piatok 9. októbra 2009

Boh, ktorý počuje

Boh, ktorý počuje

Najlepší začiatok je pýtať sa Boha.

Sudcov 1.1: Po smrti Józuovej dopytovali sa Izraelci Hospodina...

Izraelci mali za sebou 20 plodných rokov. Boh im daroval územia, ktoré sa na storočia stali ich domovom. Nedostali ich zadarmo, ale ich museli dobíjať. Veľmi strategické, dôležité kroky. Veď ak by zvolili zlú stratégiu boja, tak by mohli veľmi ľahko prehrať.

Dvadsať rokov ich viedol Józua, je po jeho smrti, čo teraz...

Pamätáte si na obdobia, keď ste mali všetko pripravené? Boli ľudia, ktorí sa o Teba starali, dávali Ti jesť, poslali Ťa na správnu školu, pomáhali, viedli. Pre niekoho to boli rodičia, súrodenci, politický režim. Proste, boli pravidlá, ktorých, keď ste sa držali, všetko išlo relatívne v poriadku.

Čo však teraz? Keď sa musíš sám rozhodovať? Iste si si všimol (dúfam), že život nie je hra o fazuľky. Ak nezarobíš, nebudeš mať na splátky za auto alebo byt. Ak nebudeš múdry, poštveš si voči sebe svojich najbližších. Ak nebudeš pracovať, tak Ťa vyhodia. Ak urobíš to a ono, prinesie to dôsledky.

Otázka pre Teba a pre mňa je: odkaľ mám vedieť čo presne mám robiť? Ako sa mám presne zachovať? Izrealci sa po 20 rokoch museli postaviť sami na nohy a aj Ty sa musíš postaviť sám na svoje nohy.

Nepoznám lepší štart ako pýtať sa Hospodina na to, akým smerom sa vyberať, aké konkrétne kroky robiť v rôznych situáciách, kedy sa treba rozhodnúť. Je to o každodennom živote. Je to o každodennom rozhodovaní sa.

Skús to.

E.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára