1 Víťazné svetlo

Príbeh o Slove | Ježiš, ako si ho nepoznal

Ak by mal niekto z vás záujem o detailnejšie informácie o našej službe - práci na novej komunite evanjelia v Košiciach, napíšte mi na e-mail: mozaikakosice@gmail.com . Môžem vám potom posielať aj pravidelné info.

Darovaný dar, Misia

„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna...“ Ján 3:16 (SEB).

Ten verš poznáte však? Boh je darcom, ale aj darom. Jeho charakter je dávať, rozdávať, dávať samého seba. Ako by ste nazvali túto Božiu charakteristiku? Pomôžem. Ak sa dobrá správa, Evanjelium Ježiša Krista šíri, čo to je? Misia. Božia vlastnosť, aj keď to robí cez ľudí je byť misionárom. Znamená to „rozdávanie“ život zachraňujúceho, najdôležitejšieho daru. To je misia.

Som rád, že sa za posledné roky pojem „misia“ v našej cirkvi celkom udomácňuje. Som vďačný za odvážne Lenky a Márie a všetkých, ktorí nám odhaľujú podstatu Božieho srdca: vydať svoj život a Evanjelium pre druhých. Úprimne Vám ďakujem.

Znepokojuje ma však iné. Ako pôsobil Boh cez Izrael, cez Ježiša či cez apoštolov? Napriek rôznym špecifikám vidíme, že misia stovky či tisíce kilometrov vzdialená bola výnimočnou udalosťou. Bežní šíritelia Božieho kráľovstva, Božích darov, misionári, počas svojho života málokedy opustili svoje domáce mestečká či blízke okolie. Čo tým chcem povedať? Dnes, sme sa dostali do zaujímavého protipólu. Už sme trochu viac ochotní modliť sa a podporovať misionárov v Afrike... ale je nám ťažké postaviť sa k oknu a pozorovať ľudí, ktorých nám Boh denno denne a neustále posiela.

Trochu k dejinám. Európa má a ešte len bude mať obrovské problémy so svojou identitou. Pritom práve náš svetadiel bol vždy kolískou intelektuálnej či duchovnej obrody pre celý svet. V dobrom aj zlom. Dejiny sa opakujú. Dobré aj zlé globálne veci vychádzajú z Európskych a Severoamerických veľkomiest. Sú centrom verejnej mienky, svetovej morálky, spirituality, internetu, politiky, vzdelania, zdravotníctva či filozofie.

Mojou otázkou pre nás je, prečo sa tak málo modlíme a podporujeme misiu na týchto celospoločensky vplyvných miestach? Že je to ťažšie? Áno, je. Pod našimi oknami je to vždy najťažšie.

Viete kde začali Letnice. Len si ich krátko zadefinujeme. Bol to vyliaty Boží oheň zrozumiteľného Evanjelia pre celý svet. Tento oheň začal v centre náboženstva, intelektuálneho a obchodného sveta na blízkom východe. Ježiš dokonca učeníkom prikazuje, že tam majú začať s misiou.

To je „frajerina“... Som veľmi vďačný, že misijná teológia sa krvopotne derie do našich obzorov. Začnime ju skúmať a aplikovať ešte dnes v našich susedstvách. Verte, že ľudia čakajú.

E.

Ak by mal niekto z Vás záujem o detailnejšie informácie o našej službe - práci na novej komunite evanjelia v Košiciach, napíšte mi na e-mail: mozaikakosice@gmail.com . Môžem Vám potom posielať aj pravidelné info.  

Príbeh o impotentnom náboženstve

Ak by mal niekto z vás záujem o detailnejšie informácie o našej službe - práci na novej komunite evanjelia v Košiciach, napíšte mi na e-mail: mozaikakosice@gmail.com . Môžem vám potom posielať aj pravidelné info.

Príbeh o novej identite

Ak by mal niekto z vás záujem o detailnejšie informácie o našej službe - práci na novej komunite evanjelia v Košiciach, napíšte mi na e-mail: mozaikakosice@gmail.com . Môžem vám potom posielať aj pravidelné info.

Komunita učeníkov

„Učeník alebo cirkevník?“ Na začiatku svojho kresťanstva som mal túto otázku vyjasnenú intuitívnou, prirodzenou cestou. Dnes mám túto otázku vyjasnenú hlavne z biblického a teologického hľadiska. Príbeh...

„Ježiš ich oslovil: Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Marek 1:17. Ježiš je génius. Nikto v dejinách sa k tomuto ani len nepriblížil. Tu je počiatok kresťanstva. Naši jednoduchí, od práce špinaví, negramotní rybárikovia počujú od Majstra povolanie. Po-volanie. O 60 rokov neskôr máme na svete 25-tisíc kresťanov. V roku 310 ich je približne 20-miliónov (kresťanstvo bolo pritom nelegálne a prenasledované). Evanjelium prevrátilo svet hore nohami. Cez obyčajným rybárikov a iných podivných chlapíkov.

Čo ich oslovilo? Čo ich tak zmenilo? Čím zmenili svet?

Žili s Ježišom životný štýl pokánia (Marek 1:15). Ježiš ich oslovil, oni Ho nasledovali. Kráľa Božieho kráľovstva. Počúvali slová Písma a podriadili Dobrej správe svoje životy. Ježiš po-volal učeníkov. Áno, práve to je to „predestinačné“ povolanie (Efezským 1:4-5). S Ježišom prišla nová identita. Človek sa stáva členom Božieho kráľovstva a má moc k premene.

Ježiš si vytvoril skupinu učeníkov. Vytvoril komunitu individualít. Ježiš pracuje so skupinou. Ježiš po svojom nanebovstúpení zanecháva skupinu. Duch Svätý zostupuje na skupinu. Novozákonné listy sú písané skupinám, komunitám. Biblické učeníctvo sa vždy odohráva v komunite.

Ježiš učeníkom, hneď pri ich vyvolení, určuje víziu. Nasledovník Ježiša Krista má jasnú víziu života: „...urobím z vás rybárov ľudí.“ Vieš, je jedno ako... či vo svojej práci, či cez umenie, či keď sú kamoši u teba doma, či v tvojej triede, či keď s ľuďmi obeduješ, či keď s nimi ideš do posilky, či keď máš verejný prejav... je jedno ako. S Ježišom máš však víziu.

Cirkev je skupina ľudí povolaná Ježišom, aby Ho vo svojom živote nasledovali životným štýlom pokánia pre získavanie nových učeníkov. Cirkev je samozrejme viac. Bez týchto troch elementov však cirkev neexistuje. A môžeme sa hrať na čokoľvek.

Kamoško, si v tomto zapojený?

E.

Príbeh o človeko Bohu | Ježiš, ako si ho nepoznal (+zoznam videí)

Ak by mal niekto z vás záujem o detailnejšie informácie o našej službe - práci na novej komunite evanjelia v Košiciach, napíšte mi na e-mail: mozaikakosice@gmail.com . Môžem vám potom posielať aj pravidelné info.

Impulz | Ervin Mittelmann | Ako získať život?

Ako získať život?

Ak by mal niekto z vás záujem o detailnejšie informácie o našej službe - práci na novej komunite evanjelia v Košiciach, napíšte mi na e-mail: mozaikakosice@gmail.com . Môžem vám potom posielať aj pravidelné info.

Už rok znovu Košičania...

Aj keď tento blog nie je určený na moju osobnú prezentáciu, teraz to trochu poruším. Ktorí ma poznáte, tak sa o mne niečo viac dozviete. Ktorí ma nepoznáte, tak čaute, volám sa Ervin a niečo sa o mne dozviete. Prajem vám pekný deň.

Už rok sme znovu Košičania. Je neuveriteľné, ako ten čas letí. Mám pocit, že iba pred mesiacom sme sa prisťahovali. Je to ale inak. Keď sa pozerám dozadu, kladiem si otázky: Využil som ten čas plodne? Čo všetko som z Božej milosti vykonal? Čo všetko som z vlastnej neschopnosti neurobil?

Jedna vec je najdôležitejšia. Pozrieť sa optikou Božej práce. Pozrieť sa dozadu pohľadom upreným na to, čo Boh so mnou, vo mne, s našou rodinou a v našej rodine urobil. Tu vidím veľa Božích impulzov a to ma napĺňa chválou, úctou a rešpektom voči Božím cestám. Čo teda Boh robil?

Minulú nedeľu (30.6.) bol v Prešove zvolený druhý kazateľ. Vedľa (a spolu) s kazateľom Martinom Jurčom bude slúžiť aj kazateľ, predtým v Trenčíne, Ľudo Fekete. Spomínam to preto, lebo zhruba pred štyrmi mesiacmi sme s manželkou stáli pred otázkou, či ja príjmem pozvanie prešovského zboru na toto miesto. Po vyše 8-mesačnej kazateľskej službe v Prešove som vedel, že je to krásny zbor a takéto ponuky sa neodmietajú. Nie je to zbor bez chýb, ale kráča smelo, s Božím slovom, poslušnosťou a víziou dopredu. Povedať tejto ponuke NIE ma stálo nie málo modlitieb a prosieb o múdrosť. Pýtali sme sa Boha, čo je to, do čoho nás On sám volá. Kde nás chce mať? Kým sa máme stať? Celé rozhodovanie bolo ťažké, pretože to bol náš druhý „odchod“ v priebehu jedného roka. Otázky však ostali.

V životných otázkach som zodpovedný hlavne za dve veci. Najprv ma Boh ustanovil, aby som bol manželom, otcom a duchovným správcom svojej rodiny. Ako muž a otec mám povinnosť zabezpečiť stabilitu rodiny. Za posledné 3 roky sme prešli mnohými a naozaj ťažkými turbulenciami. Bola to neštandardná Božia škola. Teraz však potrebujeme stabilné domáce rodinné zázemie. Preto chceme ostať doma, v Košiciach.

Mojou druhou zodpovednosťou je pozorne hľadieť na to, čo Boh robí v našom okolí a do čoho ma ako muža, zodpovedného za šírenie Božieho kráľovstva, volá. Sú to dve oddelené jednotky. Prvou je: Čo Boh robí v okolnostiach? Druhá je: K čomu ma Boh pripravuje vnútorne? Mysľou, smerovaním, charakterom, silou... Aj v tomto vidíme, že Boh nás chce mať v Košiciach.

Celá vzácna Božia škola počas môjho 15-ročného života s Ježišom, ma vyprofilovala ako človeka, ktorý má rád Písmo a teológiu. Veľmi sa teším z toho, že to, ako som doteraz Boha cez Bibliu a teológiu spoznal, je iba začiatok. Tie najlepšie veci sú pred nami. Druhou podstatnou oblasťou je život medzi a s ľuďmi, ktorí ešte nepoznajú život s Ježišom. Apoštol Pavol bol výnimočný tým, že bol z Božej milosti najlepším teológom (okrem Ježiša) a zároveň bol najlepším misionárom (tiež okrem Ježiša). Keď sa pozrieme ešte viac späť, tak vlastne iba porozumel a žil to, ako videl Boha (Ježiša) vteleného na zemi. Boh moje srdce dlhodobo a dobre formuje smerom od Písma k ľuďom bez Ježiša. Prečo? Aby som z Božej milosti robil to, čo je Božou misiou: „Zhromažďovať ľudí okolo živého Ježiša.“

Je to v podstate nič iné, ako žiť aktívny život medzi nie-kresťanmi a cez Božie slovo ich spojiť s tým, Kto hovorí... V našom meste žije viac ako 240 tisíc obyvateľov. Na sídlisku Terasa, viac ako 40 tisíc. Na Luníku 7, kde bývam, okolo 4700. Drvivá väčšina nevie, kto je Ježiš a ako Ježiš chce a môže meniť ich životy.

Kým týchto 4700 obyvateľov nebude mať možnosť patriť do spoločenstva, kde ich Ježiš môže meniť na svoj obraz, dovtedy je úplne jasné, čo budeme robiť. Ak sa toto z Božej milosti uskutoční, tak máme ďalších 48 miest v Košiciach, ktoré sú otvorené... (240 tisíc delené 5000. Teda, ak by sme videli potrebu mať „Spoločenstvo okolo Ježiša“ na každých 5000 obyvateľov.) Košice potrebujú spoločenstvá, ktoré zhromažďujú „ešte nie veriacich“ okolo Ježiša. Košice potrebujú spoločenstvá, ktoré pochopili Ježišovu misiu: „...chodiac, čiňte mi učeníkov...“

Nech je Boh milostivý nad naším mestom.

E.


Ak by mal niekto z vás záujem o detailnejšie informácie o našej službe - práci na novej komunite evanjelia v Košiciach, napíšte mi na e-mail: mozaikakosice@gmail.com . Môžem vám potom posielať aj pravidelné info.

Impulz | Ervin Mittelmann | Je Boh medzi nami?

Ak by mal niekto z vás záujem o detailnejšie informácie o našej službe - práci na novej komunite evanjelia v Košiciach, napíšte mi na e-mail: mozaikakosice@gmail.com . Môžem vám potom posielať aj pravidelné info.

Hľadajú sa Superhrdinovia!

Tento článok som preložil zo štyroch dôvodov. Prvý je ten, že dnes je premiéra filmu „Superman – Muž z Ocele“ v Slovenských kinách. Už tradične má tento formát filmov obrovský úspech u divákov. Druhý je ten, že 16.júna bol sviatok, deň otcov. Tretí je ten, že potrebujeme otvoriť oči a pozrieť sa okolo seba triezvymi očami. K tomu, aby sa niečo (čokoľvek) zmenilo, potrebujeme vidieť realitu. Článok je síce z prostredia USA, ale na Slovensku na tom nie sme o nič lepšie. Práve naopak. Situácia je zlá aj v USA, aj v EU a aj u nás. Rozdiel je však v tom, že v USA je veľmi veľa skupín, ktoré veľmi aktívne pracujú na náprave stavu. U nás je to pár „fanatikov“, ktorí sú hneď zosmiešnení, že aj tak sa nič nedá zmeniť. Štvrtý dôvod je ten, že som otec a som presvedčený, že práve otec je zodpovedný za všetko. Otec je zodpovedný za zdravú rodinu a spoločnosť. Otec je zodpovedný za demoralizované a hnijúce prostredie, ktorým sme obklopení a v ktorom státisíce z vás na Slovensku žije.

Otcovia. Nie je na svete lepšie poslanie a česť, ako byť manželom a otcom. Že je to ťažké? Samozrejme. Ale ťažké je aj to, keď robíte dlhy alebo chlastáte, pretože ste magori. Ja si chcem vybrať to dobré ťažké.

Otcovia. Spoločnosť, ženy, deti vám prestávajú dôverovať. Stále je ale šanca vstať, oprášiť sa a ísť. S jazvami, ale ísť. Toto je česť. Toto je otec s veľkým O.

Otcovia. Ideme v tom spolu. Buďme superhrdinovia.

E.

p.s.: Manuál pre ženy. Prosím vás vo všetkej úcte. Nepreposielajte túto správu svojim mužom. Vy ich neprerobíte. Zabudnite už na to. Dovoľte, aby my, otcovia sme menili vašich mužov. Dovoľte nám robiť svoj biznis.

Hľadajú sa Superhrdinovia!

Už je tu, nový film Superman, Muž z ocele.

Úspech filmov o superhrdinoch je úžasný: Spiderman, Batman, Ironman... zoznam sa rozširuje. Superman vždy prekonal ostatných, keďže je, podľa starej TV show "rýchlejší ako letiaca guľka, silnejší o lokomotíva, jedným skokom preskočí vysoké budovy," (k tomu sršiaci oheň z očí).

Spomeňte si na slová, "Pozri! Hore na oblohe. To je vták. To je lietadlo. To je Superman!" Samozrejme, problémom je, že Superman je fikcia.

Ale aj v reálnom živote existuje "Superman". Jeho meno je otec.

Nie iba hocijaký otec. Hovorím o otcovi, ktorý zostáva v manželstve so svojou manželkou a vychováva deti k nasledovaniu Boha a je zodpovedný. Otec, ktorý je modelom zbožnosti a lídrom vo svojom dome. Ten je, pre mňa, Supermanom.

No, boli časy, kedy sa takéto správanie očakávalo. Teraz však, v prevrátenej kultúre, otcov veľmi nenachádzame (voľný preklad tejto vety). Ako povedal jeden expert, "Sme v nebezpečenstve, že sa staneme bezotcovskou spoločnosťou." A práve tento jeden fakt spôsobuje najväčšiu sociálnu chorobu v dnešnej Amerike.

V roku 1960 žilo v jedno-rodičovskej rodine menej než 6 miliónov detí. Dnes ich je 22 miliónov. (Na Slovensku rozvodovosť veselo presiahla 50%. Detí narodených mimo manželstva je cez 30% - jedna tretina. Tieto údaje pochádzajú z roku 2004, dnes sú tie percentá o niečo vyššie. Domácností vedené jedným rodičom, matkou, je okolo 200 tisíc.)

Pouvažuj nad týmito alarmujúcimi štatistikami:

• Deti bez otcov majú o 100 až 200% viac emocionálnych a behaviorálnych problémov (so správaním).
• Deti z rodín bez otcov sú o 68% viac náchylné k použitiu drog alebo alkoholu, častejšie sa stávajú sexuálne aktívni v detskom veku, a sú tri krát viac náchylní spáchať kriminálny čin.
• 63% tínedžerov, ktorí spáchajú samovraždu, žijú v rodinách bez otcov.
• 71% mladých, ktorí nedokončia strednú školu vyrastajú bez otcov.
• 90% bezdomovcov a detí, ktoré utiekli z domu pochádzajú z bez-otcovských rodín.
• 85% z mladých, ktorí sedia vo väzení vyrástli bez otca.
• Synovia bez otcov sú o 300% viac náchylní stať sa „klientami“ štátnych ústavov pre mladistvých delikventov.
• Dcéry bez otcov majú 92% rozvodovosť.
• Synom bez otcov zlyhajú manželstvá o 35% viac.
• Dcéry bez otcov sa o 53% viac vydávajú vo veku tínedžeriek, o 111% viac sú matkami v tínedžerskom veku, a o 164% viac sa stávajú matkami nemanželských detí.
• 80% tínedžerov, pacientov psychiatrických ústavov, vyrastajú v rodine bez otcov.

James Merritt povedal, „Najohrozenejšie druhy živočíchov v Amerike nie sú Puštík karibský mexický (druh sovy) alebo Percina tanasi (druh ryby), ale zodpovedný otec.“

Takže preto som povedal, že otcovia, ktorí sú tu, sú ako superhrdinovia!

Ak si muž, ktorý dnes stojíš pri svojej manželke a deťoch, môžem v mene vďačnej krajiny povedať, ďakujem ti! Tu vidím nádej do budúcnosti.

Originál: http://blog.greglaurie.com/?p=8867

Keď musíš, čo nemusíš a keď nemusíš, čo musíš...

Geniálny príbeh... Príbeh o stretnutí Ježiša so samaritánskou ženou. 4-tá kapitola Jánovho evanjelia. Tento príbeh je veľmi teologický, ale aj veľmi misijný. Príbeh je ale aj bohatý. Tu napíšem iba malý impulz...

Ešte iba na začiatku služby Ježiš „musel ísť cez Samáriu...“ (verš 4).

Prečo Ježiš niečo musel? Prečo musel ísť cez Samáriu, keď všetci ostatní, normálni židia Samáriu obchádzali? Každý dobrý žid obchádzal Samáriu 50 kilometrovou obchádzkou. Židia mali pocit, že Samáriu „musia obísť“. Tu vidíme Ježiša, ktorý „musí“ ísť do...

Ježiš „musí“ pre nič iné, len preto, lebo pozná Otca a je mu poslušný. Ježiš presne vie, čo a aká je Božia láska. Božia láska je taká, že posiela svojho jediného, milovaného, svätého syna, vládcu nebies, aby prišiel medzi ľudí, ktorí ho nakoniec aj tak zabijú. Božia láska a naša beznádejnosť spôsobili, že Boh „musel“ poslať svojho syna... Božia láska a naša beznádejnosť spôsobili, že Ježiš „musel“ ísť cez Samáriu a potom aj na kríž. Nič iné, iba pokračovanie Božej lásky a vzťah s Ježišom spôsobí, že „musíš“ robiť, čo vlastne ostatní nemusia.

Máš pred sebou leto. Aj keď máš pocit, že si total free, nejak sa rozhodnúť „musíš“. Musíš sa rozhodnúť, či budeš leto stráviť s videohrami alebo pri filmoch. Alebo sa musíš rozhodnúť, či leto, svoj najlepší čas, investuješ do ďalších ľudí. Je dobré si oddýchnuť, vyšaliť sa. Je ale ešte lepšie ísť na miesta, kde chce ísť Ježiš s tebou. Je lepšie v akcii spoznávať Božiu moc. Je lepšie zakúsiť v službe Božiu lásku a starostlivosť.

Musíš sa rozhodnúť, či v septembri nastúpiš do školy ako lepší Ježišov učeník, alebo ako skysnutá buchta.

E.

Vzťahy: emócie alebo rozum?

Efezským 5:24-25: „Ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak vo všetkom (nech sú podriadené) aj ženy mužom. Muži, milujte svoje ženy, ako aj Kristus miloval Cirkev a vydal za ňu samého seba.“

Práve som doma s nachladenou dcérou Mimkou a dopozerala rozprávkový film: Nekonečný príbeh. Mne to pripomína nekonečný príbeh riešenia vzťahov. Svet cez médiá dokonalým spôsobom vtláča do ľudí a aj kresťanov totál disfunkčné modely. Dvaja sa stretnú, zamilujú sa a potom sa pohlavne spoja do jedného tela (začnú sexuálne žiť), potom riešia, či a akou formou budú žiť spolu. Slávnym vrcholom je svadba. Neslávny je ale príchod každodennej reality aj s deťmi a problémami, ako napríklad vysoká hypotéka, strata alebo nenachádzanie zamestnania, ktoré uživí rodinu... Čo sa potom stáva je, že sa partneri potrebujú nejako „odreagovať“. Najlepšie so svojou partou. Ako plynie čas, tak si muž uvedomí, že mu je lepšie s kamošmi a čím ďalej, tým viac času je mimo domu. Tu začínajú obrovské problémy s depresívnymi ženami. Muž sa s ňou nebude hádať, tak si nájde iné možnosti uspokojenia svojich potrieb napríklad cez porno alebo iný vzťah. A máme to tu...

Práve tu si plno ľudí povie: „Ale toto nebude môj príbeh. Môj príbeh bude práve ten, ktorý bude ten dobrý, krásny, odlišný...“ Ha... ha... ha... A ako to vieš? Nijak. Jeho a jej momentálne emócie sú presvedčené, že sa nachádzajú vo filme Rosamundy Pilcher. Sú v citovom opojení a práve vtedy robia vážne rozhodnutia. To nemôže dopadnúť dobre. Citové opojenie nesmie rozhodnúť o celoživotnej ceste človeka!

Pocity sú súčasťou rozumných kritérií. Vyjasni si veľmi vážne najskôr tieto otázky:

1.Si podriadený/á Kristovi a naozaj On určuje tvoje cesty a činy?

