Život, ktorý bolestivo zachraňuješ

Hriech je realita s ktorou si nevieme rady, ale utekáme od neho ako vo sne – nikde.

Lukáš 5:8b: „...padol Ježišovi k nohám a povedal: Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek."

Hriech je slovo, ktoré sa aj ja sám bojím vyslovovať. Poviem ti jeden paradox. Hriech, ako teologická téma a téma života patrí (nie JE ale patrí!) ku najhlavnejším témam o ktorých má kazateľ, farár v nedeľu alebo hocikedy hovoriť. Bojím sa však. Často, keď o hriechu musím hovoriť, sa zľaknem. Bojím sa toho, že človek, poslucháč v lavici vypne. Bojím sa toho, že niekto vstane a povie si... „tak toto je pre ľudí z 15.storočia“ a nepríde viac na bohoslužbu. Bojím sa toho, že keby som o hriechu rozprával, pokazím si vzťahy s ľuďmi, ktoré dlhodobo a ťažko budujem.

Nie je to sranda, ak mám byť verný pravde a Biblii. Ale budem to robiť. Budem o hriechu hovoriť. Pretože to potrebuješ. Musíš to počuť.

Hovoriť o hriechu je životne dôležité. Musíš počuť o svojom hriechu. Pre tvoj život je to dôležité. Môžeš sa pýtať: „Ale prečo je to pre mňa také dôležité? Veď ma nepoznáš? Je toľko zlých vecí na svete, ja chcem počuť dobré veci! Prečo by som sa mal šptrať vo svojom vnútri? ...“ Môžeš mať a môžeme mať stovky argumentov, prečo nehovoriť o hriechu. Ak však poslúchneš tie stovky argumentov a neurobíš nejaké kroky, ktoré môžu byť aj bolestivé, môže sa ti stať niečo oveľa oveľa horšie: Stratíš svoj život.

Chceš si život zachovať, ale strácaš ho. Chceš si život zachrániť, ale preteká ti pomedzi prsty. Budeš chcieť svoj život zachytiť, ale kým stlačíš svoje dlane, zmizne, ako sen. Ak len budeš bezhlavo behať svojim životom a užívať si ho, stratíš ho. Vieš čo je na tom najhoršie? Že vieš, že sa to deje. Práve teraz. Práve v tvojom živote. Vieš, že ti život, radosť, vášeň a zmysel života uniká. Vieš to a nemáš absolútne nič pod kontrolou. Vieš to a nevieš život zachytiť.

O hriechu musím a budem hovoriť z týchto dôvodov:

1. Lebo o hriechu hovorí a rieši ho milujúci Boh
2. Lebo vieš, že si hriešny, že to je pravda a musíš so sebou niečo robiť
3. Lebo život si zachrániš, len v stretnutí medzi hriešnikom (ja, ty, všetci sme hriešnici) a Božou Show
4. Lebo sa musíš zmieriť s nepriateľmi proti ktorým stále bojuješ

Máme program na najbližšie 2 týždne. Na konci cesty je „chválime sa nádejou na Božiu slávu.“ Rim 5:2

Zostaň so mnou. Možno niečo zachrániš. Možno si práve na toto čakal. Možno zachrániš svoj život a životy tých, ktorých si ťaháš ako prívesky...

Mám strach. Nádej je však väčšia.

E.

Božia show a Stretnutie

Božia show a ty... Stretnutie, ktoré mení absolútne všetko. To je život.

Lukáš 5:8a: „Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal:..."

Minulý týždeň som kúpil manželke štyri lístky na koncert Zuzany Smatanovej v Lučenci. Manželka sa ma pýtala, že prečo som kúpil až štyri lístky?

Ja koncerty milujem. Milujem ich atmosféru. Milujem tú slávu, ktorá tam je. Celá atmosféra je nabitá niečím, čo sa nedá úplne presne popísať, ale paradoxom je, že nás ľudí nesmierne priťahuje. Sláva nás priťahuje. Nemusíme byť priamo aktérmi, stačí, že sme blízko. Len si predstav, že sa dostaneš na koncert U2, či Pink Floyd... Jasné, možno máš iné obľúbené kapely. V blízkosti hviezd, slávy je niečo nepopísateľné, čo nás ľudí priťahuje, naplňuje obrovskou radosťou a nebojím sa použiť aj frázu „privádza do tranzu...“ Sláva a človek, to funguje. Ide to dokopy. A predstav si k tomu, že by ťa Bono, DiCaprio či (hoci aj) Shakira, či Justin Bieber oslovil a pozval na večeru... Najprv odpadneš, potom ťa vzkriesia a potom si pôjdeš kúpiť niečo poriadne na seba.

Myslím, že by si na tú večeru asi nikdy nezabudol. Sláva a človek sa navzájom priťahujú. Stretnutie medzi týmito dvomi veličinami by som mohol nazvať: Mystika stretnutia? Mystika zážitku? Stretnutie dvoch túžob? To posledné stojí za zamyslenie a pre pochopenie svojej človečiny je podstatné. Ty a ja, my ľudia, sme pre slávu stvorení. Preto nás sláva tak priťahuje. Boh nás takto stvoril a je to práve preto, lebo nás On stvoril. Stvoril nás, aby sa stretávala Jeho sláva s našim človečenstvom. Nie je to len hocijaká sláva a hocijaké stretnutie dvoch úplne odlišných podstát a svetov. Je to hlboký zážitok, pre ktorý sme boli stvorení a pokiaľ ho neprežijeme, naše ľudské duše nebudú nikdy (s)pokojné. Opakujem: „Tvoja, moja, akákoľvek ľudská duša nebude naplnená a (s)pokojná, kým sa nestretne s Božou slávou.“ To stretnutie môže byť sprevádzané fyzickým tranzom alebo len tichou modlitbou. Mojim pozorovaním je, že ak sa stretáva Božia sláva s našou človečinou, tak to má rysy obrovskej bázne, duševného rozrušenia, dokonca tranzu, ale niektorí z vás môžete byť na takéto slová alergickí, preto to hovorím, len „ticho“. Takéto stretnutie však môže mať naozaj veľmi veľa rôznych foriem.

Keď Peter uvidel slávu Božiu v Ježišovi Kristovi, padol mu k nohám. Nebolo to posledný krát, ešte viac krát zažil podobné veci. Pri apoštolovi Petrovi sa stretla Božia sláva s človečenstvom. To nie je hanba, ale cnosť.

My sa bojíme, utekáme od Boha, lebo sa bojíme, čo nám ešte vezme. Sme tak hlúpi. Pritom, čo viac potrebujeme v živote ako stretnúť sa a žiť so slávnym Bohom? Otázka na zamyslenie... Videl si už slávu bez pompéznosti? Ja nie. Myslíš si teda, že Boh by chcel mať z teba chudáka? Nasledujem Ježiša 12 rokov, ale ešte som nevidel človeka, ktorý pri stretnutí s Božou slávou ostal chudákom. Práve naopak. Stopercentne naopak. Každý takýto človek ožil.

Žiješ?

E.

Božia show a Tvoje ústa

No buď ticho. Niekedy sa to nedá... a tak je to fajn.

Marek 7:36-37: „Ježiš im dôrazne prikázal, aby o tom nikomu nepovedali. Ale čím väčšmi im to zakazoval, tým viac to rozhlasovali a s nesmiernym údivom hovorili: Všetko robí dobre! Aj hluchým dáva sluch a nemým reč!"

Sú veci o ktorých sa nedá nehovoriť. Ja som typ človeka, ktorý sa s ľuďmi veľmi rád rozpráva. Teda, ak sú aspoň trocha prístupní a nepozerajú na všetkých ostatných ako na blbcov. S takými si nemám čo povedať. Ale k veci. Rád sa rozprávam. Nemám veľa tajomstiev a preto sa stáva, že niekedy poviem aj to, čo by som o sebe radšej povedal nemal. Nie každý sa rád rozpráva a nie každý rád rozpráva. Veľa vecí je daných našou osobnosťou, rodinným pozadím, možno traumami ako výsmech, alebo nejakou rečovou poruchou. Dôvodov môže byť mnoho.

Keď Ježiš chodil po zemi a uzdravoval, tak ho takmer nikto z ľudí, ktorým pomohol, neposlúchal. Dobre čítaj. Ježiš človeka nejako uzdravil – vrátil zrak, sluch, postavil ho na nohy, vzkriesil z mŕtvych, uzdravil z malomocenstva alebo uzdravil poškodenú ruku – čím mu veľmi pomohol. Navrátil ho do normálneho pracovného, rodinného, sociálneho a duchovného života. Zrazu stál pred Ježišom uzdravený človek a Ježiš mu prikáže niečo v zmysle: „nehovor o tom nikomu...“ Celá sranda je v tom, že takmer nikto z týchto ľudí Ježiša neposlúchol.

Sú veci o ktorých sa nedá nehovoriť. Nedá sa ostať ticho. Je strašne ťažké sa uzavrieť a nikomu nič nepovedať. Kedy je to, čo píšem, pravda? Ak ťa stretne niečo fantastické. Nie dobré, ale perfektné. Nie perfektné, ale fantasticky fantastické. V tomto bode chcem zastaviť. Čo najfantastickejšie si v živote zažil, čo si si nemohol nechať pre seba? Minule som písal o tom, že jednou z Božích základných vlastností, či prirodzeností je, že sa chce zjaviť. Chce ukázať celému svetu, čo všetko len On dokáže a kým len On je. Chce ukázať, ako je dokonalý a jedinečný.

My dnes musíme ľudí povzbudzovať, aby sa za Boha nehanbili. Kámo, ale otázkou tu nie je, prečo sa niekto za Boha hanbí, ale či sa dá hanbiť za život, ktorý sa stretol s Absolútnou Dokonalosťou, Mocou, Silou a Láskou, Odpustením všetkých hriechov – Božím Synom, Ježišom Kristom? Neviem, či sa vôbec dá ostať ticho a nepreukázať a nepovedať svetu, kto je Ježiš, ak si sa s Ním stretol. ...ak si sa s Ním stretol.

Stretni sa s Ježišom a budeš mať opačný problém. Ježiš Ti bude musieť povedať: „klídek, nemusíš hneď všetko vytrúbiť.“ Ako sa môže udiať táto zmena tvojho srdca a postojov? Keď sa stretne Božia sláva s našou hriešnosťou. No, viac o tom, v najbližších raňajkách.

E.

Božia show

Boh chce a zjavuje svoju slávu. Nezastaví sa, kým to nedosiahne. Môžeš byť toho súčasťou.

Kolosanom 1:15a: „On je obraz neviditeľného Boha..."

Viackrát som sa prichytil, že hovorím o svojich deťoch príhody, príbehy, zážitky. Robím to strašne rád. Niekomu sa to páči a rád ich počúva a niekomu nie. Zistil som, že to je normálne. Plno ľudí po narodení svojej dcérky či synčeka do niekoľkých dní dá jeho fotky na Facebook. Je to normálne a krásne. Vyjadruje tým hrdosť, radosť a šťastie svojej duše. Nech celý svet vidí, na čo som hrdý, čo je mojou radostnou, nedeliteľnou súčasťou môjho života!

V Biblii, v evanjeliách je plno prípadov, kedy Ježiš niekoho uzdravil. Normálne, fyzicky im vrátil zrak, sluch, vyhnal z nich démonov či postavil na nohy. Toto je zvláštne, ale takmer vždy sa po takomto zázraku objavuje niečo zaujímavé. Títo ľudia a očitý svedkovia takýchto činov ostanú úplne omráčení. Jednak preto, lebo doteraz nič také nevideli. To, čo ich však plno plno krát úplne premohlo bolo to, že videli, ako sa v tomto uzdravení, či zázraku na chvíľu veľmi viditeľne, evidentne spojilo nebo so zemou. Boh sa dotkol zeme. Boh sa dotkol konkrétneho života, konkrétneho človeka, čím navždy zmenil jeho životný údel.

