čas som s vami a nespoznal si ma? Kto videl mňa, videl aj Otca. Ako to, že teraz hovoríš: Ukáž nám Otca?

Ježiš prišiel na zem, aby nám ukázal, aký je Boh. Prišiel sa k ľuďom, k Tebe a ku mne tak priblížiť, aby si mohol vidieť Božiu lásku, Božiu milosť, Božiu dobrotu, Božiu spravodlivosť a mnoho iných vecí. Áno, používam pojem: „Aby si mohol vidieť...“. Nie je práve toto moje vyjadrenie v rozpore s vierou? Nie je práve toto vyjadrenie v rozpore s tým, že Boh je neviditeľný? Že Boha si vlastne môžeme len predstavovať...? Že každé náboženstvo si ho inak predstavuje...

Otázok môže byť veľa. Povedať, že Boh prišiel, aby si ho videl, znamená, že je nejaký. Znamená to, že je taký a má nejaké jasné vlastnosti a z toho vyplýva, že nemôže byť iný. Len to domysli do dôsledkov. Ak je Boh, Stvoriteľ sveta, Mocnosť nad všetky mocnosti, Najslávnejší, Večný a pod. a Ježiš povie: „Ak vidíte mňa, vidíte Boha Otca...“ (+ dosvedčuje to mnoho ďalších biblických textov) znamená to, že Ježiš je ten istý Boh o ktorom celý čas hovoríme. Znamená to však aj to, že neexistuje iný Boh ako je ten, ktorého nám zjavuje Ježiš.

Teda ešte raz. 1)Ježiš je Boh. V Ňom vidíme dokonalého Boha Otca. 2)Nijaký iný Boh neexistuje, ako ten, ktorého nám Ježiš zjavuje. Nijaký iný Boh neexistuje, ako je Ježiš.

Viem, že to vyzerá byť dosť radikálne. Znamená to, že sa iní mýlia...? Že Ježiš nemohol byť len človek, ako ho popisuje Dan Brown vo svojich „geniálnych“ knihách, ako sú Da Vinciho kód, či Anjeli a Démoni...?

Áno, ak uznávaš, že v Ježišovi je Boh Otec a On sám je Bohom, teda, ak Ježiša nepovažuješ za klamára či psychopata, tak z negatívneho hľadiska je to tak, že iní sa vedome či nevedome mýlia.

Dôležité však nie je poukazovať na omyly druhých. Toto nie je mojim cieľom! Chcem milovať a Ježiš miluje všetky skupiny ľudí aj z iných kultúr, náboženstiev a názorov! Teda, nie je cieľom znižovať iných.

Dôležitosť toho, že Ježiš je Boh a v Ježišovi vidíme Boha nebeského je pozitívny fakt. A to taký, že ak hľadáš Boha, môžeš ho nájsť, lebo Ježiš sa k nám, ku mne a k Tebe priblížil. Ježiš sa pred Tebou neskrýva. O Ježišovi máme kvalitné, osvedčené a pravdivé záznamy. Ježiš sa nám ukázal a v Ňom aj náš Stvoriteľ neba a zeme, Teba a mňa.

Áno, Boha môžeš spoznať! Spoznávaj Ježiša a budeš spoznávať, aký je Boh. Je to málo? Ako sa Boh mohol lepšie ukázať celému svetu, Tebe a mne, ak to, čo už urobil nestačí? Ako sa môže Boh viac zjaviť celému svetu, ak nestačí, že Jeho Syn Ježiš Kristus prišiel, desiatky tisíc ľudí ho videlo, a prehlásil: „Ak vidíš mňa, vidíš Boha Otca.“

K tomu, aby sme spoznali Boha, Ježiš nielenže stačí, ale môžeme poznať aj úplne, teda tak, ako je toho človek vôbec schopný.

E.

piatok, 3. decembra 2010

Bože, mám na Teba jednu „blbú“ otázku

Ježiš sa ponížil na našu úroveň, aby nám odpovedal na naše „blbé“ otázky.

Ján 14:8-9: „Ozval sa Filip: Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí! Ježiš mu povedal: Filip, toľký čas som s vami a nespoznal si ma? Kto videl mňa, videl aj Otca. Ako to, že teraz hovoríš: Ukáž nám Otca?

Nie, nie si blbý. Plno ľudí má otázky typu: „Prečo sa nám Boh zreteľne neukáže?“ Ak ju máš niekedy aj Ty, tak to je v poriadku! To len dokazuje, že Tvoje mozgové závity pracujú. Otázku, či vôbec rozmýšľaš by som mal, ak by si sa nepýtal: „Prečo sa teda Boh neukáže?“! Nie si blbý, ani drzý, ak túto otázku máš! Dokonca, to nie je ani hanba. Skôr je hanba, ak Ti nejaký duchovný, kňaz či „superkresťan“ povie: „Nepýtaj sa túto blbú otázku. Všetko je len o tom, či veríš...!“ To by znamenalo, že máš veriť a nevedieť? Veriť a nepýtať sa?

Ja som kazateľ. Kážem, stretávam sa s ľuďmi, rozprávam s nimi. Ak by som mal ľudí, ktorým slúžim a nekladú mi nepríjemné otázky, ale chcú len slepo veriť, tak by som bol veľmi nešťastný. To by znamenalo, že si okolo seba zhromažďujem intelektuálne vypnutých ľudí. Kámo, tak o tomto cirkev nie je. Kazateľ si okolo seba nemá zoskupovať intelektuálnych mrzákov (aj keď aj takí sú a nesmejem sa z nich!), ale by mal byť pripravený na otázky, ktoré sú ťažké, ale pravdivé.

Lebo život je pravdivý a... ťažký. Cirkev je o ľuďoch, ktorí sa pravdy a bremien neboja. Žeby si preto nechcel chodiť do cirkvi, lebo sa bojíš zodpovednosti a pravdy? Myslím, že mnohí z Vás, ktorí tieto slová čítate, ste práve takýto ľudia. Možno sa bojíš klásť nepríjemné, ale pravdivé otázky, lebo by Ťa pravda prekvapila. Možno sa bojíš byť zodpovedný, lebo by si sa stal chlapom.

Chcem Ti vážne povedať: Ak Ťa napadajú zdanlivo blbé otázky, nie si blbý, ale sa stávaš poctivým človekom voči sebe a voči Bohu. Týmto sa stávaš hrdinom.

Predstav si, že jeden z tých, ktorí boli s Ježišom, Bohom takmer tri roky, mu dal takú blbú otázku... „Ježiš, ukáž nám Boha Otca...“. To je, akoby si bol tri roky na elektrotechnickej škole, so zameraním na telekomunikácie a po troch rokoch by si sa opýtal učiteľa: „A kedy nám ukážete, ako funguje telefón?“ Samozrejme, aj systém, ktorým Ťa v škole učili mohol byť fakt od veci. Polož si však ruku na srdce, nebol si mimo celý ten čas Ty?

Áno, Ježiš by sa mohol pozrieť na apoštola Filipa ako na blbečka, ale neurobil to. A vieš prečo? Lebo preto prišiel, aby nám, ľuďom dával odpovede na naše blbé otázky. Ježiš sa na Teba chce s láskou pozrieť a povedať Ti: „Urob si čaj. Sadni si do kresla a poďme spolu konečne hovoriť.“

Máš odvahu využiť možnosť, ktorú Ti Ježiš ponúka, aby si sa posunul v živote ďalej?

E.

pondelok, 29. novembra 2010

Hej Bože, rozumieš mi vôbec... ?!

Ježiš sa ponížil na našu úroveň, aby nám porozumel.

Žalm 23:3: „Obnovuje mi život...“

V posledných „raňajkách“ som otvoril tému o tom, že Boh Ježiš sa ponížil na ľudskú úroveň preto, aby nám rozumel. Aby porozumel mojim, Tvojim, našim bolestiam, depresiám, ťažkostiam.

Nie je nič a nie je žiadna temná stránka Tvojej duše a Tvojho života, ktorej by Ježiš nerozumel, neprecítil, neprežil ju. Prečo to je tak dôležité vedieť? Lebo jedine vtedy môže byť Ježiš pre mňa, pre Teba a pre človeka dôveryhodným, ak vieme, že nám rozumie. Veď si len predstav, že by chcel niekto niečo od Teba a pritom nevie, aké to je pre Teba ťažké. To by bolo nielenže zlé, ale aj nemorálne!

Preto sa Ježiš potil v Tvojom tričku, prežíval Tvoju tmu a depku, na Jeho tele tiekla aj Tvoja krv. Kámo, ak tu je niekto, kto Ti rozumie, tak je to Ježiš. Kráľ a Boh zostúpil z nebeských výšin, aby Ti porozumel. Bohu veľmi záleží na tom, aby Ti rozumel.

Niekedy mám ťažké chvíľky. Nie som melancholický, či depkový typ. Som skôr optimista, cholerik a perfekcionista s veľkými cieľmi. To ma však niekedy dovedie do riadnych problémov a temnôt duše. Prečo? Jednoducho preto, lebo jednak vyzerám pred ľuďmi ako magor a jednak preto, lebo svet okolo nás NIE JE optimistický a veci neidú tak, ako by mali. Život prináša mnohonásobne viac problémov a bolestí, ako by som si to chcel a vedel predstaviť. Skrátka, aj ja sám prechádzam temnými údoliami života. Niekedy je to dosť ťažké, však to poznáš.

Nejak inštinktívne som sa naučil v týchto chvíľach dve veci, ktoré ma z tohto stavu dvihnú. Tá prvá je, že vždy mám jedného priateľa, spovedníka, ktorému vtedy zavolám, alebo sa s ním stretnem. Nie je to hocikto. Je to človek, ktorý si v živote niečím preskákal a nezrútil sa z toho. Je to väčšinou asi o 10 rokov starší človek rovnakého pohlavia ako ja. To je dosť podstatný detail, ak si nechcem zničiť manželstvo... Je to človek, ktorému dôverujem, že ak mu niečo poviem, tak sa z toho nebude smiať, nenazve ma debilom, alebo ma nebude poučovať. Niekto takého človeka potrebuje každý mesiac. Ja približne 4x do roka.

Druhá vec, ktorú som sa naučil, ak prechádzam temným údolím je, že utekám ku svojmu Bohu, k Ježišovi. V takýchto chvíľach sa oblečiem a vyrazím na 1-2 hodinovú modlitebnú prechádzku. Idem veľmi rýchlo, aby som nemal čas topiť sa vo svojom chaose a pritom sa nahlas rozprávam s Ježišom. Modlím sa k Nemu. Pýtam sa Ho otázky. Vyčítam mu rôzne veci. Žiadam Ho, aby vzal moje bremená na seba. Hovorím s Ním, kričím. Potrebujem niekoho, kto bude vtedy so mnou... Niekedy som v tmavom údolí jeden deň, niekedy dva. Vždy ma Ježiš z tohto údolia zdvihne.

Ja tu nehovorím, že všetko rovnako funguje u každého. Možno si viac hĺbavý či depresívny typ. Možno prežívaš tmavé údolia oveľa častejšie. Možno potrebuješ svoje modlitby kresliť, možno písať. Kamoš, ale ak nebudeš mať niekoho, kto Ti rozumie a kto Ťa pozdvihne, tak to s Tebou nemusí dopadnúť dobre.

Nevolám Ťa k Bohu, ktorý Ti nerozumie. Volám a pozývam Ťa k Bohu, ktorý Ti dokonale rozumie. Ten Boh sa volá Ježiš Kristus.

E.


Ak by mal niekto z vás záujem o detailnejšie informácie o našej službe - práci na novej komunite evanjelia v Košiciach, napíšte mi na e-mail: mozaikakosice@gmail.com . Môžem vám potom posielať aj pravidelné info.

piatok, 12. novembra 2010

Spojka, ktorá sa ponížila

Ježiš sa ponížil na našu úroveň. Vyber si dobrú spojku, Ježiša.

Hebrejom 2:9: „Hľadíme však na Ježiša, postaveného o niečo nižšie, ako sú anjeli...“

Na koho to máme hľadieť? Do koho máme vkladať svoju nádej? Kto je ten, pre koho sa oplatí žiť? Kto je ten, pri kom nachádzame večnosť a cestu do večnosti? Hľadíme však na Ježiša... na spojku medzi Bohom a Tebou, ktorý 1)pochádza z neba, 2)vykonával Božiu vôľu a 3)sa ponížil na našu úroveň.

Keď premýšľam o rôznych náboženských či politických osobnostiach, ktorých ľudia milovali, tak to boli takmer vždy ľudia, ktorí sa ponížili na úroveň bežných ľudí (hlavne chudobných). Mnohokrát to bolo pravdivé. To je prípad Mahátmu Gándhího, Gautamu Buddhu či iných. Mnohokrát to bolo iba hrané. Politickí, či duchovní vodcovia boli a sú nesmierne bohatí, ale pred ľuďmi sa tvária, že im dávajú, že sa o nich starajú a že im ide o ich dobro.

Vieš, čo? Funguje to. My ľudia sme fascinovaní tým, keď sa niekto skláňa na našu úroveň. V tej chvíli, keď sa to stane, často zabudneme na to, že to tí ľudia iba hrajú, aby nás oklamali, lebo sme očarení tým, akí sme pre nich dôležití, že si nás niekto všimol. Určite, ako som vyššie spomenul, mnohí z nich takí naozaj boli, ale mnohí vôbec nie. Tých negatívnych príkladov je samozrejme oveľa viac.

Teraz opisujem len holý fakt. To, ako funguje ľudská myseľ a emócie. Tento princíp ale platí aj medzi mnou, Tebou, človekom a Bohom. V bežnej predstave človeka bolo a často aj je to, že Boh je vzdialený a nám nerozumie. Ako môže dopustiť toto a tamto? Ako môže niečo odo mňa chcieť, keď nevie, aké to je ťažké? Ako môže vedieť, čo sú pokušenia, skúšky, sklamania, zneužitia a bolesti?

Mám pre Teba dve správy: 1)Boh od Teba vyžaduje jasné rozhodnutie, aby si odovzdal svoj život Ježišovi. Chce od Teba, aby sa Ježiš stal stredobodom Tvojho života a aby On určoval ako žiješ. Na to by si mohol povedať: „Čo je to za blbosť? Ako mi môže rozumieť? Ako odo mňa môže niečo chcieť, ak nie je v mojej koži?“ Jasné, otázok môžeš mať oveľa (a dúfam, že aj máš) viac. Tvoje otázky voči Bohu ale neznamenajú to, že si môžeš robiť, čo chceš. Môžeš, ale si za svoje postoje a skutky plne zodpovedný. 2)Boží Syn Ježiš , ktorý je Bohom, Ti úplne rozumie. Ježiš, Boh z nebies sa stal človekom, ktorý cítil chlad, smäd, strach, smútok, hnev, odmietnutie, výsmech. Poznal choroby, chudobu, smrť, bitku, oklamanie. Boh Ježiš sa stal bábätkom, ktorý by bol zomrel, ak by ho nebola jeho matka Mária prebaľovala a kŕmila. Ježiš sa ponížil, stal sa človekom, podobným Tebe a mne. Ježiš prežíval VŠETKY skúšky, bolesti, pokušenia, starosti, odmietnutie, ktoré prežívame my ľudia, Ty aj ja. On vie, akú bolesť spôsobuje rozvod rodičov. On vie, akú bolesť pôsobí to, keď niekoho niekto znásilní. On vie, akú bolesť pôsobí to, keď niekomu náhle zomrie manžel, manželka, brat či sestra.

Tento bod 2 má mnoho oblastí. Zrejme jej budem venovať niekoľko „raňajkok“. To, čo je dnes pre Teba najdôležitejšie je, aby si vedel, že: Boh, Ježiš sa ponížil na našu úroveň a pozná moju, Tvoju a našu situáciu. Preto hľaď, pozoruj len na Ježiša. Preto mu odovzdaj svoj život. Preto mu dôveruj, že On Ťa vedie a bude viesť.

Ježiš sa ponížil na našu úroveň. Vyber si dobrú spojku, Ježiša.

E.

utorok, 9. novembra 2010

Spojka, ktorá plní Božiu vôľu

Ježiš plnil Božiu vôľu, až do posledného výdychu. Vyber si dobrú spojku, Ježiša.

Ján 6:38: „Veď som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“

Ježiš je cestou do neba a je jediným prostredníkom medzi človekom a Bohom. Samozrejme, je plno alternatív, ktoré sa v kníhkupectvách, na nete a vlastne všade, žiaľ aj v cirkvi, ponúkajú. Nikto z nich ale nemôže povedať niektoré veci, ktoré povedal Ježiš, bez toho, aby bolo spochybnené jeho mentálne zdravie. Je dobré a dôležité, aby si rozumel, že ten, kto povie, že pochádza z neba je buď totálny klamár, psychopat alebo Boh (viď predošlé „raňajky“).

Druhým dôvodom, prečo je spojkou s večnosťou iba Ježiš je, že bol poslaný z neba, od Otca, aby plnil Jeho vôľu. Čo vlastne Ježiš prišiel urobiť a čím sa odlišuje od takzvaných iných ciest k Bohu a iných mudrlantov a šamanov?

Po prvé: Ježiš nie je kecál. Ježiš sa neprišiel vykecávať s ľuďmi o tom, čo majú robiť, ako sa majú modliť, aby mali pokoj v dušíčku a pod. Neprišiel písať knihy a dávať dobré rady do života. To neznamená, že Ježiš nerozprával. Dokonca rozprával a kázal veľmi veľa. Veľa hovoril o nebeskom kráľovstve, o princípoch nebeského kráľovstva a o tom, ako sa do neho vstupuje. Avšak nie len preto prišiel, manuál pre vstup do neba by bolo málo. Predstavil však Božie kráľovstvo a to bola Božia vôľa.

Po druhé: O tom, že prišiel od Boha mali svedčiť Ježišove skutky. Robil plno plno zázrakov. Uzdravoval (nielen akože, ale naozaj), kriesil mŕtvych, vracal ľuďom zrak, sluch, rozkazoval démonom. Čím sa Ježiš odlišuje od iných ciest a mudrcov? Že to, čo hovoril aj robil. Robil to evidentne, merateľne, verejne. Človek, ktorý bol chromý sa postavil. Slepý začal vidieť. To nebolo tak, že „jedna baba povedala...“ Nebolo to tak, že „môj brat videl...“, či „bolela ma noha a už ma nebolí“. Ježišove zázraky videli stovky ľudí. Ak by ich bol oklamal, tak by ho boli hneď ukameňovali. Nestihol by sa schovať. Ukázal nám Božie kráľovstvo v akcii a to bola Božia vôľa.

Po tretie: Zomrel pre to, aby si Ty mohol byť v Božom kráľovstve. Tento dôvod je zo všetkých najväčší. Keď sa Ježiš modlil pred smrťou, tak povedal Boh: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Ale nie ako ja chcem, ale ako ty.“ Alebo povedal: „Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať: Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Ale veď pre práve pre túto hodinu som prišiel.“ Svojou smrťou a svojou krvou zaplatil za moju a Tvoju drzosť, za môj a Tvoj výsmech Bohu, za moju a Tvoju aroganciu voči Bohu. Ježiš draho zaplatil za to, že ja a Ty sme pľuli do Jeho tváre, keď sme hrešili a hrešíme. Ježiš je takou spojkou medzi večnosťou a dneškom, že zaplatil za moje a Tvoje hriechy a zlé skutky, postoje, túžby. On musel zaplatiť, aby bolo pre Teba a mňa možné vstúpiť do Božieho kráľovstva. Je toto plnenie Božej vôle? Absolútne!

Ježiš nie je kecál. Ježiš poslúchal Boha. Ježiš vykonával vôľu Božiu až na smrť.

Ukážeš mi, ktorý iný múdry hovoril o sebe, že prišiel z neba a zomrel za moje a Tvoje hriechy?

E.

streda, 3. novembra 2010

Spojka, ktorá pochádza z neba

Ježiš prišiel z neba, ukázal cestu do neba a vrátil sa do neba. Vyber si dobrú spojku, Ježiša.


Ján 6:38: „Veď som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“

Práve v posledných dňoch si plno ľudí pripomínalo svojich drahých zosnulých. Mali sme sviatok svätých a pamiatku zosnulých. Sviečky, krásne nočné cintoríny. Práve tieto dni nám okrem našich drahých pripomínajú jednu otázku: „Čo je tam? Kde je ten človek? Čo je za stenou, kde sú zosnulí? Dá sa to zistiť?“

V predošlej časti raňajok som písal o tom, že ľudia, Ty, ja, Tvoji rodičia, predkovia,... sa často obracajú k inému svetu. Písal som aj o dôvodoch, prečo sa k inému svetu ľudia obracajú. Sú to dobré a vážne dôvody a určite by si ich nemal len tak zahodiť. Jedinou biblickou odpoveďou na to, kto rozumie „druhému“ svetu najlepšie je: Ježiš. Žiadne iné odpovede nie sú biblické, ale sú pohanské. Nie som proti, aby si veril pohanským poverám. Len hovorím, aby si ich nepovažoval za biblické a kresťanské, lebo proste nie sú.

Prečo som presvedčený, že iba Ježiš rozumie druhému svetu najlepšie? Prvé dva dôvody sú, že Ježiš o sebe tvrdil: 1)zostúpil som z neba, 2)aby som plnil vôľu Božiu.

Ostaňme pri tom prvom dôvode. Zostúpil z neba. Biblia hovorí, že Ježiš bol už pri stvorení sveta, všetkého viditeľného aj neviditeľného. Cez Ježiša povstalo všetko. Videl Boha, bol s Bohom, je Bohom. Ježiš bol poslaný na zem. Odkiaľ? Z neba. Videl, žil tam, vie, ako celé nebo a peklo funguje. Pozná cestu do neba. Vie, čo je za stenou nášho sveta. Pozná anjelov, vie o démonoch, vie o zosnulých, či svätých.

Že to je blbosť? Ok. Jeden z názorov môže byť, že nemám pravdu. Ak ju nemám, tak je Ježiš klamár, alebo psychopat, lebo to o čom Ti píšem sú jeho slová. Ježiš viac krát povedal, že prišiel z neba, aby nám zjavil Boha, Božiu vôľu a jedinú cestu k Bohu.

Áno, teoreticky by mohol byť klamár. Vieš však čo Ježiš hovoril ľuďom, ktorí si o ňom mysleli, že je klamár? Povedal: „ak mne neveríte, verte mojim skutkom“. Povedal to tým ľuďom, ktorí ho nenávideli, ale zároveň videli, ako uzdravoval, vracal zrak slepým, hluchým, chromým, kriesil mŕtvych a podobne. Skeptikom povedal, pozrite na moje skutky!

Teoreticky by mohol byť Ježiš psychopat. To znamená, že učeníci a apoštoli, ktorí ho videli, žili s ním, jedli s ním, chodili s ním všade boli tiež psychopati, lebo verili psychicky narušenému človeku. Dokonca, pre pschopata (či klamára) trpeli a zomierali. To by znamenalo, že tisíce ľudí, ktorí Ježiša zažili a mu dôverovali a odovzdávali mu svoje životy boli tiež psychopati. To znamená, že státisíce ľudí, ktorí v prvých troch storočiach uverili v Ježiša boli tiež blbí. To by tiež znamenalo, že dnešná kresťanská cirkev má za svoj základ debila (myslím klinicky a nie nadávkou).

Argumentov by bolo ešte strašne veľa, ale...

Poďme naspäť. Duchovný, večný svet existuje. Nebo existuje, peklo existuje. Ježiš hovorí, že bol poslaný z neba. Mne to stačí na to, aby som nehľadal inde spojenie s iným svetom. Mne Ježiš stačí na to, aby ma spájal s večnosťou. Mne Ježiš stačí na to, aby som nešiel inde, lebo viem, že Ježiš je dobrý zdroj. Kľudne by sme mohli pozrieť aj na iné spojky s duchovným svetom, ale pochybujem o tom, že oni za to stoja. Ježišovi dôverujem. On ma presvedčil.

V argumentoch pre Ježiša ako spojku s druhým svetom ešte budem pokračovať... prajem Ti pekný deň.

E.

utorok, 2. novembra 2010

Máš správnu spojku?

Možností obracať sa k nadprirodzenu je nespočetne veľa. Vyber si Ježiša.


Hebrejom 2.9: „Hľadíme však na Ježiša...“

Pravda a myšlienky, ktoré sú teraz napísané platia nielen od vzniku cirkvi (2 tisícročia), ale platili už niekoľko storočí pred jej vznikom. Teda tento verš a táto myšlienka platí už aspoň 3500 rokov.

Čo to znamená?

Ľudia stále hľadali niekoho, alebo niečo, čo by ich spájalo s nadprirodzeným svetom. Hľadali buď nádej, pomoc v ťažkostiach, pomoc v chorobách, chceli poznať svoju budúcnosť, chceli ovládať veci, ktoré sa dejú, chceli vedieť o čom je život, chceli rozumieť tomu, čo sa deje okolo nich, možno niektorí z nich boli a sú duševne na dne... Dôvodov, prečo chceli ľudia a prečo chcú ľudia komunikovať s iným svetom je strašne veľa. Aj dnes milióny ľudí hľadá „hlasy“ z hora, či dola.

Jeden z najpopulárnejších hlasov z nadprirodzena sú anjeli. Je to len jeden hlas, iné sú napríklad: ufo, zosnulí, svätci, duchovia, energie, pokoj v duši, harmónia, démoni...

Autor novozákonnej knihy Hebrejom volá človeka, Teba a mňa, aby tým hlasom, ktorý pozoruješ bol jedine Ježiš. Jedine Ježiš je ten, kto je spoľahlivým hlasom. Jedine Ježiš dáva dobrú odpoveď na naše otázky. Jedine Ježiš rozumie životu. Jedine Ježiš je spojením medzi nebom a nami.

V nasledujúcich „raňajkách“ Ti poviem, prečo je touto spojkou jedine Ježiš, ktorý žil na zemi pred 2000 rokmi. Tých dôvodov je veľmi veľmi veľa. Chcem Ti predstaviť tri z nich.

Zatiaľ: Zameraj sa na Ježiša.

E.

streda, 27. októbra 2010

Reštart vzťahu s Bohom III.

Skláňaj sa pred tým, kto za to stojí. Od toho závisí, či Tvoj život upadá, alebo naopak, vzrastá.

Marek 1:9-11: „V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Keď vystupoval z vody, videl roztvorené nebesá a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. Vtom z nebies zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.

Reštart potrebuješ. Reštarty často aj robíš. Biblia Ťa volá, aby si svoj reštart života urobil voči Bohu Ježišovi Kristovi. Poviem Ti aj prečo.

Filozof, Pavel Kosorin, povedal: „Veľkosť človeka je daná veľkosťou toho, pred čím je ochotný sa skloniť.“ Kamarát, si ten a si taký veľký, pred kým a pred čím sa skláňaš. Vždy. To neobídeš. S kým reštartuješ svoj život, taký si. S kým reštartuješ život, pred kým a čím sa skláňaš, tak voči „tomu“ máš rešpekt, bojíš sa, tešíš sa, prežívaš vášeň, odovzdanie... Pred čím všetkým sa skláňame? Pred partiou, pred matkou, pred svojim frajerom, pred svojou babou, skláňame sa pred prácou, pred diskotékou, pred alkoholom, pred pornografiou, sexom, reklamami, romantickými filmami. Skláňaš sa nie pred všetkým, ale pred mnohým určite... Stále reštartuješ svoj život. Pozri sa na neho, či je taký o akom snívaš.

Ak sa začneš skláňať pred Bohom, tak je princíp ten istý, ale výsledok, život, je úplne iný. Podoby života sú iné, výsledky „skláňania sa“ sú úplne iné. Keď sa skláňaš pred vecami, ktoré pominú, tak si vždy menší a strácaš sa. Vždy Ťa ničia, deformujú, zmenšujú a ponižujú. Ak sa skláňaš pred Ježišom, tak je to presne naopak. Veľkosť Boha Ťa dvíha. Nebudeš Boh, ale sa mu budeš stále viac a viac podobať. Nebudeš strácať svoju silu a múdrosť, ale ich budeš získavať. Nebudeš strácať život a nebudeš ponižovaný/ná, ale bude rásť Tvoja sebaúcta. Nie iní Tebou budú manipulovať, ale Boh Ťa bude viesť po cestách o akých možno ani nesnívaš.

Pri reštarte svojho života s Bohom nemáš len podporu, ale máš Boha.

Dlhšie píšem reflexiu na jeden biblický text. Je to preto, lebo tu vidno komplexnosť Boha. Boh, ktorý Ťa stvoril a udržiava svet pri existencii prehovoril celému svetu, ku komu sa má skláňať. Ak sa skláňaš k Ježišovi (Božiemu Synovi), tak sa skláňaš pred Bohom celej Galaxie. Stávaš sa Božím. Keď sa skláňaš pred Ježišom, tak sa na Teba začne vzťahovať celý Ježišov život a to, čo urobil. Ježiš totiž neprišiel na zem len tak, aby nám ukázal, ako vyzerá „dobrý“ človek. Ježiš prišiel, aby Ťa vykúpil z otroctva Tvojich hriechov a dal nový život. Že sú to náboženské nepochopiteľné frázy? Tak poďme pomalšie: 1)Ježiš prišiel... to netreba popisovať. Je to historický fakt. 2)aby Ťa vykúpil z otroctva Tvojich hriechov... Toto už vyzerá, ako náboženská hantýrka, ale nie je. Otrok je človek, ktorý nemá svoju slobodu. Nemôže si robiť čo chce, kedy chce a ako chce. Tvoj hriech sú okovy, ktoré Ťa držia ďaleko ďaleko od Boha, od Božej blízkosti a od večného života. Ak si myslíš, že nemáš hriechy voči Bohu, urob si malý test. Vezmi si desať Božích prikázaní a detailne nimi prejdi a zisti, či si schopný ich plniť. Ale buď pri tom poctivý... Nedokážeme ich plniť, vieš prečo? Lebo človek je ďaleko od Boha a Jeho štandartov. Si v okovách hriechu a preto Ťa musel prísť niekto vykúpiť. Normálne zaplatiť, aby si bol slobodný. Urobil to svätý Boží Syn, Ježiš. Zaplatil za Tvoje hriechy svojou krvou na kríži. Normálne zaplatil, ako Ty platíš v Tescu veľký nákup. Žiadne náboženské reči. Jednoduché pochopiteľné veci.

Je toho ešte veľa, čo by som mohol napísať. Ale nechám to na ďalšie raňajky. Spolu sa pozrieme na to, čo znamená, že Ti Boh Ježiš dáva nový život a odkiaľ budeš mať silu ho žiť. Stále sme v jednom biblickom texte... Vidíš, aká je Biblia zaujímavá kniha?

E.

utorok, 19. októbra 2010

Reštart vzťahu s Bohom II.

Pre reštart s Bohom máš tú najlepšiu podporu, aká existuje.


Marek 1:9-11: „V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Keď vystupoval z vody, videl roztvorené nebesá a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. Vtom z nebies zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.

Žiaľ je to tak. Ten reštart je dôležitý. Mnohí veľkí myslitelia, manažéri, ľudia v rozhodovacích funkciách, ale aj bežní ľudia si z času na čas musia sadnúť a vážne sa seba samých pýtať: „Idem dobrým smerom? Robím to, o čo mi naozaj ide? Sú výsledky mojej práce, života realitou toho, ako by to malo správne byť?“ Je dobré, aby sme si mohli raz za čas vyčleniť niekoľko hodín týmto otázkam. Je dobré si takéto „hodiny skúmania reality vlastného života“ robiť 1x alebo 2x ročne.

Takýto reštart je naozaj dobrý a dôležitý. Prečo? Lebo zrazu spozoruješ, že máš 35-40 (možno viac) rokov a zistíš, že si v riadnej žbrnde. Zistíš, že si rozvedený, máš dve deti s dvomi ženami, že sa Ti kazí pečeň od kvalitných dávok alkoholu... Možno zistíš, že vlastne nemáš takú prácu o ktorej si sníval... Možno zistíš, že nemáš kamarátov, ktorých by si potreboval... Možno zistíš, že Ťa druhí chcú stále len zneužívať. Možno zistíš, že si super človek a všetko sa Ti darí, alebo možno zistíš, že si totál lúzer... a všetko malo byť akosi inak.

Možno zistíš, že keby si ten svoj reštart života s Bohom urobil pred 10 rokmi, všetko by bolo inak. Poviem Ti k tomu dve pravdy, ktoré Ti môžu pomôcť. 1)Áno, všetko by naozaj bolo inak, keby si ten svoj život s Bohom fakt reštartoval pred 5, 10 či 15 rokmi. Mal by si lepší život. Druhá pravda je ale dôležitejšia. 2)Nikdy nie je neskoro. Svoj vzťah s Bohom môžeš reštartovať hneď dnes. Ak to urobíš, tak o 5, 10, 20, 30 rokov nebudeš troska života.

Ja nie som super filozof, mysliteľ, či super kazateľ. Som len človek, ktorý má otvorené oči, študuje Bibliu a pozoruje život. Dokonca, som človek, ktorý takéto „reštarty“ musí tiež robiť.

Veľmi som rád, že v tom nie sme úplne sami. V takomto reštarte je s nami dokonalý a úplný Boh, vlastne celá Božia Trojica. Teológiu Trojice môžeme nechať na inokedy, podstatné je, že je a preto Tvoj reštart s Bohom je v dobrých rukách.

V rukách Boha Stvoriteľa. V rukách Ježiša, Božieho Syna, ktorý zomieral za Tvoje hriechy a vstal zmŕtvych, aby si Ty mohol byť ospravedlnený pred Bohom. Tvoj reštart s Bohom je ale aj v rukách Boha Ducha Svätého, ktorý bude mocou pre premenu, vedenie, múdrosť pre Tvoj život. Pri Tvojom reštarte máš podporu aj dobrých cirkevných spoločenstiev, ľudí, ktorý vedia, čo je kresťanstvo a Ti na Tvojej ceste budú naozaj a dobre pomáhať.

Nemôžeš mať lepšiu podporu, ako je Boh.

E.

štvrtok, 14. októbra 2010

Reštart vzťahu s Bohom

Boh prináša do Tvojho života nové veci, nové šance, nový život, nové začiatky a nový vzťah s Ním.

Marek 1:9-11: „V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Keď vystupoval z vody, videl roztvorené nebesá a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. Vtom z nebies zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.

Som rád, že môj notebook má funkciu reštart. Niekedy sa fest hodí. Niekedy počítač zamrzne, alebo sa niečo nové nainštaluje a vtedy je potrebné ho reštartovať.

Aj v živote sú potrebné také reštarty. Niekedy sa preplníme rôznymi vecami, dobrými, či blbosťami. Niekedy nemáme čas na nič. Niekedy si pokazíme vzťahy, život a pod. Vtedy by sa nám veľmi hodil taký kvalitný reštart.

Boh, vie, že ho potrebuješ a Boh vie dokonca ako na to. Nasledujúce 2 raňajky sa budem venovať tomu ako a prečo je možné, aby si sa reštartoval.

Začnem dvomi Ježišovými reštartami do ktorých nás pozýva.

1) Ježiš prišiel z galilejského Nazareta a pokrstil sa v Jordáne. O Ježišovom detstve vieme strašne málo. Je plno legiend o jeho detstve, ale sú to bájky, ktoré sú síce pekné, no zdroje informácií nie sú kvalitné. Čo však vieme z Biblie je, že: študoval Písmo, Starý Zákon; poslúchal rodičov; pracoval ako tesár; hľadal Božie veci. Toto trvalo približne 30 rokov plus mínus.

Teraz z tohto vyšiel, aby začal svoju úlohu Boha a človeka. Boh a človek začal pôsobiť, aby nám ukázal, že a ako sa Boh priblížil. Dovtedy bol Boh len (a pre mnohých je doteraz) nejakým vzdialeným, nahnevaným Santa Klausom.

Ježiš nám reštartoval naše poznanie Boha. Je tu! Prišiel. Bude medzi ľuďmi pracovať a ľudia ho budú môcť vidieť. Na to nadväzuje aj druhá podoba reštartu.

