štvrtok, 31. marca 2011

Cesta od zrkadla...

Pohľad do zrkadla. Odchádzam od neho smiešnejší... odchádzam od neho upravenejší.

1.Jánov list 1:9: „Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“

Je jeden kreslený vtip o tom, ako seba vidí v zrkadle muž a ako žena. Humorne vykresľuje pravdivý stav a psychiku muža a ženy. Muž pred zrkadlom. Reálne taký biely chlpatý suchárik. Napína s potmehúnskym úsmevom svaly a v zrkadle vidí svoje bojovno-víťazné grimasy a telo Johna Ramba či Bruca Lee-ho. Žena pred zrkadlom. Normálna, krásna, štíhla alebo normálne štíhla žena. Pozerá sa do zrkadla s unudene smutno-nešťastným pohľadom a hovorí si: „Pribudli mi ďalšie šunky... Tu musím zhodiť... tam musím zhodiť...“

Muž vidí Ramba a žena šunky z Tesca. Pravda je ale iná. Je buď lepšia alebo horšia. V zrkadle vidíme často to, čo chceme a nie to, čo tam je. Aký je však reálny pravdivý pohľad na seba v zrkadle? Kedy a prečo sa do zrkadla pozeráme? Ak mám špinavú tvár a mastné vlasy, tak mi je zabijácky Rambov pohľad na úplnú figu. Zrkadlo, pravdivý obraz môjho stavu by mal fungovať pre niečo iné, ako pre humorný sebaklam. Mal by viesť k tomu, aby som zmenil to, kde je problém. To znamená, že ak som špinavý, umyjem sa. Ak mám mastné vlasy, umyjem si ich. Ak mám špinavé tričko, prezlečiem sa. Ak mám „šunky“, začnem cvičiť... Alebo budem naďalej vidieť Bruca Lee-ho a moje okolie bude vidieť vo mne pubertiaka.

Pohľad do zrkadla má viesť k náprave. Má viesť k normálu. Má viesť k radostnej zmene. Má viesť k pravdivej reflexii po ktorej som iný, lepší, šťastnejší, spokojnejší. Z tohto dôvodu nie celkom rozumiem tomu, keď sa niekto bojí seba nazvať hriešnikom, aj keď je to nič viac, ako pravdivý stav.

Biblia hovorí, že úprimný hriešnik odchádza s Bohom, ako Božie dieťa. Ten, kto seba vidí reálne, že má problém, tak odchádza s Bohom, s ktorým má východiská. Ten, kto si uzná svoje skazené srdce, odchádza s Bohom, ktorý mu tsrdce úplne zmení. Úprimné stretnutie s Ježišom nevedie dole ale hore, od nikoho k niekomu, od slabocha k silnému, od strateného k nájdenému. Nepoznám Ježiša, ktorý viac deptá. Poznám biblického Ježiša, ktorý dáva úplne nový život, nový štít, nové začiatky. Pre toto musím biblického Ježiša milovať. Dal za mňa svoj život, aby som mohol začať odznova.

Začni odznova aj Ty. Začni život s odpustenými hriechmi. Začni svoj život s očisteným registrom svojho svedomia. Začni svoj zmysluplný život. Poď k novému začiatku, poď k Ježišovi.

E.

pondelok, 28. marca 2011

Mám problém

Neklam sa viac.

Rimanom 7:14b-15: „ ...ale ja som telesný, predaný do otroctva hriechu. Veď ani nerozumiem, čo robím. Nerobím totiž to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. "

V nedeľu sa menil čas. Posúvali sme sa o hodinu dopredu, čo malo za následok, že sme do nedele rána spali o hodinu menej. V sobotu večer som sa vrátil domov zo Žiliny o 23:20. Trochu sme sa s manželkou rozprávali a zaspal som okolo 0:45. Budík na nedeľu ráno som si dal na 5:00 (na 4 hodiny spánku), lebo som si ešte potreboval dokončiť kázanie. Keď zazvonil, prepol som budík na 5:30, neskôr ešte raz na 6:00. Po 5 hodinovom spánku a náročnom víkende som v pondelok ráno zopakoval scenár. Dva krát som vypol budík... Nemal som silu vstať kedy som potreboval.

No dobre. Táto situácia je veľmi logická a nevidím na tom nič nenormálne, či zlé. Chcem naznačiť iné, že nie vždy robíme to, čo chceme. Nie všetko však je také „nevinné“, ako ranné vstávanie. Sú aj vážnejšie veci. Zdanlivo nechceš, ale stane sa. Zdanlivo chceš prestať fajčiť, ale stane sa, že nevieš. Zdanlivo chceš prestať s pornografiou, ale nedokážeš to. Chceš mať usporiadané myšlienky, ale pritom neovládaš svoju perverzitu. Nechceš mať stresové dni, ale si v časovom chaose. Chceš mať dobré vzťahy, ale zisťuješ, že s tebou plno ľudí nechce nič mať. Chceš byť pokojný, ale ti je na zvracanie z toho - alebo sa kocháš v tom, ako si rozčúlil svojho blízkeho človeka. Chceš mať veci pod kontrolou, ale zisťuješ, že ony majú pod kontrolou teba. Chceš byť vážny, ale zisťuješ, že si smiešny. Chceš mať usporiadaný život, ale zisťuješ, že je ako hrad z piesku. Takto si to nemyslel... ale takto žiješ. Zdanlivo nechceš ubližovať druhému, ale zisťuješ, že ubližuješ. Nechceš byť hyenou... ale zisťuješ, že ňou si.

Raz v anglických novinách predložili dilemu s veľkou filozofickou otázkou (1910): „Kde je problém s týmto svetom? Kde je problém s ľudstvom, že sa správa tak deštrukčne?“ Podotýkam, že to bolo pred dvomi svetovými vojnami. Filozof G.K.Chesterton reagoval článkami, kde jednou z ústredných myšlienok bola: „Ja som problém...“.

Kámo, ako by to povedal Rytmus: „starý..“, máš problém. Moje a tvoje srdce je problém. Je tam plno dobrého, ale problém je s jadrom. Nerobíš dobro, ktoré... možno chceš. Nikoho nezaujíma to, či snívaš o svetovom mieri, ak svojho priateľa, priateľku, rodiča, kolegu, deti ponižuješ. Nikoho nezaujímajú kecy o ochrane zvierat, ak si ochotný podvádzať a zneužívať dôveru svojich najbližších, svojho partnera či detí. Nikoho nezaujíma tvoj úsmev, ak sa smeješ z bezbranných. Nikoho...

Ja mám problém, ty máš problém. Otvorme oči. Neklamme sa viac.

Je to bolestivá pravda, ale ty nie si len obeťou spoločnosti. Si plnohodnotný človek, ktorý si za seba zodpovedný. Nie si decko.

Viem, že existuje možnosť hlbokej premeny tvojho srdca. Nielen tomu verím, ale celý svoj život som vsadil na jednu kartu: zmena srdca je možná. Nie preto som kazateľom, aby som mal dobrý život. Kazateľom som sa stal IBA PRETO, lebo som presvedčený a zažil som, že zmena je možná. Začína však odložením hry na schovávačku. Prestaňme sa hrať, že nemáme problém.

E.

utorok, 22. marca 2011

Šmýkaj sa hore, nie dolu


Musí existovať niečo silnejšie, ako šmýkať sa dolu kopcom.

Rimanom 5:8: „No Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni."

Keď som zadal slovo „hriech“ do biblického vyhľadávača, tak mi ukázalo, že priamo tento termín sa nachádza v Biblii 391 krát. Ak by sme k tomu dodali slová, ako „hriešny“, tak by sme si mohli pridať ďalšie desiatky. Ak by sme pridali slová, ako sebectvo, zlo, nenávisť, vzbura, pýcha – teda nejaké konkrétne prejavy hriechov či hriešnosti, tak by sme sa veselo dostali nad 600.

Otázka je, prečo tomu tak je. Iste, dôvodov je viac, ale pozrieme sa na dva z nich. Prvým je, že Biblia chce strašiť ľudí peklom. To znamená, že Boh (ak vôbec existuje) je nejaký divný a chce našu čistú, nepoškvrnenú myseľ zašpiniť hlúpym strachom, aby sme sa ho báli. Toto je častý argument ľudí, ktorí kritizujú cirkev, ktorá manipuluje ľudí, aby sa báli. Potom, aby prišli na kolenách k cirkvi s prosbou o pomoc. Ja tomuto argumentu rozumiem a nemôžem povedať, že cirkev má čistý štít. Cirkev je niekedy divná a robila a robí chyby za ktoré sa často hanbím a je mi z toho zle. Hovorím teraz o spôsobe manipulatívneho zastrašovania.

No, je tu aj iná možnosť o ktorej verím, že je pravdivá a reálna. Tou je, že preto Biblia a Boh hovorí veľa o hriechu a hriešnosti, lebo je to pravdivý stav našich sŕdc, duší, životov a Boh nám s tým chce pomôcť. Niektoré detaily rozoberiem v nasledujúcich raňajkách. Teraz chcem zdôrazniť to, že nám s tým Boh chce pomôcť. Preto teda o tom Biblia toľko hovorí, aby sme tam našli vyslobodenie z našich zvrátených a často doničených sŕdc. To nie je len o hriechu ako takom, je to o tom, že my sme do neho úplne namočení. Každá časť našej osobnosti: naše túžby, naše milovanie, naše slová, naše každodenné aktivity, naše oči, naša myseľ je hriechom ovplyvnená a pokazená. Vôbec vôbec nehovorím o totálnom zle. Hovorím o poškodení, o pokrivení s ktorým si nevieme rady a prečo musí prísť pomoc z iného sveta, ktorá je silnejšia, ako zákon hriechu, ktorý nás stále ťahá dolu kopcom.

Tá moc je Božia láska a kríž, ktorá vzala naše hriešne skutky a zákon hriechu-naše otroctvo, ktoré nám nedovolí ísť v živote správnym smerom. Dokonca, je to práve hriech, ktorý ti nedovoľuje, aby si sa naplno tešil zo života. Je to práve hriech, ktorý ťa núti robiť veľmi divné veci, aby si bol aspoň trochu šťastný. Nie je možné sa samému vymaniť z tohto bludného kruhu.

Musí prísť niekto väčší. Niekto, kto hriech pozná, zažil jeho silu a porazil ho. Ježiš prišiel, aby tento náš problém dokonale vy-riešil. Kámo, je tu iná nádej a sila. Dá sa šmýkať hore kopcom. Ale len s Ním a vďaka Nemu.

E.

štvrtok, 17. marca 2011

Život, ktorý bolestivo zachraňuješ


Hriech je realita s ktorou si nevieme rady, ale utekáme od neho ako vo sne – nikde.

Lukáš 5:8b: „...padol Ježišovi k nohám a povedal: Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek."

Hriech je slovo, ktoré sa aj ja sám bojím vyslovovať. Poviem ti jeden paradox. Hriech, ako teologická téma a téma života patrí (nie JE ale patrí!) ku najhlavnejším témam o ktorých má kazateľ, farár v nedeľu alebo hocikedy hovoriť. Bojím sa však. Často, keď o hriechu musím hovoriť, sa zľaknem. Bojím sa toho, že človek, poslucháč v lavici vypne. Bojím sa toho, že niekto vstane a povie si... „tak toto je pre ľudí z 15.storočia“ a nepríde viac na bohoslužbu. Bojím sa toho, že keby som o hriechu rozprával, pokazím si vzťahy s ľuďmi, ktoré dlhodobo a ťažko budujem.

Nie je to sranda, ak mám byť verný pravde a Biblii. Ale budem to robiť. Budem o hriechu hovoriť. Pretože to potrebuješ. Musíš to počuť.

Hovoriť o hriechu je životne dôležité. Musíš počuť o svojom hriechu. Pre tvoj život je to dôležité. Môžeš sa pýtať: „Ale prečo je to pre mňa také dôležité? Veď ma nepoznáš? Je toľko zlých vecí na svete, ja chcem počuť dobré veci! Prečo by som sa mal šptrať vo svojom vnútri? ...“ Môžeš mať a môžeme mať stovky argumentov, prečo nehovoriť o hriechu. Ak však poslúchneš tie stovky argumentov a neurobíš nejaké kroky, ktoré môžu byť aj bolestivé, môže sa ti stať niečo oveľa oveľa horšie: Stratíš svoj život.

Chceš si život zachovať, ale strácaš ho. Chceš si život zachrániť, ale preteká ti pomedzi prsty. Budeš chcieť svoj život zachytiť, ale kým stlačíš svoje dlane, zmizne, ako sen. Ak len budeš bezhlavo behať svojim životom a užívať si ho, stratíš ho. Vieš čo je na tom najhoršie? Že vieš, že sa to deje. Práve teraz. Práve v tvojom živote. Vieš, že ti život, radosť, vášeň a zmysel života uniká. Vieš to a nemáš absolútne nič pod kontrolou. Vieš to a nevieš život zachytiť.

O hriechu musím a budem hovoriť z týchto dôvodov:
  1. Lebo o hriechu hovorí a rieši ho milujúci Boh
  2. Lebo vieš, že si hriešny, že to je pravda a musíš so sebou niečo robiť
  3. Lebo život si zachrániš, len v stretnutí medzi hriešnikom (ja, ty, všetci sme hriešnici) a Božou Show
  4. Lebo sa musíš zmieriť s nepriateľmi proti ktorým stále bojuješ

Máme program na najbližšie 2 týždne. Na konci cesty je „chválime sa nádejou na Božiu slávu.“ Rim 5:2

Zostaň so mnou. Možno niečo zachrániš. Možno si práve na toto čakal. Možno zachrániš svoj život a životy tých, ktorých si ťaháš ako prívesky...

Mám strach. Nádej je však väčšia.

E.

utorok, 15. marca 2011

Božia show a Stretnutie


Božia show a ty... Stretnutie, ktoré mení absolútne všetko. To je život.

Lukáš 5:8a: „Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal:..."

Minulý týždeň som kúpil manželke štyri lístky na koncert Zuzany Smatanovej v Lučenci. Manželka sa ma pýtala, že prečo som kúpil až štyri lístky?

Ja koncerty milujem. Milujem ich atmosféru. Milujem tú slávu, ktorá tam je. Celá atmosféra je nabitá niečím, čo sa nedá úplne presne popísať, ale paradoxom je, že nás ľudí nesmierne priťahuje. Sláva nás priťahuje. Nemusíme byť priamo aktérmi, stačí, že sme blízko. Len si predstav, že sa dostaneš na koncert U2, či Pink Floyd... Jasné, možno máš iné obľúbené kapely. V blízkosti hviezd, slávy je niečo nepopísateľné, čo nás ľudí priťahuje, naplňuje obrovskou radosťou a nebojím sa použiť aj frázu „privádza do tranzu...“ Sláva a človek, to funguje. Ide to dokopy. A predstav si k tomu, že by ťa Bono, DiCaprio či (hoci aj) Shakira, či Justin Bieber oslovil a pozval na večeru... Najprv odpadneš, potom ťa vzkriesia a potom si pôjdeš kúpiť niečo poriadne na seba.

Myslím, že by si na tú večeru asi nikdy nezabudol. Sláva a človek sa navzájom priťahujú. Stretnutie medzi týmito dvomi veličinami by som mohol nazvať: Mystika stretnutia? Mystika zážitku? Stretnutie dvoch túžob? To posledné stojí za zamyslenie a pre pochopenie svojej človečiny je podstatné. Ty a ja, my ľudia, sme pre slávu stvorení. Preto nás sláva tak priťahuje. Boh nás takto stvoril a je to práve preto, lebo nás On stvoril. Stvoril nás, aby sa stretávala Jeho sláva s našim človečenstvom. Nie je to len hocijaká sláva a hocijaké stretnutie dvoch úplne odlišných podstát a svetov. Je to hlboký zážitok, pre ktorý sme boli stvorení a pokiaľ ho neprežijeme, naše ľudské duše nebudú nikdy (s)pokojné. Opakujem: „Tvoja, moja, akákoľvek ľudská duša nebude naplnená a (s)pokojná, kým sa nestretne s Božou slávou.“ To stretnutie môže byť sprevádzané fyzickým tranzom alebo len tichou modlitbou. Mojim pozorovaním je, že ak sa stretáva Božia sláva s našou človečinou, tak to má rysy obrovskej bázne, duševného rozrušenia, dokonca tranzu, ale niektorí z vás môžete byť na takéto slová alergickí, preto to hovorím, len „ticho“. Takéto stretnutie však môže mať naozaj veľmi veľa rôznych foriem.

Keď Peter uvidel slávu Božiu v Ježišovi Kristovi, padol mu k nohám. Nebolo to posledný krát, ešte viac krát zažil podobné veci. Pri apoštolovi Petrovi sa stretla Božia sláva s človečenstvom. To nie je hanba, ale cnosť.

My sa bojíme, utekáme od Boha, lebo sa bojíme, čo nám ešte vezme. Sme tak hlúpi. Pritom, čo viac potrebujeme v živote ako stretnúť sa a žiť so slávnym Bohom? Otázka na zamyslenie... Videl si už slávu bez pompéznosti? Ja nie. Myslíš si teda, že Boh by chcel mať z teba chudáka? Nasledujem Ježiša 12 rokov, ale ešte som nevidel človeka, ktorý pri stretnutí s Božou slávou ostal chudákom. Práve naopak. Stopercentne naopak. Každý takýto človek ožil.

Žiješ?

E.

pondelok, 7. marca 2011

Božia show a Tvoje ústa


No buď ticho. Niekedy sa to nedá... a tak je to fajn.

Marek 7:36-37: „Ježiš im dôrazne prikázal, aby o tom nikomu nepovedali. Ale čím väčšmi im to zakazoval, tým viac to rozhlasovali a s nesmiernym údivom hovorili: Všetko robí dobre! Aj hluchým dáva sluch a nemým reč!"

Sú veci o ktorých sa nedá nehovoriť. Ja som typ človeka, ktorý sa s ľuďmi veľmi rád rozpráva. Teda, ak sú aspoň trocha prístupní a nepozerajú na všetkých ostatných ako na blbcov. S takými si nemám čo povedať. Ale k veci. Rád sa rozprávam. Nemám veľa tajomstiev a preto sa stáva, že niekedy poviem aj to, čo by som o sebe radšej povedal nemal. Nie každý sa rád rozpráva a nie každý rád rozpráva. Veľa vecí je daných našou osobnosťou, rodinným pozadím, možno traumami ako výsmech, alebo nejakou rečovou poruchou. Dôvodov môže byť mnoho.

Keď Ježiš chodil po zemi a uzdravoval, tak ho takmer nikto z ľudí, ktorým pomohol, neposlúchal. Dobre čítaj. Ježiš človeka nejako uzdravil – vrátil zrak, sluch, postavil ho na nohy, vzkriesil z mŕtvych, uzdravil z malomocenstva alebo uzdravil poškodenú ruku – čím mu veľmi pomohol. Navrátil ho do normálneho pracovného, rodinného, sociálneho a duchovného života. Zrazu stál pred Ježišom uzdravený človek a Ježiš mu prikáže niečo v zmysle: „nehovor o tom nikomu...“ Celá sranda je v tom, že takmer nikto z týchto ľudí Ježiša neposlúchol.

Sú veci o ktorých sa nedá nehovoriť. Nedá sa ostať ticho. Je strašne ťažké sa uzavrieť a nikomu nič nepovedať. Kedy je to, čo píšem, pravda? Ak ťa stretne niečo fantastické. Nie dobré, ale perfektné. Nie perfektné, ale fantasticky fantastické. V tomto bode chcem zastaviť. Čo najfantastickejšie si v živote zažil, čo si si nemohol nechať pre seba? Minule som písal o tom, že jednou z Božích základných vlastností, či prirodzeností je, že sa chce zjaviť. Chce ukázať celému svetu, čo všetko len On dokáže a kým len On je. Chce ukázať, ako je dokonalý a jedinečný.

My dnes musíme ľudí povzbudzovať, aby sa za Boha nehanbili. Kámo, ale otázkou tu nie je, prečo sa niekto za Boha hanbí, ale či sa dá hanbiť za život, ktorý sa stretol s Absolútnou Dokonalosťou, Mocou, Silou a Láskou, Odpustením všetkých hriechov – Božím Synom, Ježišom Kristom? Neviem, či sa vôbec dá ostať ticho a nepreukázať a nepovedať svetu, kto je Ježiš, ak si sa s Ním stretol. ...ak si sa s Ním stretol.

Stretni sa s Ježišom a budeš mať opačný problém. Ježiš Ti bude musieť povedať: „klídek, nemusíš hneď všetko vytrúbiť.“ Ako sa môže udiať táto zmena tvojho srdca a postojov? Keď sa stretne Božia sláva s našou hriešnosťou. No, viac o tom, v najbližších raňajkách.

E.