Cesta

Cesta

2.Korintským 4.16: Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň.

Ľudský život je cesta. Najprv má deň, týždeň, mesiac, mesiace, roky, desaťročia... Potom skončí. Nikdy nevieš kedy, ale skončí. Na dlhej ceste sa všetko opotrebuje, ničí. Ak by si išiel pešo 1 milión kilometrov, tak by si musel použiť niekoľko desiatok alebo stoviek párov topánok. Jednoducho sa Ti po ceste zničia. Tak je to aj s naším telom. Koža, zuby, nohy, tráviace orgány, myseľ sa časom opotrebovávajú. Viem, že dnes, ak máš okolo tridsiatky, tak Ťa to nemusí (?) trápiť. Ale je to tak.

Cesta má aj druhú stránku. Stále sa viac a viac približuje k cieľu. Biblia hovorí o dvoch cieľových staniciach života. IBA o dvoch. Jednou je peklo. Je to miesto bez Boha. Je to miesto, kde lásku, milosť, radosť a pokoj nikdy nestretneš. Ježiš mnohokrát hovorí o tomto mieste ako o mieste, kde je nekonečný hrik, plač, bolesť, kvílenie, oheň, síra a škrípanie zubov. Druhou možnosťou, kde končí cesta sú nebesia, mesto Božie. Tam, kde je Boh. Kde prebýva a kde je Jeho plnosť. Nie sú to nudné obláčiky. Je to miesto života. Miesto hojnosti, radosti, lásky, porozumenia, pokoja, vášne. Je to miesto, kde ste s... tým, kto Vás miluje.

Život je cesta. Dočasná cesta. Tým, ktorí majú všetkých päť pohromade napadne, že na nej nie získavame, ale strácame, opotrebúvavame svoje telá. Skrátka, naše telá pomaly hynú. Čo však znamená, že náš vnútorný človek sa obnovuje deň čo deň? Aká to je obnova? Aká je to sila? Je to získavanie svojej nebeskej, večnej duše. Je to Božia prítomnosť, jeho láska a vášeň Božia k nám a naša k Nemu. Je to obnova, ktorá viac a viac premieňa Tvoje vnútro Kristovou dokonalosťou.

Všetci sa blížime k cieľu. Získavaš Božiu obnovu zo dňa na deň? Je to možné, zmysluplné a dobré.

E.