2) Pokrstil sa. Ľudia sa chodili krstiť k Jánovi Krstiteľovi z dôvodu zmytia svojich hriechov a tým obnovovali svoje záväzky voči Bohu. Ježiš sa krstiť v tomto zmysle vôbec nepotreboval! Ježiš totiž nikdy nezhrešil voči Bohu ani voči ľuďom. Ježiš sa ale pokrstil. Prečo? Lebo reštartoval vzťah Boha v tele (Ježiša) s človekom, so mnou a s Tebou.

Krstom povedal: budem ako vy; vy zmývate svoje hriechy, ja ich vezmem na seba; pôjdem s vami cestou za Bohom; budem niesť vaše slabosti, beznádej, hnev, choroby, trápenia; vy máte zomrieť, ale zomriem ja.

Vošiel do vody obnovy s Tebou a volá Ťa k pokániu-reštartu Tvojho vzťahu s Ním.

Je to dobrý reštart. Je to úplný reštart. Je to radostný reštart, lebo nie si sám, ale Ježiš ide v tom s Tebou. Spoľahni sa.

E.

streda, 13. októbra 2010

Tvoj príbeh je väčší, sorry, je ešte väčší

Ten najkrajší životný príbeh je o Tebe a o Bohu, Kráľovi.


1.Sam 1:20: „Po nejakom čase Anna počala a porodila syna. Dala mu meno Samuel. Povedala totiž: Vyprosila som si ho od Hospodina.

Ahojte všetci. Tí z vás, ktorí ste si otvorili Biblie a pozreli sa do príbehu o ktorom píšem, tak ste už dávno zistili, o kom je reč. Áno, je to reálny životný príbeh. Odohráva sa okolo rokov 1100-1080 pred n.l. na území dnešného Izraela. Príbeh ženy Anny a jej syna Samuela je dosť dôležitý pre môj a Tvoj život. Pomaly sa budem dostávať k dôležitým pravdám, ktoré menia životy. Totižto, príbeh o Anne a Samuelovi nie je len príbeh jednej rodinky, kde sa budeme učiť, ako sa modliť, ako sa Anna modlila a pod. Na prvý pohľad sa zdá, že práve toto máme robiť... Iste, v niečom je tento príbeh vzorom, ale to by bolo málo, keby som písal o tom, že: Anna sa modlila takto...- aj Ty sa modli takto... Samuel robil tamto...- aj Ty rob tamto... Ok. Učme sa, ale to zďaleka zďaleka nestačí.

Príbehy Anny, Samuela sú oveľa väčšie, ako len príbehy nejakých biblických osôb. Áno, aj Tvoj príbeh je viac, ako len príbeh nejakého človeka. Preto je podstatná otázka: o čom je príbeh Anny? O čom je príbeh Samuela? O čom je Tvoj príbeh? Iste uznáš, že život je viac, ako sa modliť k Bohu a plodiť a rodiť deti... aj keď viem, že možno žiješ len pre to plodenie. Ehm.

Podstaty a veľký príbeh do ktorého Ťa budem volať je teda v pozadí príbehu o Anne a Samuelovi. Nebudem to písať naraz, lebo to by bolo na desať strán a viem, že nemáš toľko času, aby si to čítal. Neva. Veď aj malé kroky sú krokmi dopredu, či nie?

Mojou otázkou na Teba je, chceš robiť kroky dopredu, aj keď budú malé? Malé, ale isté? Malé, ale meniace život? Ver mi, stojí to za to.

Ale aby som len neobkecával.

Príbeh Samuela je Božím príbehom. Príbeh Samuela je príbehom o Božom kráľovstve. Tento príbeh volá mňa a Teba do Božej milosti a kráľovstva. Každý detail o ktorom budem veľa krát písať je o tom, že robíš krok dopredu do veľkého príbehu, ktorý Ťa stále viac mení na podobu o ktorej stále snívaš, alebo si o nej ani nesníval.

Samuel Ťa vedie ku Kráľovi Tvojho života. Keď chceš, prečítaj si 1. a 2. Samuelovu knihu z Biblie zo Starého Zákona, tak urobíš obrovské kroky k zmysluplnému životu. Keď sa na to neodhodláš, nevadí, buď som mnou v „raňajkách“. Ja s Tebou budem.

Strašne sa teším, ako sa bude Tvoj príbeh meniť v procese poznávania toho najväčšieho a najvzrušujúcejšieho v dejinách. Teším sa, keď to bude jeden veľký a nádherný príbeh. Teším sa, keď budem vidieť, že ten najkrajší príbeh života bude ten Tvoj.

Pôjdem s Tebou v tomto dobrodružstve.

E.

pondelok, 11. októbra 2010

Vypočutá modlitba, iná atmosféra

Hej Bože, chcem Ti niečo povedať...


1.Sam 1:18b: „Žena potom odišla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala smutnú.

Čaute. Niekoľko „raňajok“ budem venovať jednej obyčajnej žene a obyčajnému príbehu. Na druhej strane ale tá žena nie je obyčajná a jej príbeh, nie je obyčajný.

Tak, ako ten Tvoj. Príbeh tvojho života je obyčajný – lebo asi nie si prezident, ani majiteľ či riaditeľ medzinárodnej firmy a zrejme nejazdíš na A8 alebo 750-tke. Ak áno, tak si o niečo šikovnejší. Na druhej strane, Tvoj život je výnimočný. Poviem Ti tajomstvo. Nikto nežije život AKO Ty. Nikto nevyzerá ako Ty. Nikto nemá rodinu ako Ty. Nikto nemá rovnaké sny ako Ty. Či svoj život hodnotíš pozitívne, alebo menej pozitívne, alebo ho hodnotíš ako zlý, tvoja výnimočnosť vyniká tým, že si iný, zvláštny, dobre stvorený.

Ale presuniem sa k nášmu príbehu. Prečo je jej život výnimočne výnimočný Ti poviem neskôr, teraz však vidíme jednak ženu, ktorá plakala a sa modlila a potom ju vidíme ako ženu, ktorá odišla „svojou cestou“, zajedla si a tvár už nemala smutnú. Hádajte prečo. Bingo. Pretože Pán Boh vypočul jej modlitbu.

Dôležitý detail. Hospodin vypočúva modlitby. Hospodin vypočúva moje modlitby a Hospodin vypočúva aj Tvoje modlitby.

Niektoré naše modlitby sú dobré a správne a niektoré naše modlitby sú zlé, nesprávne a majú zlé motívy. Niektoré naše modlitby sú krejzy, či arogantné. Niektoré sú rúhavé. Niektoré naše modlitby sú prirodzené, iné sú veľmi neprirodzené verklikovania náboženskej, kresťanskej mantry. Niektoré naše modlitby sú úprimné a dobré. Niektoré sú radostné a niektoré sú smutné. Niektoré naše modlitby sú prosbami, iné sú plné otáznikov a výčitiek Bohu.

Hej, stačí. Dalo by sa pokračovať, ale stačí.

Vráťme sa na začiatok: „Žena potom odišla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala smutnú.“ Vieš čo sa stalo? Modlila sa k Hospodinovi a On ju vypočul.

Detail na ktorý možno často zabúdam ja, Ty, my všetci. Hospodin tieto modlitby počuje. Vôbec to neznamená, že sa mu vždy naše modlitby páčia. Vôbec to neznamená, že to, za čo sa modlíš, všetko splní podľa Tvojich požiadaviek. Na to zabudni.

