Izajáš 53:3-7: „Opovrhnutý a opustený ľuďmi, muž bolesti, ktorý poznal utrpenie, pred ktorým si ukrývali tvár, opovrhnutý, a my sme si ho nevážili. Naozaj, on niesol naše choroby a naše bolesti ho obťažili. My sme si mysleli, že je ranený, Bohom doudieraný a opovrhnutý. On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie. Všetci sme zblúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou, ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých. Bol trápený a on sa nechal ponižovať, neotvoril ústa, ako baránok vedený na zabitie; neotvoril ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom.“
Asi pred mesiacom som sa zúčastnil jedného duchovného cvičenia. Jednou z úloh, bolo napísať na polovicu papiera svoje dobré, silné stránky a na druhú svoje zlé, slabé a hriechy. Poviem Ti, nemám úlohy tohto typu rád. Som takej povahy, ktorý sa nerád nad sebou zamýšľa. Nerád sa v sebe šprtám. Nerád riešim seba, ani čo sa týka mojich silných, ani mojich slabých stránok. Najlepšie by bolo, keby ma neriešili ani ľudia (no žiaľ, tomu sa vyhnúť neviem), ale iba sám Boh. Hmm... To by bolo super jednoduché však? Ako by dopadol Tvoj papier? Prekonal som sa. Začal som o sebe uvažovať. Dokonca neviem, či som sa pritom mierne nezapotil a začal som písať. Čuduj sa svete, čo sa stalo. Začal som svojimi slabými stránkami, bolesťami, chorobami, hriechmi, zraneniami a nie a nie sa zastaviť. Nejak nasilu som to ukončil a prešiel som na tie dobré, silné, nádherné, kvalitné oblasti, inteligenciu, zdravie, asertivitu, sebavedomosť môjho nádherného života. Niečo sa tam síce objavilo, ale výsledok bol prekvapujúci. Hádaj aký. No, taký istý, ako to bolo u všetkých ostatných priateľov, ktorí boli so mnou. 65% papiera moje slabosti a 35% moje silné stránky. A pritom nie som žiaden melancholik! Nechcem si predstaviť, že by túto úlohu dostal sebahĺbavý človek, veď by na papieri mal možno len 10% svojich silných stránok!
Kámo, som taký rád, že sa tým nemusím ssstttrrraaaaššššnnnneeeee trápiť. Nie, nie preto, že by som bol slepý, to by mi nepomohlo. Ale je pravda, že tak mnohí z Vás, ktorí tieto riadky čítate (určite nie všetci a preto berte tento odstavec s rezervou), pred svojimi slabosťami, bolesťami, problémami a všetkým ostatným strkáte hlavu do piesku. Veď, čo iné s tým máte robiť?!
Buď to máš stále pred očami – čo prináša depresiu. Neodporúčam, aj keď viem, že sa to nie vždy dá dobre ovládať. Ďalej, môžeš sa tváriť, že ich nevidíš. V tomto prípade sa stane, že všetci okolo Teba vidia slepca, puka, či zraneného človeka, ale Ty sa považuješ za Brada Pitta či Angelinu Jolie. Ani to neodporúčam, lebo si budú ľudia o Tebe myslieť zaujímavé veci, ale dobré to nebudú. Tretia možnosť, ako sa postaviť voči svojim slabostiam, žiaľom a bolestiam je, že ich zametieš pod koberec. Aj to je spôsob! Stačí, ak sa vyspovedáš a pomodlíš 10 krát nejakú modlitbu. Alebo môžeš vstúpiť do nejakej sektičky a nechať si zatláčať korkové zátky do dier svojho života. A čo ak by si riadne zapil, či zamariškoval, či zasexoval tie svoje diery? Dobrý nápad však? Princíp zamietania svojich slabostí a bolestí pod koberec je vždy rovnaký! Má však malý háčik. Začne to tam plesnivieť, alebo si prilákaš zaujímavých hlodavčekov, ktoré Ti Tvoje rany budú krásne a ne-príjemne, pomaly nahlodávať.
Joj. Nedostal som sa k pozitívnym veciam. Vidíš, aké je hnusné, ak sa zahľadíš do svojich slabostí? Je možné ich brať vážne, ale pritom nezblbnúť?
No, nezblbol som, pretože mám nádej a moje slabosti niekto vzal a s nimi niečo urobil. Žiaľ, ak by som to písal dnes, tak by si „raňajky“ pre ich dĺžku nečítal. Ale, aj tento týždeň má viac dní, však? Zatiaľ je hore biblický text, kde je aj nádej. Odporúčam čítať ho a meditovať nad ním. K odpovediam spolu dôjdeme...
E.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára