Môj príbeh 3: Prečo sa mi to stalo?

Prečo sa mi to stalo?

Robí Boh chyby?

Existuje jedna veľká otázka života, na ktorú nikdy nenájdeme presne definovanú odpoveď. Je jedno, v akom storočí a na akom mieste si ju ľudia kladú. Dávajú si ju rovnako bohatí, aj chodobní, dobrí aj zlí, veselí aj smutní, chorí aj zdraví. Je to preto, lebo táto veľká otázka neobchádza nikoho, kto žije. Vzniká z mnohých, väčšinou nešťastných udalostí, a tomu sa fakt nikto nevyhne. Mrazivá ale žiaľ neustála otázka zneje: „Prečo sa mi to stalo?!“ „Prečo sa mi rozpadá manželstvo? Prečo mám postihnuté dieťa? Prečo som chorý? Prečo si nemôžem dovoliť normálne bývanie?“ Sila tej otázky nie je v situáciách, keď o tom dumeme pri PC. Jej sila vyviera z nášho hlbokého vnútra a ak sa to týka mňa (čitateľa). Odporná otázka. Otázka, ktorá rozožiera tvoje vnútro. Otázka, ktorá ti zároveň naznačuje, Koho nenávidieť. Otázka, ktorú nemôžeš vytĺcť zo svojej hlavy. Otázka s ktorou zaspávaš. Otázka s ktorou vstávaš. Otázka, ktorá je na tebe tak nalepená, že ani pri najväčších snahách ju od seba neodlepíš. Nenávidíš ju, ale je stále s tebou. „Prečo sa mi to stalo?!“

Po náročnej operácii som sa prebudil. Čím viac som dokázal vnímať svoje okolie a myslieť, tým viac som nenávidel vývoj svojich myšlienok. Bola sobota. Druhý deň na JIS-ke. Štvrtý deň po operácii. Cítil som sa tam ako v truhle. Nikdy som dovtedy nezažil taký strach. Nevedel som sa pohnúť a mal som pocit, že ma steny idú zožrať. Takmer celý deň som mal silné pocity na zvracanie. Moja rodina bola veľmi vďačná Bohu, že žijem. Ja som mal pocit, že som zakopaný v odpornom hrobe. Všetko mi bolo hnusné. Všetko mi neskutočne srmdelo. Poprosil som Mariku, aby mi doniesla moju Hugo Boss voňavku, ale aj tá mi smrdela ako zdochlina. A tie zvuky (tuším dýchacích) prístrojov: „bhúú – ct, bhúú – ct, bhúú – ct...“.

Ako čas bežal, tak som si pomaly, ale isto uvedomoval, čo sa vo mne deje. Čo to bolo, čo vo mne vyvolávalo ten odporný pocit mŕtvoty. Hnusná a obsahovo bohatá otázka: „Prečo do frasa sa to stalo?!“ Kým boli ľudia okolo mňa šťastní, že som to prežil, ja som bol z toho nešťastný. „Prečo sa mi to stalo?!“ V tomto svojom telesne a mentálne rozbitom stave som však trochu viac identifikoval tri podstatné otázky. Neviem, či to bolo dobré, alebo zlé, ale ozvalo sa moje analytické myslenie. Analyzoval som vlastné myslenie. Smiešne. Neviem, či mi to pomohlo...

Prvá: vymklo sa Bohu niečo z Jeho rúk? Druhá: prečo sa mi to stalo, ak som iba práve začal naplno žiť? Tretia: prečo sa to stalo, má to nejaký zmysel? Môže mať ešte môj život nejaký zmysel?

Boh je dobrý a nerobí chyby. To je čo za odpoveď? Také zložité otázky a tak primitívna, nevedecká, úbohá odpoveď? Že vraj: „Boh je dobrý?“ a že vraj „nerobí chyby?“. Možno primitívna odpoveď, ale toto mi bolo jasné hneď. Vieš, mám silné dôvody byť o tomto presvedčený. Dodám len toľko, že aj keď mi Boh prvú odpoveď ukázal, neprestal som byť naštvaný a dezorientovaný! Boh sa nebojí naštvaných ľudí. Môj životný príbeh s Ježišom a moja Biblia však povedali: „Boh je dobrý a nerobí chyby“. Ak by tie dve veci neplatili, tak by bol môj celý život od narodenia jedna veľká chyba. Začnem tým, že som kazateľ...

Narodil som sa do zmiešanej židovsko katolíckej rodiny. Moja mama bola pokrstená rímska katolíčka. Keďže bola za svoj život v kostole iba zopár krát, nemali sme doma absolútne žiadnu katolícku výchovu. Babka ma síce naučila modliť sa otčenáš, ale to bolo všetko. Môj otec bol zasa žid. Rodičia môjho otca, prežili koncentračné tábory. Moja babka bola v Osvienčime a Terezíne. Popisovala mi, ako prebiehal vstup do koncentráku. Prišli tam s celou rodinou. Matka, otec, mladšia sestra Mimi (Emka), brat a ona. Keď vstúpili do koncentráku, celá rodina sa musela vyzliecť do naha a mali sa zaradiť do zástupu. Nahé ženy k nahým ženám, nahí muži k nahým mužom. Toto boli posledné spomienky mojej babky na svojho otca a brata. Dvaja muži napokon vojnu prežili a stretli sa. Boli to však aj jej posledné spomienky na jej mamku a mladšiu sestričku Mimi. Mala tuším okolo 16-17 rokov. Nikdy ich už nevidela. Celá naša rodina od babky „nemala“ žiť. Ale žijeme. Lebo Boh nerobí chyby.

Druhá zvláštnosť našej rodiny bola to, že moji rodičia boli nepočujúci. Nepočuli a veľmi zle rozprávali. Nebolo im takmer nič rozumieť. Veľa ľudí s vďačnosťou a obdivom krútilo nad nami hlavou, že my s bratom normálne počujeme a rozprávame. Vďaka tomu, že žila s nami naša babka, tak sme sa v podstate naraz naučili tri jazyky: slovensky, maďarsky a posunkový jazyk. Tri v jednom. Ako Kinder vajco. K jazykovým zručnostiam sme mali pochopiteľne slabšie predpoklady. Nemali sme veľké vzory a slovenčina ako taká bola pre mňa nezmyselným predmetom. Doteraz si pamätám, ako som nenávidel sloh. Diktáty som ako tak zvládal, ale slohu som sa vyhýbal. Nerozumel som dôvodu jej existencie, ani podstaty. Tuším som ani jeden počas svojej základnej a strednej školy normálne nenapísal. Prvú svoju knihu som prečítal asi ako dvanásťročný a do svojich 19 ich nebolo viac ako 7. Teraz som kresťanský kazateľ a hádajte, čo robím zo svojho života najviac? Nemôžem povedať, že moje kázne, vyučovanie a písanie sú slohové práce, to by som si nedovolil svoju tvorbu natoľko povýšiť. Môžem však povedať, že robím niečo podobné. Čítam, píšem, kážem a trávim čas s ľuďmi. Robí Boh chyby? Nie, nerobí.

Ešte by som mohol hovoriť aj o svojej ceste k Bohu, ktorá obrátila môj svet úplne naruby, ale k tomu sa dostaneme trochu neskôr.

Druhým silným dôkazom je Biblia. Predkladá Boha, ktorý je zvrchovaný. Robí všetko podľa svojich predstáv a svojich dobrých plánov.

„Kto niečo povie a stane sa

bez toho, aby Pán rozkázal?

Nevychádza z úst Najvyššieho

dobré i zlé?“ Náreky 3:37-38

„Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým,

čo milujú Boha, ktorí sú povolaní pod-

ľa jeho predsavzatia.“ Rimanom 8:28

„V ňom sme sa stali aj dedičmi

predurčenými podľa rozhodnutia toho,

ktorý koná všetko podľa zámeru

svojej vôle ...“ Efezským 1:11

„Ó, hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti

a poznania! Aké nepochopiteľné

sú jeho súdy a aké nevyspytateľné jeho

cesty.

Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie?

Alebo kto bol jeho radcom?

Alebo kto mu vopred niečo dal,

aby mu to musel vrátiť?

Veď od neho, prostredníctvom neho

a pre neho je všetko, jemu sláva naveky. Amen. “

Rimanom 11:33-36

Nie, Boh chyby nerobí...

E.