pondelok 29. novembra 2010

Hej Bože, rozumieš mi vôbec... ?!

Ježiš sa ponížil na našu úroveň, aby nám porozumel.

Žalm 23:3: „Obnovuje mi život...“

V posledných „raňajkách“ som otvoril tému o tom, že Boh Ježiš sa ponížil na ľudskú úroveň preto, aby nám rozumel. Aby porozumel mojim, Tvojim, našim bolestiam, depresiám, ťažkostiam.

Nie je nič a nie je žiadna temná stránka Tvojej duše a Tvojho života, ktorej by Ježiš nerozumel, neprecítil, neprežil ju. Prečo to je tak dôležité vedieť? Lebo jedine vtedy môže byť Ježiš pre mňa, pre Teba a pre človeka dôveryhodným, ak vieme, že nám rozumie. Veď si len predstav, že by chcel niekto niečo od Teba a pritom nevie, aké to je pre Teba ťažké. To by bolo nielenže zlé, ale aj nemorálne!

Preto sa Ježiš potil v Tvojom tričku, prežíval Tvoju tmu a depku, na Jeho tele tiekla aj Tvoja krv. Kámo, ak tu je niekto, kto Ti rozumie, tak je to Ježiš. Kráľ a Boh zostúpil z nebeských výšin, aby Ti porozumel. Bohu veľmi záleží na tom, aby Ti rozumel.

Niekedy mám ťažké chvíľky. Nie som melancholický, či depkový typ. Som skôr optimista, cholerik a perfekcionista s veľkými cieľmi. To ma však niekedy dovedie do riadnych problémov a temnôt duše. Prečo? Jednoducho preto, lebo jednak vyzerám pred ľuďmi ako magor a jednak preto, lebo svet okolo nás NIE JE optimistický a veci neidú tak, ako by mali. Život prináša mnohonásobne viac problémov a bolestí, ako by som si to chcel a vedel predstaviť. Skrátka, aj ja sám prechádzam temnými údoliami života. Niekedy je to dosť ťažké, však to poznáš.

Nejak inštinktívne som sa naučil v týchto chvíľach dve veci, ktoré ma z tohto stavu dvihnú. Tá prvá je, že vždy mám jedného priateľa, spovedníka, ktorému vtedy zavolám, alebo sa s ním stretnem. Nie je to hocikto. Je to človek, ktorý si v živote niečím preskákal a nezrútil sa z toho. Je to väčšinou asi o 10 rokov starší človek rovnakého pohlavia ako ja. To je dosť podstatný detail, ak si nechcem zničiť manželstvo... Je to človek, ktorému dôverujem, že ak mu niečo poviem, tak sa z toho nebude smiať, nenazve ma debilom, alebo ma nebude poučovať. Niekto takého človeka potrebuje každý mesiac. Ja približne 4x do roka.

Druhá vec, ktorú som sa naučil, ak prechádzam temným údolím je, že utekám ku svojmu Bohu, k Ježišovi. V takýchto chvíľach sa oblečiem a vyrazím na 1-2 hodinovú modlitebnú prechádzku. Idem veľmi rýchlo, aby som nemal čas topiť sa vo svojom chaose a pritom sa nahlas rozprávam s Ježišom. Modlím sa k Nemu. Pýtam sa Ho otázky. Vyčítam mu rôzne veci. Žiadam Ho, aby vzal moje bremená na seba. Hovorím s Ním, kričím. Potrebujem niekoho, kto bude vtedy so mnou... Niekedy som v tmavom údolí jeden deň, niekedy dva. Vždy ma Ježiš z tohto údolia zdvihne.

Ja tu nehovorím, že všetko rovnako funguje u každého. Možno si viac hĺbavý či depresívny typ. Možno prežívaš tmavé údolia oveľa častejšie. Možno potrebuješ svoje modlitby kresliť, možno písať. Kamoš, ale ak nebudeš mať niekoho, kto Ti rozumie a kto Ťa pozdvihne, tak to s Tebou nemusí dopadnúť dobre.

Nevolám Ťa k Bohu, ktorý Ti nerozumie. Volám a pozývam Ťa k Bohu, ktorý Ti dokonale rozumie. Ten Boh sa volá Ježiš Kristus.

E.


Ak by mal niekto z vás záujem o detailnejšie informácie o našej službe - práci na novej komunite evanjelia v Košiciach, napíšte mi na e-mail: mozaikakosice@gmail.com . Môžem vám potom posielať aj pravidelné info.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára