Keď musíš, čo nemusíš a keď nemusíš, čo musíš...

Geniálny príbeh... Príbeh o stretnutí Ježiša so samaritánskou ženou. 4-tá kapitola Jánovho evanjelia. Tento príbeh je veľmi teologický, ale aj veľmi misijný. Príbeh je ale aj bohatý. Tu napíšem iba malý impulz...

Ešte iba na začiatku služby Ježiš „musel ísť cez Samáriu...“ (verš 4).

Prečo Ježiš niečo musel? Prečo musel ísť cez Samáriu, keď všetci ostatní, normálni židia Samáriu obchádzali? Každý dobrý žid obchádzal Samáriu 50 kilometrovou obchádzkou. Židia mali pocit, že Samáriu „musia obísť“. Tu vidíme Ježiša, ktorý „musí“ ísť do...

Ježiš „musí“ pre nič iné, len preto, lebo pozná Otca a je mu poslušný. Ježiš presne vie, čo a aká je Božia láska. Božia láska je taká, že posiela svojho jediného, milovaného, svätého syna, vládcu nebies, aby prišiel medzi ľudí, ktorí ho nakoniec aj tak zabijú. Božia láska a naša beznádejnosť spôsobili, že Boh „musel“ poslať svojho syna... Božia láska a naša beznádejnosť spôsobili, že Ježiš „musel“ ísť cez Samáriu a potom aj na kríž. Nič iné, iba pokračovanie Božej lásky a vzťah s Ježišom spôsobí, že „musíš“ robiť, čo vlastne ostatní nemusia.

Máš pred sebou leto. Aj keď máš pocit, že si total free, nejak sa rozhodnúť „musíš“. Musíš sa rozhodnúť, či budeš leto stráviť s videohrami alebo pri filmoch. Alebo sa musíš rozhodnúť, či leto, svoj najlepší čas, investuješ do ďalších ľudí. Je dobré si oddýchnuť, vyšaliť sa. Je ale ešte lepšie ísť na miesta, kde chce ísť Ježiš s tebou. Je lepšie v akcii spoznávať Božiu moc. Je lepšie zakúsiť v službe Božiu lásku a starostlivosť.

Musíš sa rozhodnúť, či v septembri nastúpiš do školy ako lepší Ježišov učeník, alebo ako skysnutá buchta.

E.