Môj príbeh: pokračujeme

Dlho som nepísal

Práve som zistil, že presne taký istý názov článku si dáva na svoj blog takmer každý, kto sa na svojej webke chvíľu neukáže. Trochu tuctové, ale nevadí. Až taký originálny nie som. Aj to je realita. Nie najlepšia, ale ani nie najhoršia.

Keď som spúšťal tento blog, rozhodol som sa, že nebude zameraný na moje zážitky, ale že bude zameraný na dve dôležitejšie osoby, ako som ja: na Teba a na Boha. Áno, presne na Teba a áno, presne na kresťanského Boha – Ježiša Krista. Mám pocit, že netreba všade pliesť svoj osobný život a raňajkysjezišom mali ísť práve týmto smerom. Posledných 11 mesiacov môjho života však boli také silno zvláštne, že mám pocit, že sa s tým musím podeliť. Jednoducho, chcem, aby si mal možnosť nazrieť do môjho sveta. Veď aj vlastne nemusíš, ale keď chceš, rád sa otvorím.

Chcem o posledných 11 mesiacoch svojho života napísať aj preto, lebo som Ježišov učeník a som zaviazaný milovať a slúžiť Bohu a Tebe. Som kazateľ, ale chcem byť aj tvoj kamoš. Tento blog funguje asi dva roky. Aktívne som písal 13 mesiacov a mám viac ako 5800 návštevníkov. A píšem o najdôležitejšiej osobe v celých ľudských dejinách a v celom vesmíre. Píšem o Ježišovi.

Budem pokračovať a napíšem svoj príbeh aj preto, pretože som úplne presvedčený, že mladí ľudia: ja, ty, tvoji spolužiaci, kolegovia, susedia, partia.. potrebujú a chcú počuť / čítať / stretnúť sa, s nadprirodzenou silou a pravdou, ktorá ich naučí milovať a žiť svoj život. Žiť svoj život naplno, byť slobodným, byť prijatým a mať nádej na lepší život.

Z týchto dôvodov budem písať niekoľko článkov o sebe, ktoré nazvem, ako inak: môj príbeh. Znova, je to tuctové... ale je to môj príbeh. Ostatné články budú mať vlastné názvy.

Klobúk dole. Palec hore.

E.