piatok 25. februára 2011

Božia show


Boh chce a zjavuje svoju slávu. Nezastaví sa, kým to nedosiahne. Môžeš byť toho súčasťou.

Kolosanom 1:15a: „On je obraz neviditeľného Boha..."

Viackrát som sa prichytil, že hovorím o svojich deťoch príhody, príbehy, zážitky. Robím to strašne rád. Niekomu sa to páči a rád ich počúva a niekomu nie. Zistil som, že to je normálne. Plno ľudí po narodení svojej dcérky či synčeka do niekoľkých dní dá jeho fotky na Facebook. Je to normálne a krásne. Vyjadruje tým hrdosť, radosť a šťastie svojej duše. Nech celý svet vidí, na čo som hrdý, čo je mojou radostnou, nedeliteľnou súčasťou môjho života!

V Biblii, v evanjeliách je plno prípadov, kedy Ježiš niekoho uzdravil. Normálne, fyzicky im vrátil zrak, sluch, vyhnal z nich démonov či postavil na nohy. Toto je zvláštne, ale takmer vždy sa po takomto zázraku objavuje niečo zaujímavé. Títo ľudia a očitý svedkovia takýchto činov ostanú úplne omráčení. Jednak preto, lebo doteraz nič také nevideli. To, čo ich však plno plno krát úplne premohlo bolo to, že videli, ako sa v tomto uzdravení, či zázraku na chvíľu veľmi viditeľne, evidentne spojilo nebo so zemou. Boh sa dotkol zeme. Boh sa dotkol konkrétneho života, konkrétneho človeka, čím navždy zmenil jeho životný údel.

Boh sa veľmi evidentne dotkol zeme. Ale urobil aj oveľa viac. On sa zeme nielen dotkol, ale 33 rokov po nej chodil. Boží Syn, Božia podoba, Boží obraz a obsah Boha boli medzi nami!

Boh sa chcel a chce ukázať. Boh chce ukázať aký On je. Boh cez svojho Syna chce ukázať svetu, čo znamená a ako vyzerá Božia láska, Božia moc a Božia múdrosť. Boh sa chce ukázať a naplňovať celú zem svojou slávou. Skočil som hneď k celému svetu... ale začína pri konkrétnom človeku. Pre Tebe a pri mne.

Boh, Pán Ježiš, chce ukázať v Tvojom a mojom živote, ako len On vie milovať, aký je On mocný, aký je On múdry, akou je On nádejou a vášňou.

Neviditeľný Boh sa stal viditeľným. Aby svet poznal Jeho slávu. A bude to robiť... s Tebou, či bez Teba. Nemusíme však kráčať okolo, môžeme byť toho súčasťou, no nepredbiehajme, bude to témou nasledujúcich niekoľkých „raňajok“.

E.

streda 2. februára 2011

Lekcia od démonov

Ježiša zaujímajú tí, ktorí vedia Ježiša a život milovať. Ježiša zaujímajú ľudia, Ty a ja.

Marek 3:11-12: „Keď ho zbadali nečistí duchovia, padali pred ním a kričali: Ty si Syn Boží! On im však prísne prikázal, aby ho neprezrádzali.“

Veľmi zvláštny prípad, kedy sa stretávajú dve duchovné mocnosti. Je evidentne jasné, kto tu velí. Kdekoľvek Ježiš vkročil, tma, beznádej, otroctvo duší a tiel sa rozprašovali, ako keď zasvieti silné svetlo medzi šváby. Čo je zvláštne na udalosti o ktorej hovorím je práve to, že tí, ktorí nie sú zaujímaví, vedia, kto je Pánom, ale tí, ktorí sú dôležití, to nevedia. Démoni sa pred Ježišom skláňali na kolená, ale človek, ktorý je presvedčený, že je „intelidžo“ sa pred Ježišom skláňa strašne ťažko... Žeby nás démoni mali učiť, ako skloniť svoje životy pred Bohom Ježišom? Žiaľ, áno.

Ježiš, ale zakázal démonom, aby hovorili, kto je tu Pánom. Pánom nad celým duchovným a fyzickým svetom. Zakázal im to preto, lebo nie sú zaujímaví. Som stále fascinovaný tým, ako sú ľudia očarovávaní duchovnými bytosťami. Či „bielimi“ či „čiernymi“. Myslím si, že ak by som ponúkol brožúrku o „dobrých, zlých duchoch... ako narábať s démonmi...“ alebo čokoľvek podobné a keby som spolu s ňou ponúkol aj brožúrku o Ježišovi, tak by si väčšina z vás vybrala to prvé.

Ježiš je už akože - nudný. Jeho už 2000 rokov akože - poznáme. Ale potom, ako je možné, že sa Ježišovi démoni klaňajú, ale ľudia nie? Démonom totiž netreba vysvetľovať, kto Ježiš naozaj je. Boja sa ho tak, ako šváby svetla, lebo vedia, kto je. My sa Ježiša nebojíme, málo si ho vážime a ešte menej sa mu svojimi životmi klaniame. My nevieme, kto On naozaj je. My Ho naozaj – nepoznáme.

To, že sa démoni klaňajú pred Ježišom nie je pre neho absolútne zaujímavé. To je jasná vec a vôbec sa tým Ježiš nemieni zaoberať. Duchovný boj je jasne vyhratý. Ježiš však chce, aby uznávali Jeho dobrotu, milosť, Božstvo a silu ľudia. Ty a ja Ježiša zaujímame. Ty a ja pre Ježiša zaujímaví sme. Ježiš prišiel, aby naplnil svojou láskou, milosťou, odpustením hriechov a víziou Tvoj život. Rozdiel medzi tým, ako sa klaňajú duchovné mocnosti pred Ježišom je, že oni to robia nedobrovoľne.

Od nás Ježiš chce dobrovoľné odovzdanie sa. Ježiš chce, aby si úprimne hľadal pravdu, lásku, požehnanie a život v Božej sláve. Ježiš prišiel ponúknuť drahú slobodu. Slobodu, ktorú si kúpiť nevieš. Môžeš ju len získať. Tým, že budeš spoznávať, kto Ježiš je a budeš sa celým svojim životom pred Ním skláňať.

E.

štvrtok 30. decembra 2010

Ježiš superstar

Slávni ovládajú svet. Vyjdi z virtuálnej reality a pozri, kto je ozaj slávny. Pozri, kto slávny je hoden, aby mal slovo nad tým Tvojim svetom.

Skutky 2.33a: „Bol vyvýšený Božou pravicou...“

Odkedy bývam v Kalinove, tak nepozerám televízor. Mohli by sme si zaviesť anténu, aj sme sa o tom s manželkou niekoľkokrát rozprávali, ale takto sme sa rozhodli. Sme v Kalinove viac ako 2 roky a vidíme, že to bol dobrý krok. Jednou z vecí, prečo sme sa tak rozhodli je, že sa nepotrebujeme „debilizovať“ slávou ľudí. V poslednej dobe silno preráža televízny hit – túžba po ľudskej sláve. Rôzne šou, súťaže, hľadajú sa manželky... Všetky tieto programy majú spoločnú vec a to takú, že sa ľudia chcú ukázať Slovensku a svetu, že stoja za to. Byť trochu hviezdou, to je niečo. Byť na tej istej obrazovke ako Pitt, DiCaprio či Sandra Bullock. Tá obrazovka má silu v tom, že tí, ktorí tam sú, majú pocit, že svojou slávou ovládajú svet. Ale čuduj sa svete, majú pravdu. Státisíce, milióny, a dokonca viac ako miliarda ľudí to hltá, sú tými hviezdami fakt oslnení.

Tak sa stáva zvláštna vec. Hviezdou, vzorom, mienkotvorným človekom, vychovávateľom detí a ľudí sa nestávajú osobnosti, ktoré sú hodné nasledovania, ale ľudia, pre ktorých ich sexuálni partneri majú menšiu hodnotu, ako vlastné topánky. Vzorom, hviezdami, ktoré oslňujú milióny ľudí sa takto často stávajú ľudia, ktorí vedia máločo iné, ako sa správať IN a ukazovať polovicu svojich pŕs, či sexi úsmevy. Ja telku nekritizujem ako celok, som rád, že mnoho programov dokazuje, že nemám 100% - tnú pravdu. Hovorím iba o tom, aké hviezdy a príbehy nás oslňujú a tým „debilizujú“.

Ježiš nepotreboval televíziu, aby sa stal slávnym. Nepotreboval žiadne masové médiá, aby ukázal celému svetu svoju vyvýšenosť. Ježišovi stačilo žiť tak ako žil a robiť to, čo robil. O Jeho slávu sa postaral Boh. Napríklad tým, že sa verejne ozval a povedal všetkým ľuďom: „Toto je môj milovaný syn...“ Ježišova sláva bola založená na tom, že pred jeho príchodom boli stovky proroctiev o tom, ako zostúpi na zem Boh; ako príde medzi nás Záchranca ľudí; Kráľ našich duší a životov; Dieťa, ktoré prinesie mier medzi nezmieriteľných ľudí a podobne. Tých proroctiev, ktoré hovorili o príchode Ježiša sú v Starom Zákone desiatky až stovky.

A Ten prišiel. Keď sa narodil, tak celý zbor anjelov zostúpil na zem, aby spieval ohromujúcim hlasom: „Sláva Bohu na výsostiach...“ Keď žil, tak robil znamenia, démoni sa mu klaňali, uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych a hovoril slová s mocou, ktoré dávali srdciam život. Keď napoludnie (okolo 12 hodiny) na kríži zomrel, tak nastala úplná tma. Vstal z mŕtvych a chodil po zemi z deravými rukami a prebodnutým bokom. Potom ho Boh slávne vzal do nebies, aby si zasadol na nebeský trón. Ježiš bol a je slávnym. Jeho sláva sa nemusí dokazovať obrazovkami, ale životom, pravdivosťou a silou k tomu, aby menila mŕtve duše na živé, choré duše na zdravé, slabé duše na silné.

Máš odvahu pozrieť sa na niekoho, koho život bol a je slávnejší, ako život televíznej hviezdy? Máš odvahu zmeniť svoj pohľad na to, kto je Tvoja superstar? Nebojíš sa toho, aby Božia sláva naozaj oslovila Tvoje srdce?

Vkroč do dobrodružstva premýšľania o pravdivej Božej sláve.

E.

utorok 28. decembra 2010

Vstanem

Stáť vzpriamený nie je jednoduché, ale aj na to si bol stvorený a máš k tomu podporu.

Filipanom 4:13: „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“

Skončili vianočné sviatky, včera som trochu popracoval, dnes som popracoval, nejak mi to však ide ťažko. Mám nejaký spomalený režim. Veľmi sa mi nechce. Nejaký som vyšťavený. Najhoršie je začať premýšľať. Ale musím. Ale sa mi nechce. Ide to ťažko. Niekedy, ako napríklad dnes mám pocit, že by som svoju prácu na tento týždeň vymenil za lúpanie zemiakov... Som strašne rád, že tieto chvíle nemám príliš často, ale niekedy, po náročnejších týždňoch či mesiacoch, prídu.

Máš niekedy podobné pocity aj Ty? Niekam sa schovať a neriešiť niektoré veci? Máš niekedy pocity, že nejak je toho veľa? Ani nevieš popísať, čo sa deje, ale povzbudenie neprichádza, posilnenie neprichádza? Nemáš ho odkiaľ vziať? Ono, niekedy to môže byť o to zložitejšie, že v tom nie sú len nejaké pocity o ktorých tu píšem, ale reálne životné situácie. Nejak nevieš pozitívne pohnúť svojimi financiami. Nejak sa nedarí presvedčiť ľudí okolo Teba, aby sa správali trochu normálnejšie. Nejak sa Ti nedarí presvedčiť seba samého/mú, že je všetko v Tvojom živote v poriadku.

„Kto ma zdvihne? Kto ma posilní? Kto mi dodá odvahy, pozitívnu myseľ a silu?“ Jeden z dôvodov, prečo Ježiš prišiel na našu zem je, aby tieto naše povzdychy nešli do vzduchoprázdna. Môže sa zdať, že sa teraz bavíme len o nejakom potľapkaní po ramene a o lacnom potešení. Hovoríme však o pravdivých situáciách, ktoré si vyžadujú pravdivú pomoc. Sám apoštol Pavol, keď píše tieto riadky, sedí vo väzení. Čiže, my sa tu nebavíme len o nejakých blbých náladách, aj keď aj tie sú súčasťou našich životov. My sa bavíme o tom, že Ježiš prišiel, žil život na tejto zemi, aby mu rozumel, aby si aj Ty naozaj mohol vstať z tej zeme a vystrieť sa. Ježiš je ozajstnou podporou, aby si vážne mohol pozdvihnúť svoju hlavu a povedať svojej budúcnosti: „Idem dopredu!“ Tvojou a mojou podporou pre naše životy nie je talizman, či amulet, ale živý Boh, ktorý stojí pevne.

Si stvorený pre to, aby si stál vzpriamený. Ty to potrebuješ. Tvoje srdce to potrebuje. Tvoji blízki to potrebujú. Tvoji priatelia to potrebujú. Okolnosti, ktoré Ťa zdrvujú sú vážne, vôbec ich nepodceňujem. Preto potrebujeme niekoho, kto je mocnejší nad nimi.

Vzpriamujem sa vo viere, so slovami na perách a v srdci: „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ Viem, čo budú moje najbližšie kroky. Zajtra skoro ráno vstanem, pôjdem na dlhú prechádzku a porozprávam sa s Tým, ktorý ma posilňuje.

E.

sobota 25. decembra 2010

Dar nad všetky dary

Rozbaľ si ten najkrajší a najhodnotnejší dar.

Lukáš 2:14: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje“ (ekum.preklad)

Veľmi rád premýšľam o ľuďoch. Mám rád Facebook. Viem, že veľa ľudí ho kritizuje a majú rozumné dôvody. Ja mám rád FB preto, lebo môžem vidieť Vaše tváre, myslieť na Vás a modliť sa za Vás. FB mi pripomína, čo je v živote to najdôležitejšie. Nie, nie je to ten FB samotný, ale sú to tí, ktorí vo svete FB sú. Sú to tie živé bytosti, ktoré Pán Boh tak miluje. Ste to Vy. Veľmi rád na Vás myslím a veľmi rád o Vás premýšľam.

Čo všetko sa dá o ľuďoch poznať a hovoriť? Možno sa ale pýtaš, čo to má spoločné s vianocami a darčekom? Práve to, že všetky veci Ťa omrzia. Všetky. Veci chytíš, pohráš sa s nimi, prečítaš knihu, pozrieš film a hotovo. Keby totiž vianoce boli o veciach, ktoré dostávame, tak nič moc. O tých veciach sa dá síce hovoriť, ale tie témy majú hranice a tým pádom aj vianoce o „veciach“ majú svoje hranice.

A teraz k podstate a o FB. Ak chcem myslieť na ľudí, tak je to úplne iné, ako keď myslím na veci. O ľuďoch sa dá premýšľať a mať s nimi vzťahy v podstate donekonečna. Ľudia sa vyvíjajú. Ľudia Vás neomrzia. Ľudia vytvárajú v nás emócie, vášne, radosti, bolesti, sklamania, ľudia sú život.

A preto sú vianoce nie o veciach, ale o živote. Na Božie vianoce sa preto neobjavujú veci, ale človek, dieťatko, pravý a dokonalý život. Vianoce sú o tomto živote. O Ježišovi. A čo sa dá o tomto Ježišovi povedať? Je to konečné, uzavreté, ako keby som popisoval veci? Nie. Dar, Ježiš, je veľmi bohatý. Preto ten zoznam, ktorý Ti prináša je len jemným odrazom toho, čo sa Ti na vianoce ponúka... ale aj to je nádhera.

  • Ježiš ťa spája s nebom
  • Ježiš ti prináša večnosť a teba prenáša do večnosti
  • Ježiš ti odpúšťa všetky tvoje viny a hriechy
  • Ježiš ťa spája s večným Bohom
  • Ježiš ti prišiel porozumieť
  • Ježiš prišiel, aby ti bol nablízku a dokonca, aby bol s tebou vždy, ale ešte viac, aby žil v tebe
  • Ježiš ti prišiel ukázať, aký je Boh
  • Ježiš prišiel, aby vzal, absorboval ako špongia všetko zlo, ktoré je v tebe a okolo teba
  • Ježiš prišiel, aby všetko toto zlo z tvojho života naveky odstránil
  • Ježiš prišiel preto, aby ťa stále dvíhal keď ty padáš
  • Ježiš prišiel, aby si mohol mať šancu na zmenu celého tvojho života dnes
  • Ježiš prišiel, aby ti dal nádej v beznádejných situáciách
  • Ježiš prišiel, aby si mohol zakúšať nadprirodzený život
  • Ježiš prišiel, aby ťa bolesti života nezničili, ale aby ich zničil práve On
  • Ježiš prišiel, aby sa tmy tvojho života zmenili na nekonečné a jasné svetlo
  • Ježiš prišiel, aby sa tvoje trápenia zmenili na radosti
  • Ježiš prišiel, aby si mal ozajstnú slobodu a aby nikto a nič nebolo tvojim otrokárom
  • Ježiš prišiel, aby bol obdivuhodným radcom tvojho života
  • Ježiš prišiel, aby bol tvojim mocným Bohom
  • Ježiš prišiel, aby priniesol pokoj, mier do tvojej duše a vzťahov
  • Ježiš prišiel, aby tvoj život niesol dobré ovocie
  • Ježiš prišiel, aby tvoj život mal zmysel

Je toho ešte stokrát viac. Toto všetko môžeš odkryť v najväčšom dare, ktoré ľudstvo mohlo poznať. Prajem Ti krásne sviatky s tým najkrajším darom pod stromčekom.

E.

štvrtok 23. decembra 2010

Požehnané vianoce!

Prajem Vám krásne pravdivé vianoce.

Lukáš 2:14: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje“ (ekum.preklad)

Tak, a máme to tu zas. V roku je niekoľko silných udalostí, ktoré nám pripomínajú, že sme o rok starší... ako ten čas rýchlo letí... ako nemáme poriadok a musíme upratovať... koľko by sme potrebovali mať platy, aby boli vianoce, akosi, ehm, štedrejšie... reklamy, reklamy, reklamy... priania, vinšovačky pokoja, mieru, šťastia všetkým ľuďom na svete. Tak, a máme to tu zas. Vianoce sú azda najkrajším sviatkom roka a právom.

Máme však naozaj sviatok? Prežívame ho s takou radosťou, akou by sme chceli? Prinášajú nám vianočné sviatky naozajstný pokoj a radosť? Verte mi, že by som to každému z Vás veľmi veľmi prial! A milión násobne! Ale, je to realistické? Ak vinšujeme a želáme si pokoj a radosť pre celý svet, alebo stačí – pre náš svet, tak príde? Nie aj áno. Záleží od toho, akým smerom sa pozeráme, akým smerom sa pozerám ja a akým smerom sa pozeráš Ty.

Som kazateľ, ale to ste si asi už všimli a ak ste si to nevšimli, tak ste ma tým úprimne poctili. Mám tak, ako každý z Vás aj radosti aj starosti s vianocami. Jednou z mojich starostí je to, že si vianoce veľmi neužijem. Len tento „pokojný adventný týždeň“ kážem 5 a viac kázní... Proste, ak chcem, aby z mojich úst počas vianoc išlo viac, ako len vôňa vianočných koláčov a rybky, tak musím trochu pomakať. Ten budúci týždeň bude podobný. „Požehnané vianočné sviatky!“ Možno aj Ty musíš makať, ale inak. Premýšľaš, prečo si sám? Prečo máš viac stresov, ako radostí? Prečo musíš toľko pratať? Prečo musíš mať práve Ty menší plat, ako Tvoj sused a prečo to nie je naopak? Prečo musíš robiť to a to a ten vianočný pokoj neprichádza? Ak by sme pozerali na svoje životy a na vianoce z tohto uhla pohľadu, tak diky.

Je tu však aj iný uhol. Ten lepší. Ten trvácnejší. Ten, ktorý ostane aj keď príde realita prázdnej peňaženky po sviatkoch, či problémov s trávením, či klasické problémy s tým, kde zhodíš svojich 300 gramov navyše. Počas tohto adventu a vianoc som trochu viac premýšľania, rozjímania, štúdia, čítania venoval adventu a vianociam. Bol a je to čas, počas ktorého mi Pán Boh stále viac a viac otváral oči, aby mi ukazoval na silu, trvácnosť a zázrak vianoc. Boh mi ukazoval a ukazuje ten najväčší, najosobnejší, najsilnejší dar, ktorý sa vôbec na tejto zemi objavil. Bol to Boží Syn Ježiš Kristus, ktorý sa narodil ako človek. Boh navštívil moju, Tvoju, našu zem. Ja viem, všetci tú „rozprávku“ poznáme. Ak však ostane rozprávkou, tak tie najkrajšie vianoce nikdy nezažiješ. Ak sa ale táto pravda stane realitou Tvojho života, myšlienok, vzťahov, rodiny, tak Tvoje vianoce NIKDY NEPRESTANÚ.

Vďaka svojej práci som vianočnými sviatkami uchvátený.

Úprimne, s modlitbou, s vďačnosťou a bázňou voči Tvojmu životu Ti prajem nádherné a požehnané sviatky pri stretnutí sa s najväčším darom, Záchrancom Tvojho života. Prajem Ti krásne chvíle so svojimi priateľmi a rodinou.

Zajtra v zopár bodoch stručne popíšem, čo všetko priniesli a prinášajú vianoce s Ježišom.

E.

streda 22. decembra 2010

Ježiš, fakt s tým niečo robíš? II.

Ježiš sa znížil k človekovi, aby sám vyriešil... viac zla, ako si to vieme predstaviť.

Izajáš 53:3-7: „Opovrhnutý a opustený ľuďmi, muž bolesti, ktorý poznal utrpenie, pred ktorým si ukrývali tvár, opovrhnutý, a my sme si ho nevážili. Naozaj, on niesol naše choroby a naše bolesti ho obťažili. My sme si mysleli, že je ranený, Bohom doudieraný a opovrhnutý. On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie. Všetci sme zblúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou, ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých. Bol trápený a on sa nechal ponižovať, neotvoril ústa, ako baránok vedený na zabitie; neotvoril ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom.“

Každý z nás má pred sebou jednu realitu života, ktorej neunikne. Aj keby sa na hlavu postavil, aj keby neviem čo urobil. Žiaľ. Aj keď by sme sa klamali, alebo robili čokoľvek, niektoré veci neskryjeme a my sa pred nimi neschováme. Nie je príjemné na nich myslieť a už vôbec nie o nich hovoriť, aj keď sú ľudia, ktorým to spôsobuje isté potešenie... o tom však inokedy. Úplne iné však je, že našim myšlienkam nie vždy vieme rozkázať. Keď sa pozrieme úprimnejšie a hlbšie do našich životov a sŕdc, tak zistíme, že nielen myšlienky sa nám veľmi ťažko ovládajú, ale dokonca aj naše pocity, či dokonca skutky. V predošlých „raňajkách“ som sa trochu nepríjemne zaboril do našich negatívnych oblastí života a neviem, ako to pôsobilo na Teba, ale na mňa trochu temne. Ale čo s tým? Akú máme šancu vymaniť, či vysporiadať sa so všetkým tým našim hriechom, bolesťami, chorobami, slabosťami, nemohúcnosťou, neschopnosťou, ranami života, minulosti, prítomnosti, beznádejnej budúcnosti...? Ach, stačí. Vieme o čom je reč. Čo teda s tým všetkým? Buď sa v tom tak trochu kocháme, alebo sa budeme tváriť, že zlo v nás a okolo nás nevidíme, alebo strčíme pred krutými pravdami života hlavu do piesku, či si zapcháme svoje životy rôznymi zátkami, iste tomu rozumieme, že toto nie je ktovie aký život. Ale nejak žiť musíme...

Prežiť sa „nejak“ bude dať, ale je toto život, ktorý sa oplatí žiť? No, neodbočujme.

Ak si si prečítal horný text, tak si si mohol všimnúť jednu zaujímavosť. Je tam veľa temnoty, hriechu, bolestí a relatívne málo pozitívnych vecí. Vieš prečo to je? Lebo Ježiš vzal na seba toho viac. Omnoho viac, ako si teraz vieme predstaviť a pripustiť. Vzal všetky zlé veci na seba. Vzal všetky zlé veci na seba. Neopakujem sa náhodou, ale preto, aby si si to dobre zapamätal. Ježiš nielen niesol Tvoje bolesti, hriechy, trápenia, choroby, rany života, ale ich vzal na seba. Ako by prišiel k Tebe a povedal Ti: „Daj mi svojich 300 kíl reťazí, ktoré si so sebou stále ťaháš.“ Ono, tých reťazí je viac, ako 300 kíl. A okrem toho, týka sa to státisícov, ba miliónov ľudí. Takže, je toho viac. Ježiš vzal toto všetko na seba.

A čo teraz? Čo s tými našimi ranami (a všetkým trápením) urobil? Vzal a vyniesol na to miesto, kam patria. Von za mesto. Preč od ľudí. Preč od života. Von z existencie, z civilizácie. Na kríž. Tam nechal pribiť všetko absolútne zlo Tvojho a môjho života. Toto tajomstvo vzatia Tvojich vín, slabostí, hriechov, a všetkého ostatného na kríž je obrovské. Nedá sa popísať na jednej stránke.

Teraz je pre Teba a pre mňa podstatné, že Ježiš všetko zlo na seba vzal. Všetko Tvoje zlo a dôsledky zla vyniesol na svojom krvavom tele na kríž a tupými klincami ich tam nechal pribiť. Prečo sa toľko trápiš nad temnotou? Lebo je jej v našich životoch a okolo nás strašne veľa. Prečo je v hornom Biblickom texte toľko temnoty, trápenia a hriechu? Lebo Ježiš vzal na seba a niesol veľmi veľmi veľa.

Čo to pre Teba a mňa znamená? Pozri, zahlaď sa, odovzdaj sa mu, otvor oči a začni dôverovať tomu, kto sa s krížom Tvojho zla, hriechov, trápení a bolestí pozerá teraz do Tvojej tváre a hovorí Ti: „Prečo to všetko chceš ďalej niesť? Prečo mi nedôveruješ, že ten TVOJ kríž nesiem ja? Ty viac neznesieš, Ja VIAC znesiem.“

Ježiš sa narodil a žil na tejto zemi, aby niesol a vyniesol všetko moje a Tvoje zlo na kríž.

E.