Požehnanie cez myseľ

Filipským 4:8-9: "A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. Napokon, bratia, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné.“

Ako kazateľ, rád žehnám. Žehnať môže kresťan, ktorý chodí v poslušnosti voči Božiemu slovu a žije v kontexte cirkvi. Žehnanie je v zhromaždení Božieho ľudu, pre zhromaždenie Božieho ľudu a cez zhromaždenie Božieho ľudu. Prečo to spomínam? Pre dve veci. Prvá: Boh chce požehnávať svoje deti, aby cez svoje deti, žehnal ďalej naše susedstvá, sídliská, mestá. Druhou je, že vidím dychtivú túžbu ľudí po Božom požehnaní. Myslím na spaľujúcu túžbu ľudského srdca po požehnaní od Večného, Mocného, Záchrancu a Lásky. Našim Záchrancom je Ježiš. „Ešte nie“ veriaci to požehnanie hľadajú inde (často aj veriaci).

Boh chce žehnať a na druhej strane je človek, ktorý po požehnaní túži. Som veľmi rád, ak som do toho zapojený...

Náš biblický text je žehnanie. Žehnanie podľa Biblie má veľký súvis s rozumom, mysľou. Boh, ktorý prevyšuje naše rozumy dá pokoj, mier, ochranu našim srdciam a mysli-rozumu. Tieto dva ľudské duševné zdroje rozhodujú o všetkom. O tom, či budeš radujúci sa človek, alebo depresívny. O tom, či budeš mať potešenie v hriechu a preto hrešiť, alebo hriech budeš nenávidieť. O tom, či sa budeš vedieť ovládať, alebo nejaké pudy budú ovládať teba.

To ale nepríde samo od seba. Boh žehná a my požehnanie vierou prijímame. Identifikujeme sa s ním a pevne ho včleňujeme do svojho života. O tom, ako sa to deje hovorí verš deviaty. „Upriamte svoju myseľ na... pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté... cnostné...“ Našu myseľ na 90% upriamujeme očami. Hrôz okolo nás je príliš veľa. Máme do nich prinášať pokoj a nádej.

Zváž, aké príbehy vpúšťaš do svojej mysle. Zváž, či chceš žehnať, alebo sa ďalej motať, ako zombík.

E.