štvrtok 20. júna 2013

Hľadajú sa Superhrdinovia!

Tento článok som preložil zo štyroch dôvodov. Prvý je ten, že dnes je premiéra filmu „Superman – Muž z Ocele“ v Slovenských kinách. Už tradične má tento formát filmov obrovský úspech u divákov. Druhý je ten, že 16.júna bol sviatok, deň otcov. Tretí je ten, že potrebujeme otvoriť oči a pozrieť sa okolo seba triezvymi očami. K tomu, aby sa niečo (čokoľvek) zmenilo, potrebujeme vidieť realitu. Článok je síce z prostredia USA, ale na Slovensku na tom nie sme o nič lepšie. Práve naopak. Situácia je zlá aj v USA, aj v EU a aj u nás. Rozdiel je však v tom, že v USA je veľmi veľa skupín, ktoré veľmi aktívne pracujú na náprave stavu. U nás je to pár „fanatikov“, ktorí sú hneď zosmiešnení, že aj tak sa nič nedá zmeniť. Štvrtý dôvod je ten, že som otec a som presvedčený, že práve otec je zodpovedný za všetko. Otec je zodpovedný za zdravú rodinu a spoločnosť. Otec je zodpovedný za demoralizované a hnijúce prostredie, ktorým sme obklopení a v ktorom státisíce z vás na Slovensku žije.

Otcovia. Nie je na svete lepšie poslanie a česť, ako byť manželom a otcom. Že je to ťažké? Samozrejme. Ale ťažké je aj to, keď robíte dlhy alebo chlastáte, pretože ste magori. Ja si chcem vybrať to dobré ťažké.

Otcovia. Spoločnosť, ženy, deti vám prestávajú dôverovať. Stále je ale šanca vstať, oprášiť sa a ísť. S jazvami, ale ísť. Toto je česť. Toto je otec s veľkým O.

Otcovia. Ideme v tom spolu. Buďme superhrdinovia.

E.

p.s.: Manuál pre ženy. Prosím vás vo všetkej úcte. Nepreposielajte túto správu svojim mužom. Vy ich neprerobíte. Zabudnite už na to. Dovoľte, aby my, otcovia sme menili vašich mužov. Dovoľte nám robiť svoj biznis.




Hľadajú sa Superhrdinovia!

Už je tu, nový film Superman, Muž z ocele.

Úspech filmov o superhrdinoch je úžasný: Spiderman, Batman, Ironman... zoznam sa rozširuje. Superman vždy prekonal ostatných, keďže je, podľa starej TV show "rýchlejší ako letiaca guľka, silnejší o lokomotíva, jedným skokom preskočí vysoké budovy," (k tomu sršiaci oheň z očí).

Spomeňte si na slová, "Pozri! Hore na oblohe. To je vták. To je lietadlo. To je Superman!" Samozrejme, problémom je, že Superman je fikcia.

Ale aj v reálnom živote existuje "Superman". Jeho meno je otec.

Nie iba hocijaký otec. Hovorím o otcovi, ktorý zostáva v manželstve so svojou manželkou a vychováva deti k nasledovaniu Boha a je zodpovedný. Otec, ktorý je modelom zbožnosti a lídrom vo svojom dome. Ten je, pre mňa, Supermanom.

No, boli časy, kedy sa takéto správanie očakávalo. Teraz však, v prevrátenej kultúre, otcov veľmi nenachádzame (voľný preklad tejto vety). Ako povedal jeden expert, "Sme v nebezpečenstve, že sa staneme bezotcovskou spoločnosťou." A práve tento jeden fakt spôsobuje najväčšiu sociálnu chorobu v dnešnej Amerike.

V roku 1960 žilo v jedno-rodičovskej rodine menej než 6 miliónov detí. Dnes ich je 22 miliónov. (Na Slovensku rozvodovosť veselo presiahla 50%. Detí narodených mimo manželstva je cez 30% - jedna tretina. Tieto údaje pochádzajú z roku 2004, dnes sú tie percentá o niečo vyššie. Domácností vedené jedným rodičom, matkou, je okolo 200 tisíc.)

Pouvažuj nad týmito alarmujúcimi štatistikami:
  • Deti bez otcov majú o 100 až 200% viac emocionálnych a behaviorálnych problémov (so správaním).
  • Deti z rodín bez otcov sú o 68% viac náchylné k použitiu drog alebo alkoholu, častejšie sa stávajú sexuálne aktívni v detskom veku, a sú tri krát viac náchylní spáchať kriminálny čin.
  • 63% tínedžerov, ktorí spáchajú samovraždu, žijú v rodinách bez otcov.
  • 71% mladých, ktorí nedokončia strednú školu vyrastajú bez otcov.
  • 90% bezdomovcov a detí, ktoré utiekli z domu pochádzajú z bez-otcovských rodín.
  • 85% z mladých, ktorí sedia vo väzení vyrástli bez otca.
  • Synovia bez otcov sú o 300% viac náchylní stať sa „klientami“ štátnych ústavov pre mladistvých delikventov.
  • Dcéry bez otcov majú 92% rozvodovosť.
  • Synom bez otcov zlyhajú manželstvá o 35% viac.
  • Dcéry bez otcov sa o 53% viac vydávajú vo veku tínedžeriek, o 111% viac sú matkami v tínedžerskom veku, a o 164% viac sa stávajú matkami nemanželských detí.
  • 80% tínedžerov, pacientov psychiatrických ústavov, vyrastajú v rodine bez otcov.

James Merritt povedal, „Najohrozenejšie druhy živočíchov v Amerike nie sú Puštík karibský mexický (druh sovy) alebo Percina tanasi (druh ryby), ale zodpovedný otec.“

Takže preto som povedal, že otcovia, ktorí sú tu, sú ako superhrdinovia!

Ak si muž, ktorý dnes stojíš pri svojej manželke a deťoch, môžem v mene vďačnej krajiny povedať, ďakujem ti! Tu vidím nádej do budúcnosti.


streda 5. júna 2013

Keď musíš, čo nemusíš a keď nemusíš, čo musíš...

Geniálny príbeh... Príbeh o stretnutí Ježiša so samaritánskou ženou. 4-tá kapitola Jánovho evanjelia. Tento príbeh je veľmi teologický, ale aj veľmi misijný. Príbeh je ale aj bohatý. Tu napíšem iba malý impulz...

Ešte iba na začiatku služby Ježiš „musel ísť cez Samáriu...“ (verš 4).

Prečo Ježiš niečo musel? Prečo musel ísť cez Samáriu, keď všetci ostatní, normálni židia Samáriu obchádzali? Každý dobrý žid obchádzal Samáriu 50 kilometrovou obchádzkou. Židia mali pocit, že Samáriu „musia obísť“. Tu vidíme Ježiša, ktorý „musí“ ísť do...

Ježiš „musí“ pre nič iné, len preto, lebo pozná Otca a je mu poslušný. Ježiš presne vie, čo a aká je Božia láska. Božia láska je taká, že posiela svojho jediného, milovaného, svätého syna, vládcu nebies, aby prišiel medzi ľudí, ktorí ho nakoniec aj tak zabijú. Božia láska a naša beznádejnosť spôsobili, že Boh „musel“ poslať svojho syna... Božia láska a naša beznádejnosť spôsobili, že Ježiš „musel“ ísť cez Samáriu a potom aj na kríž. Nič iné, iba pokračovanie Božej lásky a vzťah s Ježišom spôsobí, že „musíš“ robiť, čo vlastne ostatní nemusia.

Máš pred sebou leto. Aj keď máš pocit, že si total free, nejak sa rozhodnúť „musíš“. Musíš sa rozhodnúť, či budeš leto stráviť s videohrami alebo pri filmoch. Alebo sa musíš rozhodnúť, či leto, svoj najlepší čas, investuješ do ďalších ľudí. Je dobré si oddýchnuť, vyšaliť sa. Je ale ešte lepšie ísť na miesta, kde chce ísť Ježiš s tebou. Je lepšie v akcii spoznávať Božiu moc. Je lepšie zakúsiť v službe Božiu lásku a starostlivosť.

Musíš sa rozhodnúť, či v septembri nastúpiš do školy ako lepší Ježišov učeník, alebo ako skysnutá buchta.


E.

nedeľa 5. mája 2013

Vzťahy: emócie alebo rozum?


Efezským 5:24-25: „Ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak vo všetkom (nech sú podriadené) aj ženy mužom. Muži, milujte svoje ženy, ako aj Kristus miloval Cirkev a vydal za ňu samého seba.

Práve som doma s nachladenou dcérou Mimkou a dopozerala rozprávkový film: Nekonečný príbeh. Mne to pripomína nekonečný príbeh riešenia vzťahov. Svet cez médiá dokonalým spôsobom vtláča do ľudí a aj kresťanov totál disfunkčné modely. Dvaja sa stretnú, zamilujú sa a potom sa pohlavne spoja do jedného tela (začnú sexuálne žiť), potom riešia, či a akou formou budú žiť spolu. Slávnym vrcholom je svadba. Neslávny je ale príchod každodennej reality aj s deťmi a problémami, ako napríklad vysoká hypotéka, strata alebo nenachádzanie zamestnania, ktoré uživí rodinu... Čo sa potom stáva je, že sa partneri potrebujú nejako „odreagovať“. Najlepšie so svojou partou. Ako plynie čas, tak si muž uvedomí, že mu je lepšie s kamošmi a čím ďalej, tým viac času je mimo domu. Tu začínajú obrovské problémy s depresívnymi ženami. Muž sa s ňou nebude hádať, tak si nájde iné možnosti uspokojenia svojich potrieb napríklad cez porno alebo iný vzťah. A máme to tu...

Práve tu si plno ľudí povie: „Ale toto nebude môj príbeh. Môj príbeh bude práve ten, ktorý bude ten dobrý, krásny, odlišný...“ Ha... ha... ha... A ako to vieš? Nijak. Jeho a jej momentálne emócie sú presvedčené, že sa nachádzajú vo filme Rosamundy Pilcher. Sú v citovom opojení a práve vtedy robia vážne rozhodnutia. To nemôže dopadnúť dobre. Citové opojenie nesmie rozhodnúť o celoživotnej ceste človeka!

Pocity sú súčasťou rozumných kritérií. Vyjasni si veľmi vážne najskôr tieto otázky:
1.Si podriadený/á Kristovi a naozaj On určuje tvoje cesty a činy?
2.ONA: Poznáš správanie toho, do koho si zamilovaná? Ako sa správa ku svojej matke? Zarába toľko peňazí, aby uživil rodinu alebo je flákač? Berie vážne milovanie Boha, Písma a cirkvi? Budeš ho vedieť celý život rešpektovať a ctiť si ho?
3.ON: Ako sa dievča, ktorá sa ti páči, správa ku svojmu otcovi? Chceš, aby táto žena vychovávala tvoje deti? Budeš ju milovať za každých okolností? Aj keď priberie 20 kíl? Budeš ju chrániť a starať sa o ňu ako o 150 karátový diamant?

Vieš, vzťah nie je len zábava. Potrebujeme obidve: rozum aj emócie. Ak budeš mať rozum, budeš mať aj emócie. Naopak to žiaľ neplatí.

E.

streda 27. marca 2013

Muž? Kde?


 Genesis 1:27-28a: „Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu. Boh ich požehnal...

Na Facebooku raz kolovala fotokoláž, kde na ľavej strane boli obrázky mužov minulosti a na pravej strane mužov súčastnosti. Píšem len po pamäti, obrázok som nenašiel. Muž minulosti bol vojak so zbraňou v ruke, špinavý od práce, ešte by som dodal, že otec rodiny. Muž dneška bol vyholený, vypiplaný, takmer na nerozoznanie od ženy. Keď som si vygooglil „muži“ alebo „men“, tak samý modelský ksicht s korytnačkou na bruchu.

Myslím, že si to málo uvedomujeme, ale ak je dnes niečo v totálnej kríze, tak je to muž. Muž 21.storočia v euroamerickej kultúre už nie je mužom zodpovednosti, zárobku, ochrany, bezpečia, vízie, sily, boja, budovania, pravdy. Bežný muž euroamerickej kultúry (teda aj slovák!) je viac iba karikatúra, výsmech, debil. Prosím, pod pojmom debil chápte, z psychiatrického hľadiska popísaný typ: „s ľahkou formou duševnej zaostalosti.“ Popisuje dospelého človeka s mentálnym vekom od 9 do 12 rokov.

