štvrtok, 30. decembra 2010

Ježiš superstar

Slávni ovládajú svet. Vyjdi z virtuálnej reality a pozri, kto je ozaj slávny. Pozri, kto slávny je hoden, aby mal slovo nad tým Tvojim svetom.

Skutky 2.33a: „Bol vyvýšený Božou pravicou...“

Odkedy bývam v Kalinove, tak nepozerám televízor. Mohli by sme si zaviesť anténu, aj sme sa o tom s manželkou niekoľkokrát rozprávali, ale takto sme sa rozhodli. Sme v Kalinove viac ako 2 roky a vidíme, že to bol dobrý krok. Jednou z vecí, prečo sme sa tak rozhodli je, že sa nepotrebujeme „debilizovať“ slávou ľudí. V poslednej dobe silno preráža televízny hit – túžba po ľudskej sláve. Rôzne šou, súťaže, hľadajú sa manželky... Všetky tieto programy majú spoločnú vec a to takú, že sa ľudia chcú ukázať Slovensku a svetu, že stoja za to. Byť trochu hviezdou, to je niečo. Byť na tej istej obrazovke ako Pitt, DiCaprio či Sandra Bullock. Tá obrazovka má silu v tom, že tí, ktorí tam sú, majú pocit, že svojou slávou ovládajú svet. Ale čuduj sa svete, majú pravdu. Státisíce, milióny, a dokonca viac ako miliarda ľudí to hltá, sú tými hviezdami fakt oslnení.

Tak sa stáva zvláštna vec. Hviezdou, vzorom, mienkotvorným človekom, vychovávateľom detí a ľudí sa nestávajú osobnosti, ktoré sú hodné nasledovania, ale ľudia, pre ktorých ich sexuálni partneri majú menšiu hodnotu, ako vlastné topánky. Vzorom, hviezdami, ktoré oslňujú milióny ľudí sa takto často stávajú ľudia, ktorí vedia máločo iné, ako sa správať IN a ukazovať polovicu svojich pŕs, či sexi úsmevy. Ja telku nekritizujem ako celok, som rád, že mnoho programov dokazuje, že nemám 100% - tnú pravdu. Hovorím iba o tom, aké hviezdy a príbehy nás oslňujú a tým „debilizujú“.

Ježiš nepotreboval televíziu, aby sa stal slávnym. Nepotreboval žiadne masové médiá, aby ukázal celému svetu svoju vyvýšenosť. Ježišovi stačilo žiť tak ako žil a robiť to, čo robil. O Jeho slávu sa postaral Boh. Napríklad tým, že sa verejne ozval a povedal všetkým ľuďom: „Toto je môj milovaný syn...“ Ježišova sláva bola založená na tom, že pred jeho príchodom boli stovky proroctiev o tom, ako zostúpi na zem Boh; ako príde medzi nás Záchranca ľudí; Kráľ našich duší a životov; Dieťa, ktoré prinesie mier medzi nezmieriteľných ľudí a podobne. Tých proroctiev, ktoré hovorili o príchode Ježiša sú v Starom Zákone desiatky až stovky.

A Ten prišiel. Keď sa narodil, tak celý zbor anjelov zostúpil na zem, aby spieval ohromujúcim hlasom: „Sláva Bohu na výsostiach...“ Keď žil, tak robil znamenia, démoni sa mu klaňali, uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych a hovoril slová s mocou, ktoré dávali srdciam život. Keď napoludnie (okolo 12 hodiny) na kríži zomrel, tak nastala úplná tma. Vstal z mŕtvych a chodil po zemi z deravými rukami a prebodnutým bokom. Potom ho Boh slávne vzal do nebies, aby si zasadol na nebeský trón. Ježiš bol a je slávnym. Jeho sláva sa nemusí dokazovať obrazovkami, ale životom, pravdivosťou a silou k tomu, aby menila mŕtve duše na živé, choré duše na zdravé, slabé duše na silné.

Máš odvahu pozrieť sa na niekoho, koho život bol a je slávnejší, ako život televíznej hviezdy? Máš odvahu zmeniť svoj pohľad na to, kto je Tvoja superstar? Nebojíš sa toho, aby Božia sláva naozaj oslovila Tvoje srdce?

Vkroč do dobrodružstva premýšľania o pravdivej Božej sláve.

E.

utorok, 28. decembra 2010

Vstanem

Stáť vzpriamený nie je jednoduché, ale aj na to si bol stvorený a máš k tomu podporu.

Filipanom 4:13: „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“

Skončili vianočné sviatky, včera som trochu popracoval, dnes som popracoval, nejak mi to však ide ťažko. Mám nejaký spomalený režim. Veľmi sa mi nechce. Nejaký som vyšťavený. Najhoršie je začať premýšľať. Ale musím. Ale sa mi nechce. Ide to ťažko. Niekedy, ako napríklad dnes mám pocit, že by som svoju prácu na tento týždeň vymenil za lúpanie zemiakov... Som strašne rád, že tieto chvíle nemám príliš často, ale niekedy, po náročnejších týždňoch či mesiacoch, prídu.

Máš niekedy podobné pocity aj Ty? Niekam sa schovať a neriešiť niektoré veci? Máš niekedy pocity, že nejak je toho veľa? Ani nevieš popísať, čo sa deje, ale povzbudenie neprichádza, posilnenie neprichádza? Nemáš ho odkiaľ vziať? Ono, niekedy to môže byť o to zložitejšie, že v tom nie sú len nejaké pocity o ktorých tu píšem, ale reálne životné situácie. Nejak nevieš pozitívne pohnúť svojimi financiami. Nejak sa nedarí presvedčiť ľudí okolo Teba, aby sa správali trochu normálnejšie. Nejak sa Ti nedarí presvedčiť seba samého/mú, že je všetko v Tvojom živote v poriadku.

Kto ma zdvihne? Kto ma posilní? Kto mi dodá odvahy, pozitívnu myseľ a silu?“ Jeden z dôvodov, prečo Ježiš prišiel na našu zem je, aby tieto naše povzdychy nešli do vzduchoprázdna. Môže sa zdať, že sa teraz bavíme len o nejakom potľapkaní po ramene a o lacnom potešení. Hovoríme však o pravdivých situáciách, ktoré si vyžadujú pravdivú pomoc. Sám apoštol Pavol, keď píše tieto riadky, sedí vo väzení. Čiže, my sa tu nebavíme len o nejakých blbých náladách, aj keď aj tie sú súčasťou našich životov. My sa bavíme o tom, že Ježiš prišiel, žil život na tejto zemi, aby mu rozumel, aby si aj Ty naozaj mohol vstať z tej zeme a vystrieť sa. Ježiš je ozajstnou podporou, aby si vážne mohol pozdvihnúť svoju hlavu a povedať svojej budúcnosti: „Idem dopredu!“ Tvojou a mojou podporou pre naše životy nie je talizman, či amulet, ale živý Boh, ktorý stojí pevne.

Si stvorený pre to, aby si stál vzpriamený. Ty to potrebuješ. Tvoje srdce to potrebuje. Tvoji blízki to potrebujú. Tvoji priatelia to potrebujú. Okolnosti, ktoré Ťa zdrvujú sú vážne, vôbec ich nepodceňujem. Preto potrebujeme niekoho, kto je mocnejší nad nimi.

Vzpriamujem sa vo viere, so slovami na perách a v srdci: „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ Viem, čo budú moje najbližšie kroky. Zajtra skoro ráno vstanem, pôjdem na dlhú prechádzku a porozprávam sa s Tým, ktorý ma posilňuje.

E.

sobota, 25. decembra 2010

Dar nad všetky dary

Rozbaľ si ten najkrajší a najhodnotnejší dar.

Lukáš 2:14: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje“ (ekum.preklad)

Veľmi rád premýšľam o ľuďoch. Mám rád Facebook. Viem, že veľa ľudí ho kritizuje a majú rozumné dôvody. Ja mám rád FB preto, lebo môžem vidieť Vaše tváre, myslieť na Vás a modliť sa za Vás. FB mi pripomína, čo je v živote to najdôležitejšie. Nie, nie je to ten FB samotný, ale sú to tí, ktorí vo svete FB sú. Sú to tie živé bytosti, ktoré Pán Boh tak miluje. Ste to Vy. Veľmi rád na Vás myslím a veľmi rád o Vás premýšľam.

Čo všetko sa dá o ľuďoch poznať a hovoriť? Možno sa ale pýtaš, čo to má spoločné s vianocami a darčekom? Práve to, že všetky veci Ťa omrzia. Všetky. Veci chytíš, pohráš sa s nimi, prečítaš knihu, pozrieš film a hotovo. Keby totiž vianoce boli o veciach, ktoré dostávame, tak nič moc. O tých veciach sa dá síce hovoriť, ale tie témy majú hranice a tým pádom aj vianoce o „veciach“ majú svoje hranice.

A teraz k podstate a o FB. Ak chcem myslieť na ľudí, tak je to úplne iné, ako keď myslím na veci. O ľuďoch sa dá premýšľať a mať s nimi vzťahy v podstate donekonečna. Ľudia sa vyvíjajú. Ľudia Vás neomrzia. Ľudia vytvárajú v nás emócie, vášne, radosti, bolesti, sklamania, ľudia sú život.

A preto sú vianoce nie o veciach, ale o živote. Na Božie vianoce sa preto neobjavujú veci, ale človek, dieťatko, pravý a dokonalý život. Vianoce sú o tomto živote. O Ježišovi. A čo sa dá o tomto Ježišovi povedať? Je to konečné, uzavreté, ako keby som popisoval veci? Nie. Dar, Ježiš, je veľmi bohatý. Preto ten zoznam, ktorý Ti prináša je len jemným odrazom toho, čo sa Ti na vianoce ponúka... ale aj to je nádhera.

  • Ježiš ťa spája s nebom
  • Ježiš ti prináša večnosť a teba prenáša do večnosti
  • Ježiš ti odpúšťa všetky tvoje viny a hriechy
  • Ježiš ťa spája s večným Bohom
  • Ježiš ti prišiel porozumieť
  • Ježiš prišiel, aby ti bol nablízku a dokonca, aby bol s tebou vždy, ale ešte viac, aby žil v tebe
  • Ježiš ti prišiel ukázať, aký je Boh
  • Ježiš prišiel, aby vzal, absorboval ako špongia všetko zlo, ktoré je v tebe a okolo teba
  • Ježiš prišiel, aby všetko toto zlo z tvojho života naveky odstránil
  • Ježiš prišiel preto, aby ťa stále dvíhal keď ty padáš
  • Ježiš prišiel, aby si mohol mať šancu na zmenu celého tvojho života dnes
  • Ježiš prišiel, aby ti dal nádej v beznádejných situáciách
  • Ježiš prišiel, aby si mohol zakúšať nadprirodzený život
  • Ježiš prišiel, aby ťa bolesti života nezničili, ale aby ich zničil práve On
  • Ježiš prišiel, aby sa tmy tvojho života zmenili na nekonečné a jasné svetlo
  • Ježiš prišiel, aby sa tvoje trápenia zmenili na radosti
  • Ježiš prišiel, aby si mal ozajstnú slobodu a aby nikto a nič nebolo tvojim otrokárom
  • Ježiš prišiel, aby bol obdivuhodným radcom tvojho života
  • Ježiš prišiel, aby bol tvojim mocným Bohom
  • Ježiš prišiel, aby priniesol pokoj, mier do tvojej duše a vzťahov
  • Ježiš prišiel, aby tvoj život niesol dobré ovocie
  • Ježiš prišiel, aby tvoj život mal zmysel

Je toho ešte stokrát viac. Toto všetko môžeš odkryť v najväčšom dare, ktoré ľudstvo mohlo poznať. Prajem Ti krásne sviatky s tým najkrajším darom pod stromčekom.

E.

štvrtok, 23. decembra 2010

Požehnané vianoce!

Prajem Vám krásne pravdivé vianoce.

Lukáš 2:14: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje“ (ekum.preklad)

Tak, a máme to tu zas. V roku je niekoľko silných udalostí, ktoré nám pripomínajú, že sme o rok starší... ako ten čas rýchlo letí... ako nemáme poriadok a musíme upratovať... koľko by sme potrebovali mať platy, aby boli vianoce, akosi, ehm, štedrejšie... reklamy, reklamy, reklamy... priania, vinšovačky pokoja, mieru, šťastia všetkým ľuďom na svete. Tak, a máme to tu zas. Vianoce sú azda najkrajším sviatkom roka a právom.

Máme však naozaj sviatok? Prežívame ho s takou radosťou, akou by sme chceli? Prinášajú nám vianočné sviatky naozajstný pokoj a radosť? Verte mi, že by som to každému z Vás veľmi veľmi prial! A milión násobne! Ale, je to realistické? Ak vinšujeme a želáme si pokoj a radosť pre celý svet, alebo stačí – pre náš svet, tak príde? Nie aj áno. Záleží od toho, akým smerom sa pozeráme, akým smerom sa pozerám ja a akým smerom sa pozeráš Ty.

Som kazateľ, ale to ste si asi už všimli a ak ste si to nevšimli, tak ste ma tým úprimne poctili. Mám tak, ako každý z Vás aj radosti aj starosti s vianocami. Jednou z mojich starostí je to, že si vianoce veľmi neužijem. Len tento „pokojný adventný týždeň“ kážem 5 a viac kázní... Proste, ak chcem, aby z mojich úst počas vianoc išlo viac, ako len vôňa vianočných koláčov a rybky, tak musím trochu pomakať. Ten budúci týždeň bude podobný. „Požehnané vianočné sviatky!“ Možno aj Ty musíš makať, ale inak. Premýšľaš, prečo si sám? Prečo máš viac stresov, ako radostí? Prečo musíš toľko pratať? Prečo musíš mať práve Ty menší plat, ako Tvoj sused a prečo to nie je naopak? Prečo musíš robiť to a to a ten vianočný pokoj neprichádza? Ak by sme pozerali na svoje životy a na vianoce z tohto uhla pohľadu, tak diky.

Je tu však aj iný uhol. Ten lepší. Ten trvácnejší. Ten, ktorý ostane aj keď príde realita prázdnej peňaženky po sviatkoch, či problémov s trávením, či klasické problémy s tým, kde zhodíš svojich 300 gramov navyše. Počas tohto adventu a vianoc som trochu viac premýšľania, rozjímania, štúdia, čítania venoval adventu a vianociam. Bol a je to čas, počas ktorého mi Pán Boh stále viac a viac otváral oči, aby mi ukazoval na silu, trvácnosť a zázrak vianoc. Boh mi ukazoval a ukazuje ten najväčší, najosobnejší, najsilnejší dar, ktorý sa vôbec na tejto zemi objavil. Bol to Boží Syn Ježiš Kristus, ktorý sa narodil ako človek. Boh navštívil moju, Tvoju, našu zem. Ja viem, všetci tú „rozprávku“ poznáme. Ak však ostane rozprávkou, tak tie najkrajšie vianoce nikdy nezažiješ. Ak sa ale táto pravda stane realitou Tvojho života, myšlienok, vzťahov, rodiny, tak Tvoje vianoce NIKDY NEPRESTANÚ.

Vďaka svojej práci som vianočnými sviatkami uchvátený.

Úprimne, s modlitbou, s vďačnosťou a bázňou voči Tvojmu životu Ti prajem nádherné a požehnané sviatky pri stretnutí sa s najväčším darom, Záchrancom Tvojho života. Prajem Ti krásne chvíle so svojimi priateľmi a rodinou.

Zajtra v zopár bodoch stručne popíšem, čo všetko priniesli a prinášajú vianoce s Ježišom.

E.

streda, 22. decembra 2010

Ježiš, fakt s tým niečo robíš? II.

Ježiš sa znížil k človekovi, aby sám vyriešil... viac zla, ako si to vieme predstaviť.

Izajáš 53:3-7: „Opovrhnutý a opustený ľuďmi, muž bolesti, ktorý poznal utrpenie, pred ktorým si ukrývali tvár, opovrhnutý, a my sme si ho nevážili. Naozaj, on niesol naše choroby a naše bolesti ho obťažili. My sme si mysleli, že je ranený, Bohom doudieraný a opovrhnutý. On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie. Všetci sme zblúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou, ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých. Bol trápený a on sa nechal ponižovať, neotvoril ústa, ako baránok vedený na zabitie; neotvoril ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom.“

Každý z nás má pred sebou jednu realitu života, ktorej neunikne. Aj keby sa na hlavu postavil, aj keby neviem čo urobil. Žiaľ. Aj keď by sme sa klamali, alebo robili čokoľvek, niektoré veci neskryjeme a my sa pred nimi neschováme. Nie je príjemné na nich myslieť a už vôbec nie o nich hovoriť, aj keď sú ľudia, ktorým to spôsobuje isté potešenie... o tom však inokedy. Úplne iné však je, že našim myšlienkam nie vždy vieme rozkázať. Keď sa pozrieme úprimnejšie a hlbšie do našich životov a sŕdc, tak zistíme, že nielen myšlienky sa nám veľmi ťažko ovládajú, ale dokonca aj naše pocity, či dokonca skutky. V predošlých „raňajkách“ som sa trochu nepríjemne zaboril do našich negatívnych oblastí života a neviem, ako to pôsobilo na Teba, ale na mňa trochu temne. Ale čo s tým? Akú máme šancu vymaniť, či vysporiadať sa so všetkým tým našim hriechom, bolesťami, chorobami, slabosťami, nemohúcnosťou, neschopnosťou, ranami života, minulosti, prítomnosti, beznádejnej budúcnosti...? Ach, stačí. Vieme o čom je reč. Čo teda s tým všetkým? Buď sa v tom tak trochu kocháme, alebo sa budeme tváriť, že zlo v nás a okolo nás nevidíme, alebo strčíme pred krutými pravdami života hlavu do piesku, či si zapcháme svoje životy rôznymi zátkami, iste tomu rozumieme, že toto nie je ktovie aký život. Ale nejak žiť musíme...

Prežiť sa „nejak“ bude dať, ale je toto život, ktorý sa oplatí žiť? No, neodbočujme.

Ak si si prečítal horný text, tak si si mohol všimnúť jednu zaujímavosť. Je tam veľa temnoty, hriechu, bolestí a relatívne málo pozitívnych vecí. Vieš prečo to je? Lebo Ježiš vzal na seba toho viac. Omnoho viac, ako si teraz vieme predstaviť a pripustiť. Vzal všetky zlé veci na seba. Vzal všetky zlé veci na seba. Neopakujem sa náhodou, ale preto, aby si si to dobre zapamätal. Ježiš nielen niesol Tvoje bolesti, hriechy, trápenia, choroby, rany života, ale ich vzal na seba. Ako by prišiel k Tebe a povedal Ti: „Daj mi svojich 300 kíl reťazí, ktoré si so sebou stále ťaháš.“ Ono, tých reťazí je viac, ako 300 kíl. A okrem toho, týka sa to státisícov, ba miliónov ľudí. Takže, je toho viac. Ježiš vzal toto všetko na seba.

A čo teraz? Čo s tými našimi ranami (a všetkým trápením) urobil? Vzal a vyniesol na to miesto, kam patria. Von za mesto. Preč od ľudí. Preč od života. Von z existencie, z civilizácie. Na kríž. Tam nechal pribiť všetko absolútne zlo Tvojho a môjho života. Toto tajomstvo vzatia Tvojich vín, slabostí, hriechov, a všetkého ostatného na kríž je obrovské. Nedá sa popísať na jednej stránke.

Teraz je pre Teba a pre mňa podstatné, že Ježiš všetko zlo na seba vzal. Všetko Tvoje zlo a dôsledky zla vyniesol na svojom krvavom tele na kríž a tupými klincami ich tam nechal pribiť. Prečo sa toľko trápiš nad temnotou? Lebo je jej v našich životoch a okolo nás strašne veľa. Prečo je v hornom Biblickom texte toľko temnoty, trápenia a hriechu? Lebo Ježiš vzal na seba a niesol veľmi veľmi veľa.

Čo to pre Teba a mňa znamená? Pozri, zahlaď sa, odovzdaj sa mu, otvor oči a začni dôverovať tomu, kto sa s krížom Tvojho zla, hriechov, trápení a bolestí pozerá teraz do Tvojej tváre a hovorí Ti: „Prečo to všetko chceš ďalej niesť? Prečo mi nedôveruješ, že ten TVOJ kríž nesiem ja? Ty viac neznesieš, Ja VIAC znesiem.“

Ježiš sa narodil a žil na tejto zemi, aby niesol a vyniesol všetko moje a Tvoje zlo na kríž.

E.

pondelok, 13. decembra 2010

Ježiš, fakt s mojim krachom niečo urobíš?

Ježiš sa znížil k človekovi, aby sám vyriešil ľudské čierne diery.

Izajáš 53:3-7: „Opovrhnutý a opustený ľuďmi, muž bolesti, ktorý poznal utrpenie, pred ktorým si ukrývali tvár, opovrhnutý, a my sme si ho nevážili. Naozaj, on niesol naše choroby a naše bolesti ho obťažili. My sme si mysleli, že je ranený, Bohom doudieraný a opovrhnutý. On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie. Všetci sme zblúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou, ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých. Bol trápený a on sa nechal ponižovať, neotvoril ústa, ako baránok vedený na zabitie; neotvoril ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom.“

Asi pred mesiacom som sa zúčastnil jedného duchovného cvičenia. Jednou z úloh, bolo napísať na polovicu papiera svoje dobré, silné stránky a na druhú svoje zlé, slabé a hriechy. Poviem Ti, nemám úlohy tohto typu rád. Som takej povahy, ktorý sa nerád nad sebou zamýšľa. Nerád sa v sebe šprtám. Nerád riešim seba, ani čo sa týka mojich silných, ani mojich slabých stránok. Najlepšie by bolo, keby ma neriešili ani ľudia (no žiaľ, tomu sa vyhnúť neviem), ale iba sám Boh. Hmm... To by bolo super jednoduché však? Ako by dopadol Tvoj papier? Prekonal som sa. Začal som o sebe uvažovať. Dokonca neviem, či som sa pritom mierne nezapotil a začal som písať. Čuduj sa svete, čo sa stalo. Začal som svojimi slabými stránkami, bolesťami, chorobami, hriechmi, zraneniami a nie a nie sa zastaviť. Nejak nasilu som to ukončil a prešiel som na tie dobré, silné, nádherné, kvalitné oblasti, inteligenciu, zdravie, asertivitu, sebavedomosť môjho nádherného života. Niečo sa tam síce objavilo, ale výsledok bol prekvapujúci. Hádaj aký. No, taký istý, ako to bolo u všetkých ostatných priateľov, ktorí boli so mnou. 65% papiera moje slabosti a 35% moje silné stránky. A pritom nie som žiaden melancholik! Nechcem si predstaviť, že by túto úlohu dostal sebahĺbavý človek, veď by na papieri mal možno len 10% svojich silných stránok!

Kámo, som taký rád, že sa tým nemusím ssstttrrraaaaššššnnnneeeee trápiť. Nie, nie preto, že by som bol slepý, to by mi nepomohlo. Ale je pravda, že tak mnohí z Vás, ktorí tieto riadky čítate (určite nie všetci a preto berte tento odstavec s rezervou), pred svojimi slabosťami, bolesťami, problémami a všetkým ostatným strkáte hlavu do piesku. Veď, čo iné s tým máte robiť?!

Buď to máš stále pred očami – čo prináša depresiu. Neodporúčam, aj keď viem, že sa to nie vždy dá dobre ovládať. Ďalej, môžeš sa tváriť, že ich nevidíš. V tomto prípade sa stane, že všetci okolo Teba vidia slepca, puka, či zraneného človeka, ale Ty sa považuješ za Brada Pitta či Angelinu Jolie. Ani to neodporúčam, lebo si budú ľudia o Tebe myslieť zaujímavé veci, ale dobré to nebudú. Tretia možnosť, ako sa postaviť voči svojim slabostiam, žiaľom a bolestiam je, že ich zametieš pod koberec. Aj to je spôsob! Stačí, ak sa vyspovedáš a pomodlíš 10 krát nejakú modlitbu. Alebo môžeš vstúpiť do nejakej sektičky a nechať si zatláčať korkové zátky do dier svojho života. A čo ak by si riadne zapil, či zamariškoval, či zasexoval tie svoje diery? Dobrý nápad však? Princíp zamietania svojich slabostí a bolestí pod koberec je vždy rovnaký! Má však malý háčik. Začne to tam plesnivieť, alebo si prilákaš zaujímavých hlodavčekov, ktoré Ti Tvoje rany budú krásne a ne-príjemne, pomaly nahlodávať.

Joj. Nedostal som sa k pozitívnym veciam. Vidíš, aké je hnusné, ak sa zahľadíš do svojich slabostí? Je možné ich brať vážne, ale pritom nezblbnúť?

No, nezblbol som, pretože mám nádej a moje slabosti niekto vzal a s nimi niečo urobil. Žiaľ, ak by som to písal dnes, tak by si „raňajky“ pre ich dĺžku nečítal. Ale, aj tento týždeň má viac dní, však? Zatiaľ je hore biblický text, kde je aj nádej. Odporúčam čítať ho a meditovať nad ním. K odpovediam spolu dôjdeme...

E.

piatok, 10. decembra 2010

Ježiš, fakt cítiš to čo ja?

Ježiš sa znížil k človekovi, aby sám niesol ľudské čierne diery.

Izajáš 53:3-7: „Opovrhnutý a opustený ľuďmi, muž bolesti, ktorý poznal utrpenie, pred ktorým si ukrývali tvár, opovrhnutý, a my sme si ho nevážili. Naozaj, on niesol naše choroby a naše bolesti ho obťažili. My sme si mysleli, že je ranený, Bohom doudieraný a opovrhnutý. On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie. Všetci sme zblúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou, ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých. Bol trápený a on sa nechal ponižovať, neotvoril ústa, ako baránok vedený na zabitie; neotvoril ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom.“

Máš niekedy otázky, prečo pri Tebe niekto nie je a dokonca keď to práve veľmi potrebuješ? Máš bolesť a nikto s Tebou. Máš trápenie a nikto pri Tebe. Máš starosti a nikto o Teba nezakopne. Znášaš rôzne bremená života a iní len kývnu plecom... „taký je život“. Iste to tak nie je vždy, ale žiaľ niekedy je to častejšie, ako by sme chceli. Iná vec je, že fakt sú niektoré veci, ktoré musíš sám niesť a iní Ti v tom naozaj nemôžu pomôcť. Napríklad, ak si sám chorý, tak to nikto za Teba neprevezme. Máš hriechy, určité čierne diery v srdci, ktoré pohlcujú radosť z Tvojho života a tiež zisťuješ, že prítomnosť iných Ťa síce poteší, ale nerieši problémy.

Práve v tomto je Boh Ježiš veľmi výnimočný. V podstate nemá dvojníka, páru, podobného nikoho na svete. Len si predstav, že zostúpil z nebeského trónu. Boh, cez ktorého bolo všetko stvorené. To, že zostúpil na túto zem, ako krehké dieťa je jedna vec. Ale čo urobil? (viem, že sa to celé zdá byť filozofické, ale prosím, skús sa trochu sústrediť na to, čo teraz napíšem, lebo toto je z celého kresťanstva asi to najdôležitejšie) Boh prišiel, aby bol viac, ako pri Tebe. Boh zostúpil do Tvojho sveta, aby bol viac, ako s Tebou. Viac, ako Tvoj pomocník. Viac, ako podporovateľ. Viac, ako sila k životu. Viac, ako učiteľ života. Ešte by som mohol veľa menovať a všetko toto platí, ale Ježiš je viac!

Ježiš prišiel, aby žil Tvoj život. Aby niesol Tvoje bolesti, Tvoje choroby, Tvoje pády, Tvoje čierne diery srdca, Tvoje trápenia. Neprišiel len, aby bol pri Tebe, ale aby žil Tvoj život. Prišiel sa s Tebou naplno stotožniť. Znamená to, že ak Ty trpíš, Ježiš trpí s Tebou. Ak si Ty chorý, Ježiš trpí túto chorobu s Tebou. Nie je vedľa Teba, je v Tebe a Ty v Ňom. Ak Ty hrešíš a zraňuješ seba, svojich blízkych, tak toto všetko sa deje aj Ježišovi. Všetko, absolútne všetko, čo žiješ a kde dostávaš rany – tie rany sa objavujú na Ježišovom tele!

Ježiš prišiel, aby žil Tvoj život. Ak máš trochu času, skús ešte raz prečítať biblický text hore. Na ďalších raňajkách budem hovoriť, prečo to je dôležité vnímať a aký má táto realita vplyv.

E.


Ak by mal niekto z vás záujem o detailnejšie informácie o našej službe - práci na novej komunite evanjelia v Košiciach, napíšte mi na e-mail: mozaikakosice@gmail.com . Môžem vám potom posielať aj pravidelné info.

utorok, 7. decembra 2010

Bože, naozaj Ťa môžem vidieť?

Ježiš sa ponížil na našu úroveň, aby nám ukázal Boha Otca v akcii.

Ján 14:8-9: „Ozval sa Filip: Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí! Ježiš mu povedal: Filip, toľký čas som s vami a nespoznal si ma? Kto videl mňa, videl aj Otca. Ako to, že teraz hovoríš: Ukáž nám Otca?

Ježiš prišiel na zem, aby nám ukázal, aký je Boh. Prišiel sa k ľuďom, k Tebe a ku mne tak priblížiť, aby si mohol vidieť Božiu lásku, Božiu milosť, Božiu dobrotu, Božiu spravodlivosť a mnoho iných vecí. Áno, používam pojem: „Aby si mohol vidieť...“. Nie je práve toto moje vyjadrenie v rozpore s vierou? Nie je práve toto vyjadrenie v rozpore s tým, že Boh je neviditeľný? Že Boha si vlastne môžeme len predstavovať...? Že každé náboženstvo si ho inak predstavuje...

Otázok môže byť veľa. Povedať, že Boh prišiel, aby si ho videl, znamená, že je nejaký. Znamená to, že je taký a má nejaké jasné vlastnosti a z toho vyplýva, že nemôže byť iný. Len to domysli do dôsledkov. Ak je Boh, Stvoriteľ sveta, Mocnosť nad všetky mocnosti, Najslávnejší, Večný a pod. a Ježiš povie: „Ak vidíte mňa, vidíte Boha Otca...“ (+ dosvedčuje to mnoho ďalších biblických textov) znamená to, že Ježiš je ten istý Boh o ktorom celý čas hovoríme. Znamená to však aj to, že neexistuje iný Boh ako je ten, ktorého nám zjavuje Ježiš.

Teda ešte raz. 1)Ježiš je Boh. V Ňom vidíme dokonalého Boha Otca. 2)Nijaký iný Boh neexistuje, ako ten, ktorého nám Ježiš zjavuje. Nijaký iný Boh neexistuje, ako je Ježiš.

Viem, že to vyzerá byť dosť radikálne. Znamená to, že sa iní mýlia...? Že Ježiš nemohol byť len človek, ako ho popisuje Dan Brown vo svojich „geniálnych“ knihách, ako sú Da Vinciho kód, či Anjeli a Démoni...?

Áno, ak uznávaš, že v Ježišovi je Boh Otec a On sám je Bohom, teda, ak Ježiša nepovažuješ za klamára či psychopata, tak z negatívneho hľadiska je to tak, že iní sa vedome či nevedome mýlia.

Dôležité však nie je poukazovať na omyly druhých. Toto nie je mojim cieľom! Chcem milovať a Ježiš miluje všetky skupiny ľudí aj z iných kultúr, náboženstiev a názorov! Teda, nie je cieľom znižovať iných.

Dôležitosť toho, že Ježiš je Boh a v Ježišovi vidíme Boha nebeského je pozitívny fakt. A to taký, že ak hľadáš Boha, môžeš ho nájsť, lebo Ježiš sa k nám, ku mne a k Tebe priblížil. Ježiš sa pred Tebou neskrýva. O Ježišovi máme kvalitné, osvedčené a pravdivé záznamy. Ježiš sa nám ukázal a v Ňom aj náš Stvoriteľ neba a zeme, Teba a mňa.

Áno, Boha môžeš spoznať! Spoznávaj Ježiša a budeš spoznávať, aký je Boh. Je to málo? Ako sa Boh mohol lepšie ukázať celému svetu, Tebe a mne, ak to, čo už urobil nestačí? Ako sa môže Boh viac zjaviť celému svetu, ak nestačí, že Jeho Syn Ježiš Kristus prišiel, desiatky tisíc ľudí ho videlo, a prehlásil: „Ak vidíš mňa, vidíš Boha Otca.“

K tomu, aby sme spoznali Boha, Ježiš nielenže stačí, ale môžeme poznať aj úplne, teda tak, ako je toho človek vôbec schopný.

E.

piatok, 3. decembra 2010

Bože, mám na Teba jednu „blbú“ otázku

Ježiš sa ponížil na našu úroveň, aby nám odpovedal na naše „blbé“ otázky.

Ján 14:8-9: „Ozval sa Filip: Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí! Ježiš mu povedal: Filip, toľký čas som s vami a nespoznal si ma? Kto videl mňa, videl aj Otca. Ako to, že teraz hovoríš: Ukáž nám Otca?

Nie, nie si blbý. Plno ľudí má otázky typu: „Prečo sa nám Boh zreteľne neukáže?“ Ak ju máš niekedy aj Ty, tak to je v poriadku! To len dokazuje, že Tvoje mozgové závity pracujú. Otázku, či vôbec rozmýšľaš by som mal, ak by si sa nepýtal: „Prečo sa teda Boh neukáže?“! Nie si blbý, ani drzý, ak túto otázku máš! Dokonca, to nie je ani hanba. Skôr je hanba, ak Ti nejaký duchovný, kňaz či „superkresťan“ povie: „Nepýtaj sa túto blbú otázku. Všetko je len o tom, či veríš...!“ To by znamenalo, že máš veriť a nevedieť? Veriť a nepýtať sa?

Ja som kazateľ. Kážem, stretávam sa s ľuďmi, rozprávam s nimi. Ak by som mal ľudí, ktorým slúžim a nekladú mi nepríjemné otázky, ale chcú len slepo veriť, tak by som bol veľmi nešťastný. To by znamenalo, že si okolo seba zhromažďujem intelektuálne vypnutých ľudí. Kámo, tak o tomto cirkev nie je. Kazateľ si okolo seba nemá zoskupovať intelektuálnych mrzákov (aj keď aj takí sú a nesmejem sa z nich!), ale by mal byť pripravený na otázky, ktoré sú ťažké, ale pravdivé.

Lebo život je pravdivý a... ťažký. Cirkev je o ľuďoch, ktorí sa pravdy a bremien neboja. Žeby si preto nechcel chodiť do cirkvi, lebo sa bojíš zodpovednosti a pravdy? Myslím, že mnohí z Vás, ktorí tieto slová čítate, ste práve takýto ľudia. Možno sa bojíš klásť nepríjemné, ale pravdivé otázky, lebo by Ťa pravda prekvapila. Možno sa bojíš byť zodpovedný, lebo by si sa stal chlapom.

Chcem Ti vážne povedať: Ak Ťa napadajú zdanlivo blbé otázky, nie si blbý, ale sa stávaš poctivým človekom voči sebe a voči Bohu. Týmto sa stávaš hrdinom.

Predstav si, že jeden z tých, ktorí boli s Ježišom, Bohom takmer tri roky, mu dal takú blbú otázku... „Ježiš, ukáž nám Boha Otca...“. To je, akoby si bol tri roky na elektrotechnickej škole, so zameraním na telekomunikácie a po troch rokoch by si sa opýtal učiteľa: „A kedy nám ukážete, ako funguje telefón?“ Samozrejme, aj systém, ktorým Ťa v škole učili mohol byť fakt od veci. Polož si však ruku na srdce, nebol si mimo celý ten čas Ty?

Áno, Ježiš by sa mohol pozrieť na apoštola Filipa ako na blbečka, ale neurobil to. A vieš prečo? Lebo preto prišiel, aby nám, ľuďom dával odpovede na naše blbé otázky. Ježiš sa na Teba chce s láskou pozrieť a povedať Ti: „Urob si čaj. Sadni si do kresla a poďme spolu konečne hovoriť.“

Máš odvahu využiť možnosť, ktorú Ti Ježiš ponúka, aby si sa posunul v živote ďalej?

E.