Mám problém

Neklam sa viac.

Rimanom 7:14b-15: „ ...ale ja som telesný, predaný do otroctva hriechu. Veď ani nerozumiem, čo robím. Nerobím totiž to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. "

V nedeľu sa menil čas. Posúvali sme sa o hodinu dopredu, čo malo za následok, že sme do nedele rána spali o hodinu menej. V sobotu večer som sa vrátil domov zo Žiliny o 23:20. Trochu sme sa s manželkou rozprávali a zaspal som okolo 0:45. Budík na nedeľu ráno som si dal na 5:00 (na 4 hodiny spánku), lebo som si ešte potreboval dokončiť kázanie. Keď zazvonil, prepol som budík na 5:30, neskôr ešte raz na 6:00. Po 5 hodinovom spánku a náročnom víkende som v pondelok ráno zopakoval scenár. Dva krát som vypol budík... Nemal som silu vstať kedy som potreboval.

No dobre. Táto situácia je veľmi logická a nevidím na tom nič nenormálne, či zlé. Chcem naznačiť iné, že nie vždy robíme to, čo chceme. Nie všetko však je také „nevinné“, ako ranné vstávanie. Sú aj vážnejšie veci. Zdanlivo nechceš, ale stane sa. Zdanlivo chceš prestať fajčiť, ale stane sa, že nevieš. Zdanlivo chceš prestať s pornografiou, ale nedokážeš to. Chceš mať usporiadané myšlienky, ale pritom neovládaš svoju perverzitu. Nechceš mať stresové dni, ale si v časovom chaose. Chceš mať dobré vzťahy, ale zisťuješ, že s tebou plno ľudí nechce nič mať. Chceš byť pokojný, ale ti je na zvracanie z toho - alebo sa kocháš v tom, ako si rozčúlil svojho blízkeho človeka. Chceš mať veci pod kontrolou, ale zisťuješ, že ony majú pod kontrolou teba. Chceš byť vážny, ale zisťuješ, že si smiešny. Chceš mať usporiadaný život, ale zisťuješ, že je ako hrad z piesku. Takto si to nemyslel... ale takto žiješ. Zdanlivo nechceš ubližovať druhému, ale zisťuješ, že ubližuješ. Nechceš byť hyenou... ale zisťuješ, že ňou si.

Raz v anglických novinách predložili dilemu s veľkou filozofickou otázkou (1910): „Kde je problém s týmto svetom? Kde je problém s ľudstvom, že sa správa tak deštrukčne?“ Podotýkam, že to bolo pred dvomi svetovými vojnami. Filozof G.K.Chesterton reagoval článkami, kde jednou z ústredných myšlienok bola: „Ja som problém...“.

Kámo, ako by to povedal Rytmus: „starý..“, máš problém. Moje a tvoje srdce je problém. Je tam plno dobrého, ale problém je s jadrom. Nerobíš dobro, ktoré... možno chceš. Nikoho nezaujíma to, či snívaš o svetovom mieri, ak svojho priateľa, priateľku, rodiča, kolegu, deti ponižuješ. Nikoho nezaujímajú kecy o ochrane zvierat, ak si ochotný podvádzať a zneužívať dôveru svojich najbližších, svojho partnera či detí. Nikoho nezaujíma tvoj úsmev, ak sa smeješ z bezbranných. Nikoho...

Ja mám problém, ty máš problém. Otvorme oči. Neklamme sa viac.

Je to bolestivá pravda, ale ty nie si len obeťou spoločnosti. Si plnohodnotný človek, ktorý si za seba zodpovedný. Nie si decko.

Viem, že existuje možnosť hlbokej premeny tvojho srdca. Nielen tomu verím, ale celý svoj život som vsadil na jednu kartu: zmena srdca je možná. Nie preto som kazateľom, aby som mal dobrý život. Kazateľom som sa stal IBA PRETO, lebo som presvedčený a zažil som, že zmena je možná. Začína však odložením hry na schovávačku. Prestaňme sa hrať, že nemáme problém.

E.