2.ONA: Poznáš správanie toho, do koho si zamilovaná? Ako sa správa ku svojej matke? Zarába toľko peňazí, aby uživil rodinu alebo je flákač? Berie vážne milovanie Boha, Písma a cirkvi? Budeš ho vedieť celý život rešpektovať a ctiť si ho?

3.ON: Ako sa dievča, ktorá sa ti páči, správa ku svojmu otcovi? Chceš, aby táto žena vychovávala tvoje deti? Budeš ju milovať za každých okolností? Aj keď priberie 20 kíl? Budeš ju chrániť a starať sa o ňu ako o 150 karátový diamant?

Vieš, vzťah nie je len zábava. Potrebujeme obidve: rozum aj emócie. Ak budeš mať rozum, budeš mať aj emócie. Naopak to žiaľ neplatí.

E.

Muž? Kde?

 Genesis 1:27-28a: „Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu. Boh ich požehnal...“

Na Facebooku raz kolovala fotokoláž, kde na ľavej strane boli obrázky mužov minulosti a na pravej strane mužov súčastnosti. Píšem len po pamäti, obrázok som nenašiel. Muž minulosti bol vojak so zbraňou v ruke, špinavý od práce, ešte by som dodal, že otec rodiny. Muž dneška bol vyholený, vypiplaný, takmer na nerozoznanie od ženy. Keď som si vygooglil „muži“ alebo „men“, tak samý modelský ksicht s korytnačkou na bruchu.

Myslím, že si to málo uvedomujeme, ale ak je dnes niečo v totálnej kríze, tak je to muž. Muž 21.storočia v euroamerickej kultúre už nie je mužom zodpovednosti, zárobku, ochrany, bezpečia, vízie, sily, boja, budovania, pravdy. Bežný muž euroamerickej kultúry (teda aj slovák!) je viac iba karikatúra, výsmech, debil. Prosím, pod pojmom debil chápte, z psychiatrického hľadiska popísaný typ: „s ľahkou formou duševnej zaostalosti.“ Popisuje dospelého človeka s mentálnym vekom od 9 do 12 rokov.

Neveríte? Zopár štatistík. 48% Amerických mužov vo veku medzi 19 a 34 rokov hrajú videohry takmer 3 hodiny denne. Na slovensku mamky varia kakavko až 56,4% mužom vo veku od 25 do 34 rokov. Až 94% opýtaných mužov je závislých na porne.

Musím skončiť, lebo priestor je malý a tma je veľká...

Drahí muži. Možno ste už počuli o tom, že radikálne nasledujú Ježiša iba fanatici. Daj si však otázku, či nie si práve Ty fanatik do niečoho iného. Nasledovanie Ježiša nám dáva život, silu, nádej, radosť, zmysel, lásku, potomstvo, zdravú nasledujúcu generáciu. Radikálne nasledovanie Ježiša Ťa začne premieňať na muža podľa Božieho zámeru. Nie, nechoď do kláštora. Len vezmi vážne Ježišove reči o kríži: Lukáš 9:24: „Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; a kto by stratil život pre mňa, zachráni si ho.“

Že máš začať pokáním? Jasne! Ešte dnes choď za mužom, ktorý je zbožný, pevný, pracovitý otec. Ešte dnes začni. Zajtra je neskoro.

E.

Vonkajší, či vnútorný človek?

2.Korintským 4:16: „Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň.“

Keď si tento verš pozorne prečítaš, tak predpokladám, že si povieš, že sa ťa vôbec netýka. Vieš prečo si to myslím? Pretože si pravdepodobne mladý človek pod 30. Mladý človek naozaj málokedy uvažuje tak, že „vonkajší človek“, jeho telo, ide dolu vodou. Pretože ak by to tak bolo, tak telo nie je hodné najväčšej pozornosti.