Boh sa veľmi evidentne dotkol zeme. Ale urobil aj oveľa viac. On sa zeme nielen dotkol, ale 33 rokov po nej chodil. Boží Syn, Božia podoba, Boží obraz a obsah Boha boli medzi nami!

Boh sa chcel a chce ukázať. Boh chce ukázať aký On je. Boh cez svojho Syna chce ukázať svetu, čo znamená a ako vyzerá Božia láska, Božia moc a Božia múdrosť. Boh sa chce ukázať a naplňovať celú zem svojou slávou. Skočil som hneď k celému svetu... ale začína pri konkrétnom človeku. Pre Tebe a pri mne.

Boh, Pán Ježiš, chce ukázať v Tvojom a mojom živote, ako len On vie milovať, aký je On mocný, aký je On múdry, akou je On nádejou a vášňou.

Neviditeľný Boh sa stal viditeľným. Aby svet poznal Jeho slávu. A bude to robiť... s Tebou, či bez Teba. Nemusíme však kráčať okolo, môžeme byť toho súčasťou, no nepredbiehajme, bude to témou nasledujúcich niekoľkých „raňajok“.

E.

Lekcia od démonov

Ježiša zaujímajú tí, ktorí vedia Ježiša a život milovať. Ježiša zaujímajú ľudia, Ty a ja.

Marek 3:11-12: „Keď ho zbadali nečistí duchovia, padali pred ním a kričali: Ty si Syn Boží! On im však prísne prikázal, aby ho neprezrádzali.“

Veľmi zvláštny prípad, kedy sa stretávajú dve duchovné mocnosti. Je evidentne jasné, kto tu velí. Kdekoľvek Ježiš vkročil, tma, beznádej, otroctvo duší a tiel sa rozprašovali, ako keď zasvieti silné svetlo medzi šváby. Čo je zvláštne na udalosti o ktorej hovorím je práve to, že tí, ktorí nie sú zaujímaví, vedia, kto je Pánom, ale tí, ktorí sú dôležití, to nevedia. Démoni sa pred Ježišom skláňali na kolená, ale človek, ktorý je presvedčený, že je „intelidžo“ sa pred Ježišom skláňa strašne ťažko... Žeby nás démoni mali učiť, ako skloniť svoje životy pred Bohom Ježišom? Žiaľ, áno.

Ježiš, ale zakázal démonom, aby hovorili, kto je tu Pánom. Pánom nad celým duchovným a fyzickým svetom. Zakázal im to preto, lebo nie sú zaujímaví. Som stále fascinovaný tým, ako sú ľudia očarovávaní duchovnými bytosťami. Či „bielimi“ či „čiernymi“. Myslím si, že ak by som ponúkol brožúrku o „dobrých, zlých duchoch... ako narábať s démonmi...“ alebo čokoľvek podobné a keby som spolu s ňou ponúkol aj brožúrku o Ježišovi, tak by si väčšina z vás vybrala to prvé.

Ježiš je už akože - nudný. Jeho už 2000 rokov akože - poznáme. Ale potom, ako je možné, že sa Ježišovi démoni klaňajú, ale ľudia nie? Démonom totiž netreba vysvetľovať, kto Ježiš naozaj je. Boja sa ho tak, ako šváby svetla, lebo vedia, kto je. My sa Ježiša nebojíme, málo si ho vážime a ešte menej sa mu svojimi životmi klaniame. My nevieme, kto On naozaj je. My Ho naozaj – nepoznáme.

To, že sa démoni klaňajú pred Ježišom nie je pre neho absolútne zaujímavé. To je jasná vec a vôbec sa tým Ježiš nemieni zaoberať. Duchovný boj je jasne vyhratý. Ježiš však chce, aby uznávali Jeho dobrotu, milosť, Božstvo a silu ľudia. Ty a ja Ježiša zaujímame. Ty a ja pre Ježiša zaujímaví sme. Ježiš prišiel, aby naplnil svojou láskou, milosťou, odpustením hriechov a víziou Tvoj život. Rozdiel medzi tým, ako sa klaňajú duchovné mocnosti pred Ježišom je, že oni to robia nedobrovoľne.

Od nás Ježiš chce dobrovoľné odovzdanie sa. Ježiš chce, aby si úprimne hľadal pravdu, lásku, požehnanie a život v Božej sláve. Ježiš prišiel ponúknuť drahú slobodu. Slobodu, ktorú si kúpiť nevieš. Môžeš ju len získať. Tým, že budeš spoznávať, kto Ježiš je a budeš sa celým svojim životom pred Ním skláňať.

E.

Ježiš superstar

Slávni ovládajú svet. Vyjdi z virtuálnej reality a pozri, kto je ozaj slávny. Pozri, kto slávny je hoden, aby mal slovo nad tým Tvojim svetom.

Skutky 2.33a: „Bol vyvýšený Božou pravicou...“

Odkedy bývam v Kalinove, tak nepozerám televízor. Mohli by sme si zaviesť anténu, aj sme sa o tom s manželkou niekoľkokrát rozprávali, ale takto sme sa rozhodli. Sme v Kalinove viac ako 2 roky a vidíme, že to bol dobrý krok. Jednou z vecí, prečo sme sa tak rozhodli je, že sa nepotrebujeme „debilizovať“ slávou ľudí. V poslednej dobe silno preráža televízny hit – túžba po ľudskej sláve. Rôzne šou, súťaže, hľadajú sa manželky... Všetky tieto programy majú spoločnú vec a to takú, že sa ľudia chcú ukázať Slovensku a svetu, že stoja za to. Byť trochu hviezdou, to je niečo. Byť na tej istej obrazovke ako Pitt, DiCaprio či Sandra Bullock. Tá obrazovka má silu v tom, že tí, ktorí tam sú, majú pocit, že svojou slávou ovládajú svet. Ale čuduj sa svete, majú pravdu. Státisíce, milióny, a dokonca viac ako miliarda ľudí to hltá, sú tými hviezdami fakt oslnení.

Tak sa stáva zvláštna vec. Hviezdou, vzorom, mienkotvorným človekom, vychovávateľom detí a ľudí sa nestávajú osobnosti, ktoré sú hodné nasledovania, ale ľudia, pre ktorých ich sexuálni partneri majú menšiu hodnotu, ako vlastné topánky. Vzorom, hviezdami, ktoré oslňujú milióny ľudí sa takto často stávajú ľudia, ktorí vedia máločo iné, ako sa správať IN a ukazovať polovicu svojich pŕs, či sexi úsmevy. Ja telku nekritizujem ako celok, som rád, že mnoho programov dokazuje, že nemám 100% - tnú pravdu. Hovorím iba o tom, aké hviezdy a príbehy nás oslňujú a tým „debilizujú“.

Ježiš nepotreboval televíziu, aby sa stal slávnym. Nepotreboval žiadne masové médiá, aby ukázal celému svetu svoju vyvýšenosť. Ježišovi stačilo žiť tak ako žil a robiť to, čo robil. O Jeho slávu sa postaral Boh. Napríklad tým, že sa verejne ozval a povedal všetkým ľuďom: „Toto je môj milovaný syn...“ Ježišova sláva bola založená na tom, že pred jeho príchodom boli stovky proroctiev o tom, ako zostúpi na zem Boh; ako príde medzi nás Záchranca ľudí; Kráľ našich duší a životov; Dieťa, ktoré prinesie mier medzi nezmieriteľných ľudí a podobne. Tých proroctiev, ktoré hovorili o príchode Ježiša sú v Starom Zákone desiatky až stovky.

A Ten prišiel. Keď sa narodil, tak celý zbor anjelov zostúpil na zem, aby spieval ohromujúcim hlasom: „Sláva Bohu na výsostiach...“ Keď žil, tak robil znamenia, démoni sa mu klaňali, uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych a hovoril slová s mocou, ktoré dávali srdciam život. Keď napoludnie (okolo 12 hodiny) na kríži zomrel, tak nastala úplná tma. Vstal z mŕtvych a chodil po zemi z deravými rukami a prebodnutým bokom. Potom ho Boh slávne vzal do nebies, aby si zasadol na nebeský trón. Ježiš bol a je slávnym. Jeho sláva sa nemusí dokazovať obrazovkami, ale životom, pravdivosťou a silou k tomu, aby menila mŕtve duše na živé, choré duše na zdravé, slabé duše na silné.

Máš odvahu pozrieť sa na niekoho, koho život bol a je slávnejší, ako život televíznej hviezdy? Máš odvahu zmeniť svoj pohľad na to, kto je Tvoja superstar? Nebojíš sa toho, aby Božia sláva naozaj oslovila Tvoje srdce?

Vkroč do dobrodružstva premýšľania o pravdivej Božej sláve.

E.

Vstanem

Stáť vzpriamený nie je jednoduché, ale aj na to si bol stvorený a máš k tomu podporu.

Filipanom 4:13: „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“

Skončili vianočné sviatky, včera som trochu popracoval, dnes som popracoval, nejak mi to však ide ťažko. Mám nejaký spomalený režim. Veľmi sa mi nechce. Nejaký som vyšťavený. Najhoršie je začať premýšľať. Ale musím. Ale sa mi nechce. Ide to ťažko. Niekedy, ako napríklad dnes mám pocit, že by som svoju prácu na tento týždeň vymenil za lúpanie zemiakov... Som strašne rád, že tieto chvíle nemám príliš často, ale niekedy, po náročnejších týždňoch či mesiacoch, prídu.

Máš niekedy podobné pocity aj Ty? Niekam sa schovať a neriešiť niektoré veci? Máš niekedy pocity, že nejak je toho veľa? Ani nevieš popísať, čo sa deje, ale povzbudenie neprichádza, posilnenie neprichádza? Nemáš ho odkiaľ vziať? Ono, niekedy to môže byť o to zložitejšie, že v tom nie sú len nejaké pocity o ktorých tu píšem, ale reálne životné situácie. Nejak nevieš pozitívne pohnúť svojimi financiami. Nejak sa nedarí presvedčiť ľudí okolo Teba, aby sa správali trochu normálnejšie. Nejak sa Ti nedarí presvedčiť seba samého/mú, že je všetko v Tvojom živote v poriadku.

„Kto ma zdvihne? Kto ma posilní? Kto mi dodá odvahy, pozitívnu myseľ a silu?“ Jeden z dôvodov, prečo Ježiš prišiel na našu zem je, aby tieto naše povzdychy nešli do vzduchoprázdna. Môže sa zdať, že sa teraz bavíme len o nejakom potľapkaní po ramene a o lacnom potešení. Hovoríme však o pravdivých situáciách, ktoré si vyžadujú pravdivú pomoc. Sám apoštol Pavol, keď píše tieto riadky, sedí vo väzení. Čiže, my sa tu nebavíme len o nejakých blbých náladách, aj keď aj tie sú súčasťou našich životov. My sa bavíme o tom, že Ježiš prišiel, žil život na tejto zemi, aby mu rozumel, aby si aj Ty naozaj mohol vstať z tej zeme a vystrieť sa. Ježiš je ozajstnou podporou, aby si vážne mohol pozdvihnúť svoju hlavu a povedať svojej budúcnosti: „Idem dopredu!“ Tvojou a mojou podporou pre naše životy nie je talizman, či amulet, ale živý Boh, ktorý stojí pevne.

Si stvorený pre to, aby si stál vzpriamený. Ty to potrebuješ. Tvoje srdce to potrebuje. Tvoji blízki to potrebujú. Tvoji priatelia to potrebujú. Okolnosti, ktoré Ťa zdrvujú sú vážne, vôbec ich nepodceňujem. Preto potrebujeme niekoho, kto je mocnejší nad nimi.

Vzpriamujem sa vo viere, so slovami na perách a v srdci: „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ Viem, čo budú moje najbližšie kroky. Zajtra skoro ráno vstanem, pôjdem na dlhú prechádzku a porozprávam sa s Tým, ktorý ma posilňuje.

E.