Nateraz stačí detail, že ich Hospodin počuje. Je tam. Je tam pri Tebe a Ťa počúva. Urobil si čas. Našiel si chvíľu pre Teba. Nebolo to len kvôli Tvojim modlitbám ako takým. Možno, Ťa Hospodin sám priviedol k tomu, aby si sa modlil, aby si si TY uvedomil, že je TU, blízko Teba.

Ak toto nevieš, nie si o tom presvedčený, tak sú tvoje modlitby samomluvou a psychocvičením. Nehovorím, že to je zlé, veď potrebujeme aj psychohygienu...

Hovorím to, že Ťa Hospodin vedie k modlitbám (strašne rôznorodým), aby si vedel, že ON je blízko. To výnimočné je. Tým sa Tvoj život stáva veľmi výnimočným. Ak vieš, že je blízko Teba, že Ťa chce počúvať, začínaš byť na zaujímavej a dobrej ceste. Na ceste, aby si „vstal“. Bude to zároveň cesta, kde môžeš zhodiť ťažké svoje bremená a bude to cesta, kde budeš strácať smútok svojho života.

Ja som sa na to dal, myslím, že som na dobrej ceste. Čo si myslíš, si na dobrej ceste aj Ty?

E.


Ak by mal niekto z vás záujem o detailnejšie informácie o našej službe - práci na novej komunite evanjelia v Košiciach, napíšte mi na e-mail: mozaikakosice@gmail.com . Môžem vám potom posielať aj pravidelné info.

streda, 6. októbra 2010

Neobyčajná, obyčajná modlitba

Neobyčajné, obyčajné modlitby veľkých príbehov. Aj toho Tvojho.

1.Sam 1:10: „Ona sa v žalostnom plači modlila k Hospodinovi.

Jedna žena sa modlí. No, presnejšie, modlí sa a plače. No a čo? Čo je na tom divné, veď na svete je plno plno žien, ktoré sa modlia. Na svete je aj plno plno žien, ktoré si poplačú. Čo je na tom divné?

Divných je niekoľko vecí. Napríklad aj to, či ľudia len plačú. Či sa ľudia len modlia. Či ľudia vedia plakať a modliť sa... Či ľudia vedia všetky tri veci dokopy: plakať, modliť sa a ešte k tomu aj k Hospodinovi. Bohu, ktorý človeka stvoril, miluje ho, má pre neho plán. K Hospodinovi, ktorý dal svojho jediného Syna, aby zomrel za naše hriechy, ktorý vstal z mŕtvych, aby sme my večne žili.

Ešte detail. Nehovorím tu len o babách, ale aj o tvrdých chlapoch. Ktorí ale takí tvrdí (akí by chceli byť) vôbec nie sú. A ktorí ani takí chlapi, akí by chceli byť... no. Čiže modlí sa človek. Dievča. Chlapec. Baba. Šrac. Žena alebo muž.

Ozaj. Poznáš takýto druh plaču? Mix týchto troch? Možno poznáš len obyčajný plač. Možno poznáš len obyčajnú modlitbu.

Možno poznáš len obyčajného boha. Alebo poznáš Hospodina, ku ktorému sa táto žena modlí?

Boh sa chystal na zmenu dejín. Mal do dokonale naplánované. Mal to dobre zorganizované. Miloval a miluje ľudí a preto rôznymi spôsobmi veľmi evidentne vstupoval a stále vstupuje do ľudských dejín.

Vieš čo? Táto zvláštna modlitba. Tento plač. K tomuto Hospodinovi... má s tým niečo spoločné.

Pýtaš sa možno, kde je BOH ???!!! Ja sa pýtam Teba. Ak by tu bol a chcel vstúpiť do dejín tvojho života, dáš mu šancu? Budeš naozaj plakať? Budeš sa naozaj modliť? K Hospodinovi?

Začína sa veľký príbeh. Som presvedčený, že aj tvoj.

E.

Dobré ráno

Po dosť dlhej prestávke, ale predsa. Možno každý druhý deň som premýšľal, ako a kedy si sadnúť za počítač, dať bokom všetko ostatné a pustiť sa do písania „raňajok“. Podarilo sa mi to. Dnes ráno o 6:20.

Myslím na Vás. Myslím na polrok, ktorý je za nami všetkými. Aj keď neviem, čo a ako žiješ, ale keď momentálne píšem tieto riadky, tak mám pred očami desiatky tvárí, ktorí ste určite mali zaujímavý polrok a očakávate, čo máte pred sebou.

Viete čo? Nepozerajte sa za seba. Očakávajte, čo je pred vami. Budem sa snažiť pozerať sa dopredu s Tebou. Budem myslieť na Teba, modliť sa za Teba a pomocou Božou kráčať cestou s Tebou dopredu. Môžem?

Budem pokračovať v čítaní, premýšľaní a vysvetľovaní biblických textov. Budem písať „raňajky“. Nie však preto, aby si len mal o čom rozmýšľať, aj keď už to je super. Raňajky by pre Teba a pre mňa mohli byť aj viac. Čas s Ježišom. Samozrejme, keď s niekým tráviš čas, tak aj rozmýšľaš, prežívaš nejaké city, hnev, radosť, pohodu, zmätenosť. Teda, ak by si sa so mnou stretol, tak by som bol rád, keby si nebol nejakou umelou figúrkou, ale reálnou osobou, akou naozaj si, so svojimi otázkami, radosťou, ale aj naštvanosťou.

Raňajky s Ježišom budú časom s Ježišom. Chvíľou, ktorú si vyčleníš tej najdôležitejšiej osobe v celom vesmíre. Nemusíš byť dokonalý, nemusíš mať odpovede, nemusíš byť náboženskou figúrkou.

Prines však k raňajkám s Ježišom seba, takého aký naozaj si. Poviem teraz obrazne... Urob si kávičku, rožky s džemom alebo vianočku, zapni si „raňajky s Ježišom“ a skús byť s Ním.

On sa s Tebou chce podeliť so všetkým čo pre Teba má. A ver tomu, že Ti Ježiš má čo povedať.

Dobré ráno.

E.

streda, 7. apríla 2010

mŕtvy boh

Ježiš vstal, žije

Tvoj boh nezomrel.

Matúš 28:7: „A choďte rýchlo; povedzte Jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych...“

Novinka: Ježiš vstal z mŕtvych. Ježiš je živý.

Je po veľkonočných sviatkoch. Skončili. Niektorí z Vás ste zarobili.. Niektorí z Vás ste sa ožrali.. Niektoré z Vás ste zmokli.. Niektoré z Vás ste mali riadne nerváky.. Niektorí z Vás ste prežívali veľmi požehnané chvíle, keď ste si uvedomovali o čom vlastne tie sviatky boli.

Skončili. Naozaj skončili? Ak by ich „obsah“ naozaj skončil, tak by bolo kresťanstvo jedno z najhlupších náboženstiev. Prečo? Lebo kresťania veria, že Ježiš vstal z mŕtvych! Ak by však naozaj nevstal, tak 2 miliardy ľudí z planéty zem sú švihlí a veria bájkam. Aké primitívne.