Lenže tento svet hovorí niečo úplne iné. Jeden z najsilnejších myšlienkových prúdov, ktoré v našej kultúre vládnu, dávajú telu ohromnú dôležitosť. Je jasné, že pre dobrý život, zdravie a krásu potrebujeme. Je však naše telo naozaj to najdôležitejšie? Nech si pustíme akýkoľvek film, hlavní hrdinovia sú krásni, šikovní a štíhli ľudia. Takmer nikdy nie je hlavná hrdinka filmu obézna, alebo moletná žena či muž. Silná kategória reklám propaguje krásu a zdravie. Samozrejme, dosiahneš to iba kúpou ich produktov. Videoklipy sú založené na soft porno štýle s veľmi sexi babami. Jednoducho, sme zamorení kultom krásy a v trocha vyššom veku, kultom zdravia. Je to jedno a to isté, len podoba trochu iná. Hlavná myšlienka, ktorá veriacim aj neveriacim, cébéčkárom či iným, mladým, či starším prúdi v krvi je: „Moje telo ma drží pri živote.“

Apoštol Pavol nie je starý dedko, keď píše vyššie spomenutý verš. Pavol tu píše a vedie našu myseľ k silnému paradoxu života. Je však veľmi reálny a čím skôr sa to naučíš vidieť ako Pavol, tým skôr budeš slobodný človek a tým skôr začneš proces podobania sa na Ježiša. Ak sa budeš starať len o svoj výzor, fajn, budeš pekný. Ak sa budeš starať o svoju dušu, budeš charizmatický a bohatý človek, ktorý má čo ponúknuť svojmu okoliu. Pozor, výzor dôležitý je, ale duchovná osobnosť je milión krát dôležitejšia.

Naučiť sa túto lekciu nie je vôbec jednoduché. Otvára totiž iný svet. Svet slobody a hodnôt. Napríklad aj svet Božieho kráľovstva...

E.

Požehnanie cez myseľ

Filipským 4:8-9: "A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. Napokon, bratia, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné.“

Ako kazateľ, rád žehnám. Žehnať môže kresťan, ktorý chodí v poslušnosti voči Božiemu slovu a žije v kontexte cirkvi. Žehnanie je v zhromaždení Božieho ľudu, pre zhromaždenie Božieho ľudu a cez zhromaždenie Božieho ľudu. Prečo to spomínam? Pre dve veci. Prvá: Boh chce požehnávať svoje deti, aby cez svoje deti, žehnal ďalej naše susedstvá, sídliská, mestá. Druhou je, že vidím dychtivú túžbu ľudí po Božom požehnaní. Myslím na spaľujúcu túžbu ľudského srdca po požehnaní od Večného, Mocného, Záchrancu a Lásky. Našim Záchrancom je Ježiš. „Ešte nie“ veriaci to požehnanie hľadajú inde (často aj veriaci).

Boh chce žehnať a na druhej strane je človek, ktorý po požehnaní túži. Som veľmi rád, ak som do toho zapojený...

Náš biblický text je žehnanie. Žehnanie podľa Biblie má veľký súvis s rozumom, mysľou. Boh, ktorý prevyšuje naše rozumy dá pokoj, mier, ochranu našim srdciam a mysli-rozumu. Tieto dva ľudské duševné zdroje rozhodujú o všetkom. O tom, či budeš radujúci sa človek, alebo depresívny. O tom, či budeš mať potešenie v hriechu a preto hrešiť, alebo hriech budeš nenávidieť. O tom, či sa budeš vedieť ovládať, alebo nejaké pudy budú ovládať teba.

To ale nepríde samo od seba. Boh žehná a my požehnanie vierou prijímame. Identifikujeme sa s ním a pevne ho včleňujeme do svojho života. O tom, ako sa to deje hovorí verš deviaty. „Upriamte svoju myseľ na... pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté... cnostné...“ Našu myseľ na 90% upriamujeme očami. Hrôz okolo nás je príliš veľa. Máme do nich prinášať pokoj a nádej.

Zváž, aké príbehy vpúšťaš do svojej mysle. Zváž, či chceš žehnať, alebo sa ďalej motať, ako zombík.

E.