Neveríte? Zopár štatistík. 48% Amerických mužov vo veku medzi 19 a 34 rokov hrajú videohry takmer 3 hodiny denne. Na slovensku mamky varia kakavko až 56,4% mužom vo veku od 25 do 34 rokov. Až 94% opýtaných mužov je závislých na porne.

Musím skončiť, lebo priestor je malý a tma je veľká...

Drahí muži. Možno ste už počuli o tom, že radikálne nasledujú Ježiša iba fanatici. Daj si však otázku, či nie si práve Ty fanatik do niečoho iného. Nasledovanie Ježiša nám dáva život, silu, nádej, radosť, zmysel, lásku, potomstvo, zdravú nasledujúcu generáciu. Radikálne nasledovanie Ježiša Ťa začne premieňať na muža podľa Božieho zámeru. Nie, nechoď do kláštora. Len vezmi vážne Ježišove reči o kríži: Lukáš 9:24: „Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; a kto by stratil život pre mňa, zachráni si ho.“

Že máš začať pokáním? Jasne! Ešte dnes choď za mužom, ktorý je zbožný, pevný, pracovitý otec. Ešte dnes začni. Zajtra je neskoro.

E.

streda 20. februára 2013

Vonkajší, či vnútorný človek?


2.Korintským 4:16: „Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň.

Keď si tento verš pozorne prečítaš, tak predpokladám, že si povieš, že sa ťa vôbec netýka. Vieš prečo si to myslím? Pretože si pravdepodobne mladý človek pod 30. Mladý človek naozaj málokedy uvažuje tak, že „vonkajší človek“, jeho telo, ide dolu vodou. Pretože ak by to tak bolo, tak telo nie je hodné najväčšej pozornosti.

Lenže tento svet hovorí niečo úplne iné. Jeden z najsilnejších myšlienkových prúdov, ktoré v našej kultúre vládnu, dávajú telu ohromnú dôležitosť. Je jasné, že pre dobrý život, zdravie a krásu potrebujeme. Je však naše telo naozaj to najdôležitejšie? Nech si pustíme akýkoľvek film, hlavní hrdinovia sú krásni, šikovní a štíhli ľudia. Takmer nikdy nie je hlavná hrdinka filmu obézna, alebo moletná žena či muž. Silná kategória reklám propaguje krásu a zdravie. Samozrejme, dosiahneš to iba kúpou ich produktov. Videoklipy sú založené na soft porno štýle s veľmi sexi babami. Jednoducho, sme zamorení kultom krásy a v trocha vyššom veku, kultom zdravia. Je to jedno a to isté, len podoba trochu iná. Hlavná myšlienka, ktorá veriacim aj neveriacim, cébéčkárom či iným, mladým, či starším prúdi v krvi je: „Moje telo ma drží pri živote.“

Apoštol Pavol nie je starý dedko, keď píše vyššie spomenutý verš. Pavol tu píše a vedie našu myseľ k silnému paradoxu života. Je však veľmi reálny a čím skôr sa to naučíš vidieť ako Pavol, tým skôr budeš slobodný človek a tým skôr začneš proces podobania sa na Ježiša. Ak sa budeš starať len o svoj výzor, fajn, budeš pekný. Ak sa budeš starať o svoju dušu, budeš charizmatický a bohatý človek, ktorý má čo ponúknuť svojmu okoliu. Pozor, výzor dôležitý je, ale duchovná osobnosť je milión krát dôležitejšia.

Naučiť sa túto lekciu nie je vôbec jednoduché. Otvára totiž iný svet. Svet slobody a hodnôt. Napríklad aj svet Božieho kráľovstva...

E.

pondelok 21. januára 2013

Požehnanie cez myseľ

Filipským 4:8-9: "A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. Napokon, bratia, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné.“

Ako kazateľ, rád žehnám. Žehnať môže kresťan, ktorý chodí v poslušnosti voči Božiemu slovu a žije v kontexte cirkvi. Žehnanie je v zhromaždení Božieho ľudu, pre zhromaždenie Božieho ľudu a cez zhromaždenie Božieho ľudu. Prečo to spomínam? Pre dve veci. Prvá: Boh chce požehnávať svoje deti, aby cez svoje deti, žehnal ďalej naše susedstvá, sídliská, mestá. Druhou je, že vidím dychtivú túžbu ľudí po Božom požehnaní. Myslím na spaľujúcu túžbu ľudského srdca po požehnaní od Večného, Mocného, Záchrancu a Lásky. Našim Záchrancom je Ježiš. „Ešte nie“ veriaci to požehnanie hľadajú inde (často aj veriaci).

Boh chce žehnať a na druhej strane je človek, ktorý po požehnaní túži. Som veľmi rád, ak som do toho zapojený...

Náš biblický text je žehnanie. Žehnanie podľa Biblie má veľký súvis s rozumom, mysľou. Boh, ktorý prevyšuje naše rozumy dá pokoj, mier, ochranu našim srdciam a mysli-rozumu. Tieto dva ľudské duševné zdroje rozhodujú o všetkom. O tom, či budeš radujúci sa človek, alebo depresívny. O tom, či budeš mať potešenie v hriechu a preto hrešiť, alebo hriech budeš nenávidieť. O tom, či sa budeš vedieť ovládať, alebo nejaké pudy budú ovládať teba.

To ale nepríde samo od seba. Boh žehná a my požehnanie vierou prijímame. Identifikujeme sa s ním a pevne ho včleňujeme do svojho života. O tom, ako sa to deje hovorí verš deviaty. „Upriamte svoju myseľ na... pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté... cnostné...“ Našu myseľ na 90% upriamujeme očami. Hrôz okolo nás je príliš veľa. Máme do nich prinášať pokoj a nádej.

Zváž, aké príbehy vpúšťaš do svojej mysle. Zváž, či chceš žehnať, alebo sa ďalej motať, ako zombík.

E.

sobota 29. decembra 2012

Boh prišiel, ale neodišiel?


Ján 1:14: „A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“

„Hej Ervin, nevšimol si si, že vianočné sviatky skončili?“ môžeš dať takúto otázku. No, práve to je problém. Že som si to všimol. Končia nejak rýchlejšie, ako prichádzajú. Boh prišiel k nám... narodil sa na svet... videli jeho slávu... Dnes už máme iné starosti. Začína nový rok, ktorý je potrebný dobre naštartovať. Teraz je „čas“ urobiť rozhodnutia, zanechať zlozvyky, zaviazať sa ku každodennému čítaniu Biblie a podobne.

Trochu preskočím. Skončil koniec sveta, ktorý sa mal udiať 21.12.2012. Svet šalel. Vo viacerých krajinách rabovali obchody. Duchovno, v tomto mystickom prípade zvrátené, žije v plnom prúde. Ľudia pozerajú a hovoria: „Tu je odpoveď, význam, vytrhnutie z bied, záchrana!“ Tieto popletené zvrátenosti fungujú ako v sekulárnom, mystickom a aj v kresťanskom formáte. Vieš prečo? Lebo rýchlo zabúdame, že vianoce skončili.

Čo sa na vianoce stalo? Slovo Božie, živá, aktívna reč Božia nabrala podobu človeka. To znamená, že celá Božia kreatívna majestátna moc sa objavila v človeku medzi nami. Ľudstvo 33 rokov pozorovalo jeho život, slová a činy. Nebol schovaný v bohoslužobných priestoroch, ukrytý a „oddelený“ od sveta. Ak by to tak bolo, svet by nikdy nemohol vidieť Jeho slávu, slávu jednorodeného od Otca. Ak by Ježiš nebol vo svete, svet by nemal šancu porozumieť pravde a milosti.

Čo naše kresťanstvo a svet urgentne potrebujú? Previesť vianočný príbeh o realite Boha, ktorého vidno do života učeníka. Učeník sa neschováva. Naopak. Ži svoje pevné ale autentické kresťanstvo vo svete. Ak vianočný príbeh Boha medzi nami a v nás skončil, aj my sme skončili. Ak žije, máme nádej.

Nedá sa začať rok lepšie, ako sa z Božej milosti rozhodnúť žiť radikálne milosť a pravdu. Ak sa len pre toto rozhodneš na začiatku roka 2013, Ježiš v tebe vyhral.

E.