Iste sa môžete pýtať: „Tak ako to naozaj bolo? Ak aj vstal Ježiš z mŕtvych, tak čo teraz má byť? Ako sa to týka môjho života?“ Mojou snahou tu nie je obhajovať historické pravdy kresťanstva a Biblie. Mojou snahou je s Tebou hovoriť o tom, aké má dôsledky pre Tvoj život tá najdôležitejšia pravda kresťanstva: Ježiš vstal z mŕtvych! Tomu sa budem venovať ďalším 3-4 raňajkám.

Len si predstav, že niečomu začneš veriť. Nielen, že tomu začneš veriť, ale tomu vydáš svoj život (veriť a vydať svoj život = základná všeobecná ľudská forma správania). Čiže, predstav si, že si sa zamiloval/a. Uverila si tomu, že druhý človek „stojí za“ vzťah. Vydal si sa do tohto vzťahu... Alebo iné. Predstav si, že Ťa zaujme astrológia, biológia, cestovanie, pornografia, sex, počítače, internet, I mánia (iPhony, iPady, iPody...), knihy, filmy, cigarety, …

Vždy, to Ti garantujem, vždy, ak sa Ti niečo zapáči alebo sa do niečoho/niekoho zamiluješ, tak sa tomu vydáš, oddáš. Intenzita je rôzna. Hovorím však o fakte ako funguje človek ako taký.

Potom môžeš zistiť, že to je podfuk, blbosť, nefunguje to, klamstvo... sklameš sa, stratíš ideál. Čo teraz??!!

Učeníci ostali sami. Ježiš, ktorému venovali 3 roky svojho života, „sklamal“. Ich Boh zomrel. Je koniec. Išli znovu chytať ryby. Už si zažil takýto typ sklamania? Čo teraz?

Premýšľal si niekedy, prečo je dnes toľko samovrážd, depresií, anorexií, homosexuálov, pedofilov, pornografie, slobodných mamičiek, závislostí, násilia...

Možno si jeden z nich. Povedz, kam sa utiekaš Ty, keď Tvoj „boh“ sklame? Keď sklame to, čomu si sa oddal? Čomu/komu si veril/a?

Mám pre Teba lúč svetla. Boh nezomrel. Ježiš vstal...

Čo s tým, sa dočítaš v ďalších raňajkách.

E.

streda, 24. marca 2010

Realita dna

Realita dna

Zmena si vyžaduje pochopenie reality dna.

2 Kronická 17:12: „Tak Jóšáfát mocnel a dosahoval vrchol.

Viete, nie som filozof. Ani sa nepovažujem za intelidža prvej triedy. Nemám ani slohové ani rétorické nadanie. Mohol by som ísť ďalej, aby som odhalil niečo viac zo svojho života. Myslím, že to robím priebežne a v budúcnosti to tiež budem robiť. Verte mi však, že viem, čo je životné, zdravotné a morálne dno. To mi stačí.

Uvažujme trochu logicky. Kedy je možné vidieť akýkoľvek rast. Jedine ak ho porovnáš s predošlým stavom, ktorý musí byť menší. Rast, rozvoj má vždy a v každej oblasti jedno spoločné. Pred rastom musí byť – pád, dno, strata alebo minimálne situácia či stav o ktorom vieme a viete, že je nižší, ako by mal byť. To platí v ekonomike, vo vede, vo vzdelaní, v rozvoji krajín... to isté platí aj v Tvojom živote. V celom Tvojom živote. V duchovnej, duševnej aj telesnej oblasti.

Raz sa jeden človek topil. V okolí bol iný, vynikajúci plavec a záchranár. Kričali na neho: „Choď mu pomôcť! Prečo sa len prizeráš?“. Neskočil hneď, ale za chvíľu. Stačilo mu niekoľko sekúnd, aby sa dostal k topiacemu, silno ho chytil a za chvíľu boli obaja na brehu. Zachránil ho. Potom povedal ľuďom. Ak by som bol hneď išiel za ním, keď sa celou svojou silou snaží udržať na vode a silno trieska rukami nohami, mohlo by sa stať, že aj mňa zraní a stiahne do vody. Chytil som ho až keď strácal sily. Vtedy som mohol použiť ja svoju silu a schopnosti.

Chceš vidieť rast? Chceš vidieť nádej vo svojom živote? Chceš vidieť hlbokú zmenu? Chceš vidieť budúcnosť? Chceš vidieť, ako Ťa Pán Boh mení? Chceš vidieť nádej pre svoj vzťah? Pre svoju rodinu, deti?

Neboj sa pozrieť do tmavých, hriešnych a bolestivých miest svojej duše a svojho života. Neboj sa priznať si, že potrebuješ pomoc. Neboj sa pokoriť sa. Neboj sa povedať Bohu: „Ak nebudem mať pomoc od Teba... kto mi pomôže?“.

Boh možno čaká, kým nebudeš strácať sily. Ale neboj sa, je tu niekto silnejší. Neboj sa, lebo Ježiš čaká na to, aby za Tebou išiel a Ťa pozdvihol.

Ešte nie sme na konci cesty. Zmena totiž nie je vôbec jednoduchá, ale stojí to za to! Verte mi. Túto zmenu zažilo mnoho mnoho ľudí. Aj ja, aj Nick Vujicic – oplatí sa pozrieť video!!! (http://www.youtube.com/watch?v=AW579icDRSA). Si na rade. Len sa neboj.

E.

pondelok, 22. marca 2010

Zmeny...

Zmeny...

Zmena je zásah do životnej stability.

2 Kronická 17:12: „Tak Jóšáfát mocnel a dosahoval vrchol.

Hej, zmena je naozaj možná. Musím však priznať, že niekedy menej, niekedy viac... je zložitá.

Veci naozaj nie sú až tak jednoduché. Sme ľudia, ktorí sa potrebujeme na niečo fixovať. Potrebujeme mať nejaké stabilné prvky v živote. V dvoch rovinách. Prvá rovina je stabilita základu a druhá stabilita foriem, konkrétneho správania. Ak hovoríme o zmene v našich životoch, tak spravidla myslíme na zmenu tej druhej roviny. Je logické, že ak chceme niečo meniť, budú to formy, správanie.

Problém je, že keď majú prichádzať do Tvojho a môjho života zmeny, keby si sa mal sám meniť, keby si mal meniť svoje postoje, tak to znamená, že strácaš základ. Vieš, ja tu nehovorím o zmene účesu, alebo zmene farieb oblečenia. Hovorím o zmene správania a foriem... Ak sa meníš a strácaš základ na ktorom si stál, čo Ti vlastne ostane? Čo urobíš, ak stratíš nervy? - vrátiš sa späť. Čo urobíš, ak sa zraníš? - vrátiš sa späť. Čo urobíš, keď príde pokušenie (sexuálne, alebo, že chceš niekým manipulovať? = nie je medzi nimi rozdiel...) ? - vrátiš sa späť. Čo urobíš, keď Ti ochorie alebo zomrie niekto blízky? - vrátiš sa späť.

Vždy sa vraciame späť k svojmu základu. Ku základu vnútornému a ku základu v správaní (formách).

Z toho dôvodu, to nie je vôbec jednoduché. Stále ale platí, že zmena možná je. Verím tomu, musím tomu veriť. Ak by to nebola pravda, tak zomrieme ako zadubenci, totálni slabosi a hlupáci. Mimochodom, žiaľ, videl som a vidím príliš veľa takýchto ľudí.

Možno myslím na Teba, možno na seba, možno na svojho suseda. To vôbec nie je podstatné. Podstatné je, či tú zmenu chceš, lebo vieš, že ju potrebuješ. Zatiaľ...

E.